Otázky a odpovede

Chceli by sme Vás požiadať o usmernenie pri účtovaní poplatkov za parkovacie miesta. Mesto schválilo VZN o podmienkach parkovania v meste, a to na základe ustanovení cestného zákona v rámci prenesených kompetencií štátnej správy. Poplatok za parkovacie miesto bol stanovený mesačnou sadzbou, ktorá však nebola v súlade so sadzbou dane za užívanie verejného priestranstva, nakoľko táto daň je stanovená pre trvalé parkovanie a príslušné VZN upravuje dočasné parkovanie podľa cestného zákona. Za osadenie tabuľky s evidenčným číslom sa stanovil jednorazový poplatok. Mesto vystavuje užívateľovi park. miesta rozhodnutie o jeho pridelení, kde je určená aj sadzba za užívanie miesta a jednorazový poplatok za tabuľku. Ako posudzovať príjem za užívanie parkovacieho miesta a za osadenie tabuľky s ev.č.? Je možné ho považovať za miestnu daň, prípadne prenájom majetku (ten je však viazaný na zložitý proces prenajímania majetku podľa zásad hospodárenia s majetkom mesta) ? Alebo má takýto príjem charakter podnikateľskej činnosti (na čo však mesto nemá živnostenské oprávnenie) ?

Slovenská s. r. o. dostala 15. 4. 2020 faktúru za prepravu tovaru od dodávateľa platiteľa DPH z ES, ktorá bola vykonaná 23. 1. 2020. Dodávateľ ES vystavil faktúru 2. 2. 2020. Slovenská s. r. o. podá dodatočné daňové priznanie DPH (samozdanenie) a dodatočný kontrolný výkaz DPH za obdobie január 2020. Môže slovenská s. r. o. prefakturovať túto dopravu (faktúru dostala 15. 4. 2020) do členského štátu EÚ - DE s dátumom vystavenia 15. 4. 2020, kedy obdržala faktúru alebo musí faktúru vystaviť s dátumom, kedy bola preprava ukončená t. j. 23. 1. 2020 a zároveň podať dodatočný súhrnný výkaz DPH za január 2020?

Spoločnosť v procese vývoja špeciálneho zariadenia vyrobila jeho prototyp, na ktorého už v jeho priebehu evidovala záujemcu o kúpu. Teraz po dokončení prototypu dochádza k jeho odpredaju (z hľadiska vývojových prác splnil svoju funkciu). Ide o hmotnú časť vývoja, ktorej hodnota sa v priebehu tohto vývoja sledovala.

Zaradiť vývoj na účet 012 v plnej výške (z dôvodu zaevidovania celkových vývojových nákladov), vrátane prototypu, ktorého časť by sa ihneď vyradila alebo odpredať hmotnú časť vývoja priamo z účtu 041 a zaradiť do majetku firmy len nehmotnú časť vývoja?

Mesto plánuje realizovať pozemkové úpravy vo svojom katastrálnom území, aj ako vízia do budúcnosti na IBV. Ide o bežný alebo kapitálový výdavok? Aká ekonomická položka? Ak kapitálový, budú vstupovať tieto výdavky do obstarávacej ceny IBV?

Ako správne zaúčtovať príjem a použitie dotácie určenej z UPSVaR na podporu zamestnanosti v MŠ?

Aké má povinnosti obec, ktorá nie je platiteľom DPH v súvislosti s úhradou stavebných prác - dodávka + montáž okien v sume 7 000 € bez DPH, ktorej dodávateľom je maďarská firma - platiteľ DPH. Musí obec hradiť aj DPH? Má povinnosť registrovať sa? Faktúra je vystavená vo forintoch.

Mali by sme otázku ohľadne stravovania zamestnancov. V prípade, že v s.r.o. je konateľ alebo spoločník zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas, vzťahuje sa na túto spoločnosť zákonná povinnosť zabezpečiť stravovanie ktoroukoľvek formou /buď poskytnutím stravných lístkov, alebo využitia stravovacieho zariadenia/vlastné, resp. iné ? Existuje nejaká možnosť /vnútorná smernica a pod./ - spôsob , že by sa tohoto stravného konateľ alebo spoločník dobrovoľne vzdal ?

Tuzemský podnikateľ, neplatiteľ dph, bude vykonávať služby-montážne práce na obytných kontajneroch v DE pre odberateľa z ČR, platiteľa dph. Predpokladám, že vyvstáva povinnosť registrácie v zmysle § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Práce sa budú robiť v DE. Kde bude v tomto prípade miesto zdaniteľného plnenia? Vyvstávajú okrem registrácie v zmysle § 7a pre tuzemského podnikateľa aj iné povinnosti? Čo v prípade, ak pri rozsiahlych prácach si zabezpečí dodávateľské práce živnostníka zo SR, neplatiteľa dph. Aké ma on povinnosti a ako môže fakturovať tuzemskému podnikateľovi? 

Slovenská s.r.o. (dcérska spoločnosť Maďarskej spoločnosti) dováža tovar z Číny, ktorú preclieva na Slovensku (platí clo z dovozu, a DPH), takže znáša všetky obstarávacie náklady k tovaru. Následne predáva tento tovar v nezmenenej podobe svojmu jedinému spoločníkovi- maďarskej firme, ktorý následne predáva tento tovar nezávislým osobám a firmám v Maďarsku. Inej spoločnosti alebo osobe slovenská firma nepredáva tovar ani na Slovensku, ani v Maďarsku. Preto je to nastavené takto, lebo na jednej strane pri týchto produktoch (produkty železiarstva- napr. skrutky, náradie, reťaze, doplnky....atď. Jedná sa o cca. 5000 -10 000 rôznych typov produktov) sú colné procesy jednoduchšie a výhodnejšie na Slovensku v porovnaní s Maďarskom. Na druhej strane zákazníci v Maďarsku (maďarský webshop, aj železiarstvo) by absolútne nedôverovali Slovenskej firme, takže produkty v Maďarsku musia predávať prostredníctvom maďarskej materskej firmy. Takže proste slovenská firma je zodpovedná za obstaranie produktov a maďarská firma je zodpovedná za všetko ostatné, najmä za komplexný predaj a marketing spojený s predajom produktov. Ak berieme do úvahy všetko v hlavnej knihe, obchodná marža pri tejto kontrolovanej transakcie je okolo 1 percent (je to najmä za províziu). Slovenská spoločnosť teraz chce vyhotoviť transferovú dokumentáciu. Ktorú metódu by ste odporučili na obhájenie hore uvedenej kontrolovanej transakcie? (Metóda trhovej ceny je ťažko stanoviteľná pri 5 000 rôznych produktov, metóda následného predaja je tiež ťažko stanoviteľná, lebo porovnateľné obchodné rozpätie v odvetví je tiež ťažko stanoviteľné a obhájiteľné, možno metóda čistého obchodného rozpätia, ale tam by bol potrebný prístup do Amadeus systému.)

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. CZ firma bude mať na území SK aj predajňu. Takže jej vzniká stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov na území SR. CZ firma má na Slovensku aj webshop. Prisúdenie zdaniteľných príjmov musí vychádzať z činnosti stálej prevádzkarne. Podstatou je, aby zriaďovateľ bol schopný dostatočne obhájiť aj príjmy preukázateľne prisúdené k činnosti stálej prevádzkarne § 17/ (7) zákona o dani z príjmov. Takže napr. predaje, ktoré sa budú realizovať fyzicky v slovenskej predajni (zákazníci dostanú blok z VRP) sa budú počítať samozrejme do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne. Ak však ide o zásielkový predaj (tovar ide priamo z CZ prostredníctvom prepravcu na Slovensko fyzickým osobám a tovar je objednaný na SK webshope), tento príjem sa nepočíta do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne, lebo sa jej to netýka. Hoci objednávka je vytvorená na SK webshope, ale to nie je podstatné. Ak by išlo o takú objednávku, ktorá je vytvorená na SK webshope a tovar ide k zákazníkovi priamo z SK predajne, tento príjem by sa započítal do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne. Sú hore uvedené úvahy správne ohľadom zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne?