Aktuálna téma

Ako by mala byť zadefinovaná funkcia - zástupcu zamestnancov v riadiacej dokumentácii. Je to dosť citlivá téma, mal by mať zástupca presne definované, kedy má nárok napríklad na náhradu mzdy (napr., ak bude na jednaní)? Prípadne, aké ďalšie veci by mala obsahovať?

Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného?

A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?

Som jediný konateľ vo vlastnej firme. Nemám žiadnych zamestnancov. Môžem legálne zamestnať sám seba? Bola by takáto pracovná zmluva v poriadku aj na strane zamestnávateľa aj zamestnanca bude tá istá osoba?

Dobrý deň prajem, mal by som otázky ohľadom medzinárodného prenájmu pracovnej sily. Slovenská spoločnosť zamestnáva zamestnancov, pre ktorí momentálne nie je schopná zabezpečiť prácu. Z tohto dôvodu plánuje ich prenajímať maďarskej spoločnosti. Teda prenájom pracovnej sily nie je hlavnou činnosťou spoločnosti, ani nie je uvedená táto činnosť medzi predmetmi podnikania. Otázky: 1. Môže spoločnosť vykonávať horeuvedenú činnosť aj bez toho, aby bola definovaná medzi predmetmi podnikania? 2. Je možné realizovať medzinárodný prenájom pracovnej sily aj medzi závislými osobami, alebo existujú nejaké obmedzenia? 3. Čo sa týka dane z príjmov, podľa stanoviska finančnej správy SR je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (maďarský) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom maďarský užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území HU sú podľa zmluvy zdaniteľné na území HU bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti. Je horeuvedený predpoklad platný aj v našom prípade? Môžete to potvrdiť, prosím? Za odpoveď Vám vopred a veľmi pekne ďakujem!

Súčasný riaditeľ centra voľného času sa prihlásil aj naďalej do výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa. Medzi požadované doklady patrí aj doklad - potvrdenie o dĺžke pracovnej činnosti pedag. zamestnanca. Kto vydáva toto potvrdenie, ekonómka CVČ alebo je potrebné, aby toto potvrdenie bolo podpísané mestom ako zriaďovateľom CVČ, teda primátorom ako štatutárnym orgánom zriaďovateľa?

Prosím o informáciu, ako sa má určiť započítaná prax zamestnancov odmeňovaných podľa zákona 553/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme počas priestupného roku. Ak zamestnanec odpracuje celý priestupný rok, napr. rok 2024, do započítanej praxe sa mu má uviesť 1 rok alebo 1 rok a 1 deň? Za predpokladu, že zamestnanec odpracuje len časť roka, napr. od 1.1.2024 – 29.02.2024, do započítanej praxe sa mu uvedie 60 dní? Existuje nejaký predpis / metodika, ktorý/á to určuje? 

Materská spoločnosť so sídlom v ČR ako benefit poskytla českým zamestnancom 10 dní dovolenky naviac. V ČR je základná dovolenka 20 dní, tj. každý zamestnanec dostal 10 dní dovolenky naviac ako benefit nad rámec zákona. Materská spoločnosť má na Slovensku dcérsku spoločnosť, u ktorej tiež v rámci benefitov poskytla rovnaký počet dní pre svojich zamestnancov. V SR však je rozdielny základ dovolenky. Z toho titulu niektorí zamestnanci dostali ako benefit 10 dní dovolenky naviac a niektorí zamestnanci 5 dní tj. tí ktorí mali základnú výmeru dovolenky 25 dní. Prosím o vyjadrenie, či nie je možné takúto skutočnosť na Slovensku napadnúť a či je výmera 30 dní dovolenky paušálne po právnej stránke priechodná. Ide o obchodnú spoločnosť.

Hlavná kontrolórka v obci je zamestnaná od 01.08.2008 sústavne (jej pracovná zmluva trvá do 31.07.2026). V posledných troch rokov má vážne zdravotné problémy.

Akým spôsobom môže ukončiť skorším dátumom pracovný pomer a ktorému orgánu obce má najprv oznámiť svoje rozhodnutie (obec. zastupiteľstvo + zamestnávateľ)?

Na čo má nárok z hľadiska Zákonníka práce?

Prosím o usmernenie ohľadom práce nadčas u zamestnanca, ktorý je zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Čo v prípade, že zamestnanec zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny má mať preplatený nadčas napr. za účasť na školení (tzn. za čas, za ktorý nevykonáva prácu na rizikovom pracovisku). Aj za tento čas mu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %? Alebo mu za čas, ktorý strávil na školení, patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 %?

Musím byť zamestnaný vo svojej s. r. o., ktorá poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej som odborným zástupcom, alebo stačí, keď mám uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, respektíve postačuje aj ústna dohoda?