Aktuálna téma

Zamestnanec, vzhľadom na rodinné problémy, sa dohodol so zamestnávateľom na zmene plného pracovného úväzku na polovičný úväzok. Mal pracovať 4 hodiny denne. Z dôvodu spomínaných rodinných problémov nechodí do práce pravidelne, ale podľa toho, ako mu to okolnosti dovoľujú. Teda v niektoré dni odpracuje napr. 8 hodín, v iné 3 hod. a niektoré vynecháva. Celkový mesačný fond pracovného času vo výške 50 % je zachovaný. Má zamestnanec právo za uvedených okolností na poskytnutie stravných lístkov za dni, v ktorých odpracuje 4 hod. a viac + 30 min. na obedňajšiu prestávku ? Ak áno, môže zamestnávateľ aj spätne poskytnúť stravenky za tieto dni, keďže túto okolnosť nemohol predvídať?

1. Aký nárok na dovolenku má hlavný kontrolór? Postupujeme podľa Zákonníka práce, keď sa na hlavného kontrolóra nevzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa? 2. Pri voľbe kontrolóra bol zvolený opäť pôvodný kontrolór. Má nedočerpanú dovolenku z predchádzajúceho obdobia. Pri ukončení pracovného pomeru mu máme preplatiť nevyčerpanú dovolenku, alebo je možné mu dovolenku preniesť do ďalšieho pracovného pomeru.

Je povinnosťou s.r.o.(SBS) mať vypracovaný Pracovný poriadok a Mzdový poriadok? Podľa akého zákona? Ak spoločnosť s.r.o. využíva externú firmu na spracovanie mzdovej agendy.

Rada by som mala korektný výklad k ostatnej novele ZP, týkajúcej sa možnosti zamestnávateľa dať výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek 65 rokov a je poberateľom starobného dôchodku. Zaujíma ma najmä, aká bude aplikačná prax v prípade hlavných kontrolórov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené ostatnou novelou ZP, avšak boli zvolení podľa zákona o obecnom zriadení, majú pracovnú zmluvu na dobu určitú a pracovný pomer na kratší pracovný čas. Napriek uvedeným skutočnostiam, môže starosta obce dať výpoveď hlavnému kontrolórovi a bude takáto výpoveď právne účinná? 

Možno čas, kedy zamestnanec čerpá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za pracovnú pohotovosť zarátať do doby nepretržitého denného odpočinku podľa § 92 Zákonníka práce?

Môže zamestnávateľ nejakým spôsobom "prinútiť" zamestnanca, aby s ním uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, keď ju zamestnanec nechce podpísať?

Zamestnanec vo funkcii vedúci oddelenia opakovane porušil pracovnú disciplínu a to tým, že mu bolo preukázané opilstvo: - dňa 31.08.2020 namerané opakované hodnoty 1,42 mg/l - dňa 14.09.2020 namerané opakované hodnoty 0,90 mg/l. V oboch prípadoch bol vykázaný z pracoviska a kvôli vlastnej bezpečnosti odvezený domov. Podľa nášho názoru je zamestnávateľ oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce odst.1 písm. b) za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný pomer vznikol v roku 1983 a zamestnanec žije v spoločnej domácnosti s matkou (91 rokov, ZŤP). Vzhľadom na túto skutočnosť sa zamestnávateľ rozhodol ukončiť pracovný pomer výpoveďou s 2 mesačnou výpovednou lehotou podľa § 63 ods. 1 písm. e) za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Od 16.09.2020 je pracovník práceneschopný. Naše otázky: - § 63 ods.1 písm. e) – zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu (vzhľadom na PN navštíviť doma – požadovať vyjadrenie a po vyjadrení ihneď predložiť výpoveď ???) - doručenie výpovede – doma za prítomnosti svedkov, ak odmietne spolupracovať (zatají sa, neotvorí dvere) – následne doručenie poštou doručenkou do vlastných rúk s určením lehoty napr. 5 dní ??? - ochranná doba – zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi § 64 ods. 3 písm. b) z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer (ochranná doba sa na náš prípad nevzťahuje ???) - plynutie výpovednej lehoty vo vzťahu k PN pracovníka – či sa výpovedná lehota (pri výpovedi z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny) predĺži o PN aj vzhľadom na § 64 ???

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Obecné zastupiteľstvo z dôvodu naliehavosti preverenia nezákonných krokov predchádzajúceho starostu v decembri 2018 uzneseniami poverilo kontrolóra vykonaním 3 kontrol s termínmi do najbližšieho OZ ( 31. 1. 2019) a do 15. 2. 2019. Úväzok H.K. pritom je len 30 hodín. Okrem zákonom stanovených správ teda kontrolór na základe "príkazu" zamestnávateľa vykonal ďalšie 3, respektíve 4 kontroly, z ktorých vypracoval riadne 3 správy. Nakoľko je zrejmé, že by tieto úlohy nebolo možné vykonať za 30 hodín, kontrolór si v riadnom zamestnaní čerpal riadnu dovolenku a pracoval na splnení úloh stanovených OZ. Po OZ predložil starostovi dochádzku, v ktorej,okrem stanovených 30 hodín, mal evidované nadčasy. Prišlo k dileme, či môže obec v prípade H.K. postupovať v súlade so Zákonníkom práce a H.K si môže čerpať náhradné voľno, alebo má nárok na preplatenie vykonanej / nariadenej nadčasovej práce. Práca bola vykonaná na základe príkazu zamestnávateľa, bola ohraničená stanovenými termínmi do 31. 1. 2019 a štvrtá kontrola do 15. 2. 2019. Okrem uznesení a príkazu na kontroly boli vykonávané úlohy, ktoré vyplývajú H.K. zo zákona o obecnom zriadení. Zamestnávateľ má vedomosť o výške úväzku, práca bola nariadená z dôvodu verejného záujmu a zdokladovaná výstupmi a aj evidenciou času, ktorý bol na splnenie úloh potrebný.

Ako je to s dopravou na výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti (sme zdravotnícke zariadenie, ide o privolanie lekára z domu, niekedy aj viackrát s viacnásobnými nákladmi na dopravu)? Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť dopravu a ak nie, aké nároky má zamestnanec v súvislosti so zvýšenými nákladmi na prepravu? Ak zamestnávateľ dopravu zabezpečí (vlastným vozidlom), v prípade havárie=poškodenia zdravia zamestnanca nesie zodpovednosť? Ak áno akú? Išlo by o pracovný úraz? Ak zamestnávateľ dopravu nezabezpečí a zamestnanec sa prepraví vlastným vozidlom, kto nesie zodpovednosť v prípade havárie=poškodenia zdravia v takomto prípade? Išlo by o pracovný alebo mimopracovný úraz?