Aktuálna téma

Zamestnanec vo funkcii vedúci oddelenia opakovane porušil pracovnú disciplínu a to tým, že mu bolo preukázané opilstvo: - dňa 31.08.2020 namerané opakované hodnoty 1,42 mg/l - dňa 14.09.2020 namerané opakované hodnoty 0,90 mg/l. V oboch prípadoch bol vykázaný z pracoviska a kvôli vlastnej bezpečnosti odvezený domov. Podľa nášho názoru je zamestnávateľ oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce odst.1 písm. b) za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný pomer vznikol v roku 1983 a zamestnanec žije v spoločnej domácnosti s matkou (91 rokov, ZŤP). Vzhľadom na túto skutočnosť sa zamestnávateľ rozhodol ukončiť pracovný pomer výpoveďou s 2 mesačnou výpovednou lehotou podľa § 63 ods. 1 písm. e) za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Od 16.09.2020 je pracovník práceneschopný. Naše otázky: - § 63 ods.1 písm. e) – zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu (vzhľadom na PN navštíviť doma – požadovať vyjadrenie a po vyjadrení ihneď predložiť výpoveď ???) - doručenie výpovede – doma za prítomnosti svedkov, ak odmietne spolupracovať (zatají sa, neotvorí dvere) – následne doručenie poštou doručenkou do vlastných rúk s určením lehoty napr. 5 dní ??? - ochranná doba – zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi § 64 ods. 3 písm. b) z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer (ochranná doba sa na náš prípad nevzťahuje ???) - plynutie výpovednej lehoty vo vzťahu k PN pracovníka – či sa výpovedná lehota (pri výpovedi z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny) predĺži o PN aj vzhľadom na § 64 ???

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Obecné zastupiteľstvo z dôvodu naliehavosti preverenia nezákonných krokov predchádzajúceho starostu v decembri 2018 uzneseniami poverilo kontrolóra vykonaním 3 kontrol s termínmi do najbližšieho OZ ( 31. 1. 2019) a do 15. 2. 2019. Úväzok H.K. pritom je len 30 hodín. Okrem zákonom stanovených správ teda kontrolór na základe "príkazu" zamestnávateľa vykonal ďalšie 3, respektíve 4 kontroly, z ktorých vypracoval riadne 3 správy. Nakoľko je zrejmé, že by tieto úlohy nebolo možné vykonať za 30 hodín, kontrolór si v riadnom zamestnaní čerpal riadnu dovolenku a pracoval na splnení úloh stanovených OZ. Po OZ predložil starostovi dochádzku, v ktorej,okrem stanovených 30 hodín, mal evidované nadčasy. Prišlo k dileme, či môže obec v prípade H.K. postupovať v súlade so Zákonníkom práce a H.K si môže čerpať náhradné voľno, alebo má nárok na preplatenie vykonanej / nariadenej nadčasovej práce. Práca bola vykonaná na základe príkazu zamestnávateľa, bola ohraničená stanovenými termínmi do 31. 1. 2019 a štvrtá kontrola do 15. 2. 2019. Okrem uznesení a príkazu na kontroly boli vykonávané úlohy, ktoré vyplývajú H.K. zo zákona o obecnom zriadení. Zamestnávateľ má vedomosť o výške úväzku, práca bola nariadená z dôvodu verejného záujmu a zdokladovaná výstupmi a aj evidenciou času, ktorý bol na splnenie úloh potrebný.

Ako je to s dopravou na výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti (sme zdravotnícke zariadenie, ide o privolanie lekára z domu, niekedy aj viackrát s viacnásobnými nákladmi na dopravu)? Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť dopravu a ak nie, aké nároky má zamestnanec v súvislosti so zvýšenými nákladmi na prepravu? Ak zamestnávateľ dopravu zabezpečí (vlastným vozidlom), v prípade havárie=poškodenia zdravia zamestnanca nesie zodpovednosť? Ak áno akú? Išlo by o pracovný úraz? Ak zamestnávateľ dopravu nezabezpečí a zamestnanec sa prepraví vlastným vozidlom, kto nesie zodpovednosť v prípade havárie=poškodenia zdravia v takomto prípade? Išlo by o pracovný alebo mimopracovný úraz? 

Pracovník vykonáva agendu ako samostatný referent na úseku daní a poplatkov, čo je v katalógu zaradené do 9. platovej triedy, ale vykonávajúci pracovník má len úplné stredoškolské vzdelanie. Pravidelne každoročne sa zúčastňuje školení, ale aj napriek vykonávanej činnosti je zaradený v 8. platovej triede. Postupujeme v tomto prípade v súlade s odmeňovaním vo verejnej správe? 

Potrebovali by sme vedieť, ako je po 1. 1. 2018 chránený príjem zamestnanca.

Pre kontrolu, či sme vypočítali správne, prosíme o prepočet exekučnej zrážky ak:

1. Zamestnanec má čistý príjem 450,00 Eur, manželku a 2 vyživované deti, neprednostná pohľadávka.
2. Zamestnanec má čistý príjem na dohodu o činnosti 30,00 Eur, neprednostná pohľadávka.

Zamestnávateľ má vypracovaný pracovný poriadok organizácie, ktorý však nie je zverejnený a prístupný zamestnancom. Ak sa zamestnávateľ pri komunikácii so zamestnancom dožaduje dodržiavania pracovného poriadku, nemal by byť zamestnanec najprv s PP oboznámený a PP zamestnancom prístupný? Dochádza k porušeniu Zákonníka práce § 84 ods. 3, 4? Môže sa zamestnávateľ (pri oznámení predsedu ZO OZPŠAV, že dokumenty, týkajúce sa zamestnancov sa nezverejňujú) odvolávať na pracovný poriadok na stránke minedu.sk, ktorý je údajne platný pre všetkých zamestnancov školstva bez rozdielu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vypracovaný pracovný poriadok vlastnej organizácie? Zamestnancom nie sú prístupné ani iné dokumenty (napr. kritériá na pridelenie osobného príplatku - majú tvoriť prílohu KZ). Môže zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku zákaz bežnej komunikácie medzi zamestnancami? 

V pôsobnosti koho je určenie odmeny zástupcu primátora? Doposiaľ odmenu schvaľovalo mestské zastupiteľstvo, čo je podľa prieskumu stav vo väčšine samospráv.  Je to v súlade so zákonom, ktorý od roku 2010 preniesol kompetencie vo veci zástupcu na primátora?

Sme organizácia, na ktorú sa vzťahuje KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. Máme viacero organizačných zložiek (OrZ), ktoré majú určené kompetencie a plnú zodpovednosť za hospodárenie s pridelenými rozpočtovými prostriedkami. Máme podpísanú jednu podnikovú kolektívnu zmluvu za celú organizáciu bez špecifikácie na jednotlivé OrZ. Toho času si každá OrZ tvorí a vedie na svojom osobitnom bankovom účte svoj sociálny fond. Pri plnení záväzkov z KZ najmä menšie OrZ mali problémy z plnením záväzkov a plnenie vykrývali z iných zdrojov, resp. ju neplnili. My, ako zástupcovia zamestnancov zastávame názor, že u jedného zamestnávateľa a pri jednej kolektívnej zmluve má byť iba jeden sociálny fond na jednom bankovom účte, z ktorého sa má realizovať plnenie pre celú organizáciu. Je náš názor správny? Majú nárok zástupcovia zamestnancov nahliadnuť do účtovných dokumentov, faktúr a zmlúv, ktoré súvisia s čerpaním sociálneho fondu? O čo sa môžeme oprieť v oboch problémoch v argumentácií u zamestnávateľa?

Sme rozpočtová organizácia. V zmysle § 27 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich činnosti v dvoch zrušených zariadeniach prechádzajú od 1. 1. 2017 na novú organizáciu, ktorá má nové obchodné identifikačné údaje (univerzálny sukcesor). Zrušené organizácie mali vypracované pracovné poriadky. Otázka znie: Dokedy platia vypracované pracovné poriadky, resp. či vypracovaním nového pracovného poriadku strácajú platnosť pracovné poriadky v zrušených organizáciách. Ako je to v prípade kolektívnej zmluvy: jedno zariadenie so 30 zamestnancami podpísalo kolektívnu zmluvu na rok 2017 minulý rok, v druhej organizácie s 68 zamestnancami nebola podpísaná kolektívna zmluva na rok 2017. Ako máme postupovať?