Aktuálna téma

Slovenská spoločnosť (platiteľ v SK § 4) kúpi tovar (luxusnú loď) z USA. Loď sa priplaví do prístavu v Slovinsku, kde ho preclí slovinská spoločnosť (zástupca slovenskej spoločnosti). Následne sa použijú slovinské/európske ustanovenia zákona o DPH podobné tomu nášmu: „Podľa § 48 ods. 3 colný orgán nevymeria daň pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ak bezprostredne po prepustení tovaru v tuzemsku do voľného obehu nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu (preprava tovaru skončí v inom členskom štáte ako v tuzemsku), ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH)“. Takže slovinský orgán nevymeria DPH pri dovoze ak sú splnené podmienky. Následne slovenská spoločnosť A predá tento tovar maďarskej spoločnosti B (platiteľ v Maďarsku). Tovar (loď) však fyzicky nevstúpi na územie SR, ani HU, fyzicky sa plaví priamo do Talianska. Riešením je, že Slovenská spoločnosť sa registruje v Taliansku na DPH, slovinská spoločnosť oslobodí tovar v rámci intrakomunitárnej dodávky (obdoba nášho § 43). Daňový zástupca (slovinská spoločnosť) podá za zastúpeného dovozcu (slovenská spoločnosť) daňové priznanie a súhrnný výkaz, v ktorých uvedie dodanie tovaru do Talianska. Slovenská spoločnosť nadobudne tovar v Taliansku, samozdaní tovar v Taliansku a podľa talianskych DPH zákonov vyfakturuje tovar maďarskej spoločnosti B. Maďarská spoločnosť rieši taliansku DPH prostredníctvom refundácie. Nie je prípustné, že slovenská spoločnosť sa neregistruje v Taliansku, napr. ak by sa registrovala len maďarská spoločnosť v Taliansku, lebo SK spoločnosti vznikne nadobudnutie tovaru v Taliansku. Sú hore uvedené úvahy správne? Ak tovar fyzicky nepríde na územie SR alebo HU, nemožno to riešiť inak však?

Rozpočtová organizácia mesta Spojená škola (materská škola + základná škola + stredná škola) má od roku 2023 zriadenú živnosť na predmety podnikania, ktoré vyučuje na strednej škole. Softvérovo riešime odčlenenie podnikateľskej a hlavnej činnosti. No zároveň si škola musí nastaviť aj účtovanie. Moja otázka znie, či nie je manuál (príklady) na účtovanie podnikateľskej činnosti v rozpočtovej organizácií? Aké účty na účtovanie pohľadávok, nákladov a výnosov má správne používať v podnikateľskej činnosti? Predpokladám, že pohľadávky má účtovať na účte 311, záväzky na účte 321, výnosy by mala mať na 602 takmer všetky, nakoľko budú fakturovať, murárske a stavebné práce, kaderníctvo či služby občerstvenia. Náklady budú rozlišovať materiál 501, ale aj mzdu učiteľov a odmenu pre študentov.

Prosím, mala by som otázku k odpovedi č. ID3075 z 13.11.2017: z akého dôvodu skončila platnosť odpovede 31.12.2017? Rovnaký prípad ako v ID3075, ale v roku 2023: Slovenský platiteľ si objednal právne služby u dodávateľa z EU. Predmetom fakturácie by bola likvidácia dcérskej spoločnosti tohto slovenského platiteľa, ktorá sídli v zahraničí. Otázka: je možné odpočítať DPH z faktúry za právne služby, služba bude daňovým náklad slovenského subjektu?

Fyzická osoba - živnostník, podnikala na základe živnosti. Chce preniesť majetok živnosti do s. r. o., kde bude jediný spoločník. Je možné realizovať vklad do vlastného imania tak, že prenesie pohľadávky aj záväzky, majetok? Budú sa dodaňovať pohľadávky u fyzickej osoby? Ako sa budú správať záväzky u fyzickej osoby? Aj živnosť aj právnická osoba sú platiteľmi DPH.

Nezisková organizácia so sídlom v SR dosahuje príjmy z činností, na ktoré bola zriadená. Okrem týchto príjmov dosiahla aj príjmy z nájmu a k 31. 8. 2022 prekročila hranicu príjmu (príjem z nájmu) na registráciu DPH. Má táto organizácia povinnosť podať oneskorenú žiadosť o registráciu ak od 1. 1. 2023 sa príjmy z nájmu už nezapočítavajú do obratu na registráciu DPH? Ak áno, ako má postupovať, aké budú sankcie a bude podávať DP k DPH aj v roku 2023, alebo registráciu ukončí?

Chcela by som poprosiť o usmernenie v účtovaní obstarávacích nákladov v JÚ. SZČO viedol podvojné účtovníctvo, avšak k 31.12.2022 mu zanikla povinnosť ako autodopravcovi viesť PÚ. Na základe počiatočných stavov zo Súvahy k 31.12.2022 a z dôvodu prechodu vedenia jednoduchého účtovníctva od 1.1.2023 prosím o usmernenie, kde zaevidujem účet 042 v jednoduchom účtovníctve. SZČO evidoval na ú. 042 obstarávacie náklady, ale majetok nebol ešte zaradený, nakoľko stavba nie je ešte ukončená. Je predpoklad, že v priebehu roka 2023 dôjde k zmareniu investície a tovar, ktorý bol evidovaný v PÚ na 042 bude postupne odpredávať. Kde zaevidujem v peňažnom denníku počiatočný stav a následne, prípadne zápis, keď dôjde k predaju tovaru.

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

S. r. o. (neplatiteľ) plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb-nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z EÚ. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti/prevodom) od fyzickej osoby. Následne spoločnosť bude predávať tento tovar aj do zahraničia najmä pre EÚ fyzické osoby. Tento obrat predpokladám ide do obratu na účely zákona o DPH. Dodanie je v tuzemsku podľa § 13. Avšak ak predáva pre zahraničné EÚ FO ešte ako neplatiteľ, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS. A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa § 4 ods. 1, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa § 4 ods. 1 a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1. S. r. o. ešte nevie, že ako platiteľ v budúcnosti bude podľa § 66 ods. 11 používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1-4). Takže, ak by chcel predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musel by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Paragraf 66 môže uplatňovať len platiteľ DPH podľa par. 4, však? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ predpokladám a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by nedosiahol obrat podľa par. 4 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne? 

Malá nezisková organizácia má ubytovaných odídencov z Ukrajiny. Od obce dostáva za ich ubytovanie príspevok. Podlieha predmetný príjem zdaneniu podľa zákona o dani z príjmov? Ak áno, aké náklady môžu byť priradené k týmto príjmom? V súvislosti s ich ubytovaním sme mali výdavky na el. energiu, vodu plyn, stravu, lieky, veterinárne ošetrenia, obuv, odevy, a iné Ak uvedená nezisková organizácia z týchto príspevkov prekročí obrat 49 790 €, je povinná sa registrovať ako platiteľ DPH?

Při úhradě faktury jsem zjistila, že dodavatel je rizikový plátce DPH. Jak postupovat? Mám dodavateli uhradit jen částku bez DPH a DPH odvést v rámci přiznání k DPH přímo finančnímu úřadu nebo mohu zaplatit dodavateli celou částku? Prosím o přesný postup, kam případně DPH odvést a kam částku zadat (řádek DP)? Jedná se o celkovou sumu cca 13 tis., z toho DPH 2 167 Euro.