Otázky v kategórii: Živnostenský zákon

Spolková republika Nemecko schválila tzv. (Mindestlohngesetz - MiLoG), ktorý je možné preložiť ako „nemecký zákon o minimálnej mzde“, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015. Podľa neho má každý zamestnanec právo na vyplatenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 € za odpracovanú hodinu. Záväzky nemeckého zákona o minimálnej mzde sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na území Nemecka, bez ohľadu na druh pracovného pomeru a štátnu príslušnosť zamestnávateľa. Znamená to, že nemecký zákon o minimálnej mzde sa vzťahuje aj na zamestnávateľa, ktorý pochádza mimo územia Nemecka, napríklad zo Slovenskej republiky. Slovenský zamestnávateľ, ktorý vyšle svojho zamestnanca na výkon práce do zahraničia, tak bude musieť tomuto zamestnancovi počas výkonu práce na území Nemecka priznať nemeckú minimálnu mzdu vo výške 8,50 € za hodinu. Nemecký zákon o minimálnej mzde sa tak dotkne najmä slovenských zamestnancov, ktorí pracujú ako vodiči v preprave. Chceme sa spýtať, či tento zákon sa vzťahuje aj na slovenských živnostníkov (vodičov)? Čiže, ak tento slovenský živnostník- vodič fakturuje niekomu za prepravu vykonanú na území Nemecka musí vyfakturovať aspoň 8,50 € za odpracovanú hodinu?

Ako má byť správne zaúčtovaný prenájom majetku, resp. ktoré kritérium je rozhodujúce či sa bude účtovať v rámci rozpočtových príjmov a výdavkov alebo ako podnikateľská činnosť:

1. v obci
2. v rozpočtovej organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti obce (škola prenajíma priestory na športové účely mimo vyučovacej doby) - v zriaďovacej listine má aj podnikateľskú činnosť a má na túto činnosť aj živnostenský list. Príjmy z prenájmu uvádza ako rozpočtové príjmy. Je takýto postup v súlade s platnou legislatívou? Ak nie, ako by mala základná škola  v spolupráci so zriaďovateľom postupovať?

Som živnostníčka a na základe minuloročného daňového priznania platím minimálne odvody do zdravotnej poisťovne (55,02 €/mesačne) a Sociálnej poisťovne (mesačne v sume 130,27 €.). Uplatňujem si priame výdavky a moje príjmy budú pravdepodobne aj v tomto roku minimálne (daň z príjmu za rok 2013 pravdepodobne nebudem platiť). Ak budem počas materskej a rodičovskej dovolenky pracovať (2013-2016), aké odvody budem platiť? Aká bude ich výška? Stratím nárok na materské? Aký maximálny príjem by som pripadne mohla mať, aby som nemusela platiť odvody? Existuje vôbec taká možnosť? Alebo sa mi neoplatí počas materskej a rodičovskej zarábať? Dokonca som dnes čítala o možnosti, že ak budem pracovať na materskej a rodičovskej, tak nedostanem žiadne príspevky. Oplatí sa ešte pred odchodom na materskú (od dnes do 15. 11. 2014) platiť vyššie nemocenské či iné príspevky?

Obec chce všeobecne záväzným nariadením obmedziť predaj a požívanie alkoholu. V zákone 219/1996 Z. z. § 2 sa uvádza, že obec môže obmedziť predaj alkoholu v určitých hodinách v zariadeniach spoločného stravovania a v predajniach potravín. Znamená to, že v iných prevádzkach časovo obmedziť predaj nemôže? Máme konkrétny prípad, predaj alkoholu v novinovom stánku, ktorý sme chceli zakázať na čas, kedy chodia deti do školy a zo školy. Okolo tohto stánku chodia deti a takmer vždy tam popíjajú miestny obyvatelia alkohol, ktorý si zakúpia v novinovom stánku.

V roku 2013 som robil od januára do augusta ako brigádnik na dohodu v jednej firme, platili nám 150 € (aby sme neplatili odvody a zbytok na ruku), neplatil som žiadne preddavky na daň. V septembri som si vybavil živnosť a robil som tak necelý mesiac pre tu istú firmu. Vystavil som dohromady dve faktúry po cca 300 €. V októbri som živnosť prerušil a začal pracovať ako zamestnanec vo firme. Odtiaľ som dostal Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch FO zo závislej činnosti. A teraz sa chcem opýtať, ako mam spraviť daňové, mám tam dávať aj tie prijmi z brigády? A typ priznania A či B? Lebo neviem, ako to je do jednej kolonky dám asi tých 600 €, čo som zarobil ako živnostník a do nejakej inej 1 600 €, čo som zarobil ako zamestnanec?

Aký zákon, konkrétny § poruší s. r. o. v prípade, že na podnikanie používa bankový účet fyzickej osoby - konateľa. Účet nie je vedený na právnickú ale na fyzickú osobu.

Osoba-poskytujúca zdravotnú starostlivosť (zubný lekár) už dlhý čas podniká podľa osobitných predpisov ako FO SZČO. Na príslušných úradoch - štatistický, daňový, ZP, SP- sa zaregistroval, má pridelené IČO, DIČ a platí odvody do ZP a SP. Jeho licencia, okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, nedovoľuje iné činnosti (aspoň si to myslím). Táto FO by však teraz chcela svojim pacientom predávať doplnkový sortiment-zubné kefky, o ktoré majú pacienti záujem. Prosím Vás, akým spôsobom by táto FO mohla uvedené produkty predávať, ak neuvažuje si založiť s. r. o. a chce zostať fyzickou osobou?Môže ju firma, pre ktorú bude kefky predávať, zamestnať (napr. na dohodu)? Môže byť kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+zamestnanec? Lepšie by sa mi zdalo, keby bola možná kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+živnosť, ak je to možné. V tomto prípade by si mohla FO podnikajúca podľa osobitných predpisov na maloobchodnú činnosť - predaj zubných kefiek.... vybaviť riadne na živnostenskom úrade voľnú živnosť? Mala by sa táto osoba znovu registrovať na štatistickom úrade, daňovom úrade, v zdravotnej a sociálnej poisťovni, ak je tam už registrovaná z titulu inej formy podnikania? Zdá sa mi nelogické, aby mala dve DIČ, dve IČO.... Táto osoba vedie jednoduché účtovníctvo. Predpokladám, že pre obe formy podnikania by sa viedlo len jedno účtovníctvo, kde by sa sledovali príjmy a výdavky podľa jednotlivých foriem podnikania (program Alfa+ to umožňuje), takisto v daňovom priznaní by sa uvádzali príjmy a výdavky z oboch foriem podnikania. Možno dať do daň. výdavkov pri podnikaní podľa živnost.oprávnenia všetky výdavky, súvisiace s dosahovaním príjmov za predaj uvedeného sortimentu ? Možno využívať spoločnú elektronickú registračnú pokladnicu aj na evidenciu tržieb za zdravotné výkony aj za predaj kefiek... ? V konečnom dôsledku by som chcela vedieť, či lekár (FO-SZČO) si môže vybaviť živnosť na predaj doplnkového sortimentu na svojej ambulancii pacientom, ak to nemieni riešiť prechodom na právnickú osobu.

Konateľ a spoločník slovenskej s. r. o. na základe zmluvy o prenájme prenajal svoj súkromný automobil do spoločnosti na dva roky. V zmluve je uvedené, že všetky náklady (PHL, opravy, poistky, DzMV...) bude znášať spoločnosť a že tento prenájom vozidla je bezodplatný. Je možnosť, aby takýmto spôsobom spoločník a konateľ prenajal bezodplatne automobil do (vlastnej) spoločnosti? Nie je takýto prenájom považovaný za dlhodobý, a teda by mal byť poskytovaný za pravidelnú odplatu? Ak áno, tak nie je to považované za podnikateľskú činnosť, kedy by mal mať spoločník živnostenské oprávnenie? 

Jednoosobová s. r. o. bude vykonávať krajčírske služby, šijacie služby, textilnú, odevnú výrobu, takže ide o krajčírstvo. Konateľ sa však ešte nerozhodol, kde bude prevádzkovať toto krajčírstvo. V hre sú 3 možnosti:

1., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v mieste podnikania (sídle firmy) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

2., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť na adrese v mieste bydliska spoločníka (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

3., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v prenajímanej nehnuteľnosti (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti), najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

Lodný kapitán s preukazom odbornej spôsobilosti (B- Lodný kapitán I. triedy) si chce založiť s.r.o. a potreboval by túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR. Táto činnosť patrí medzi slobodné povolania, takže takáto živnosť vlastne ak dobre vieme neexistuje. Je možné túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR? Ak áno akým spôsobom?