Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Zamestnávateľ má vypracovaný pracovný poriadok organizácie, ktorý však nie je zverejnený a prístupný zamestnancom. Ak sa zamestnávateľ pri komunikácii so zamestnancom dožaduje dodržiavania pracovného poriadku, nemal by byť zamestnanec najprv s PP oboznámený a PP zamestnancom prístupný? Dochádza k porušeniu Zákonníka práce § 84 ods. 3, 4? Môže sa zamestnávateľ (pri oznámení predsedu ZO OZPŠAV, že dokumenty, týkajúce sa zamestnancov sa nezverejňujú) odvolávať na pracovný poriadok na stránke minedu.sk, ktorý je údajne platný pre všetkých zamestnancov školstva bez rozdielu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vypracovaný pracovný poriadok vlastnej organizácie? Zamestnancom nie sú prístupné ani iné dokumenty (napr. kritériá na pridelenie osobného príplatku - majú tvoriť prílohu KZ). Môže zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku zákaz bežnej komunikácie medzi zamestnancami? 

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi dlhodobú hotovostnú pôžičku s ročným úrokom 1 %. Zamestnanec použil peniaze na kúpu bytu. V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.  pôžičky nie sú predmetom dane. Iná situácia nastáva pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby. Ak je nižšia ako úroková sadzba, za ktorú by si zamestnanec mohol zobrať rovnakú pôžičku v banke v mieste a čase poskytnutia pôžičky, musí zamestnávateľ oceniť toto zvýhodnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem.

Keďže zamestnanec použil peniaze na kúpu bytu, môže zamestnávateľ porovnať uvedenú úrokovú sadzbu s úrokovými sadzbami pri hypotekárnych úveroch alebo musí použiť pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca úrokové sadzby, za ktorých banky poskytujú bežné bezúčelové spotrebné úvery?

Je nepeňažný príjem zamestnanca vymeriavacím základom pre platenie zdravotných a sociálnych odvodov? Platí odvody aj zamestnávateľ alebo iba zamestnanec?

Obec zamestnáva zamestnancov na dobu určitú cez ÚPSVaR podľa zákona o službách zamestnanosti (napr. § 50j), uzatvára s nimi zmluvu aj výšku platu určuje podľa Zákonníka práce, hoci nemá schválený poriadok odmeňovania a všetkých ostatných zamestnancov odmeňuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Odvoláva sa na to, že postupuje podľa zmluvy s ÚPSVaR, ktorá však nestanovuje výšku platu, ale maximálnu výšku príspevku na takto prijatých zamestnancov. Je takýto postup správny? Môže si obec upraviť v poriadku odmeňovania postup podľa Zákonníka práce len pre vybrané skupiny zamestnancov, napr. zamestnancov prijatých cez ÚPSVaR, alebo skupiny zamestnancov podľa pracovných činností? Môže zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. do platových stupňov neprihliadať na dĺžku započítanej praxe, prípadne započítať prax v plnom rozsahu (podľa veku), ak to nemá v internom predpise? 

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ prispievať sumou 55 % z ceny stravného na 5-12 hodín, maximálne 2,48 €. Po komunikácii s vedúcou jedálne som však narazila na problém. Zamestnanci sú vraj normovaní ako stredoškoláci, čo v našom finančnom pásme vychádza 1,12 € za odobratý obed. Túto hodnotu musí zamestnanec uhradiť na účet jedálne - samostatný účet. Uhrádza sa v tomto prípade jedlo podľa finančného pásma? Za jedlo v hodnote 2,33 € platí zamestnávateľ 1,21 € na príjmový účet, 1,00 € platí zamestnanec a 0,12 € platí SF na účet jedálne. Chcem zosúladiť stravné lístky so stravným v školskej jedálni. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ má prispievať v hodnote max 2,48 €, pričom som rátala so sumou za zamestnávateľa 1,93 € na príjmový, 0,20 € by bolo vyplatené zo SF a 0,20 € by doplácal zamestnanec. Má nejaký súvis stravovanie zamestnancov v jedálni s finančnými pásmami? Ako to je správne? Mám postupovať podľa Zákonníka práce a teda hodnotou 1,93 € na príjmový účet, alebo sa musím držať normy? Ako potom uhradím náklady jedálne za stravovanie zamestnancov do výšky 1,12 €?

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín?

2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny?

3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?

Ako správne zaúčtovať preplatok a nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2015 v jednouchom účtovníctva a v podvojnom účtovníctve (preplatok resp. nedoplatok zamestnávateľa a zamestnanca)? Ako je to z pohľadu dane z príjmov a vyplatenie preplatku zamestnancovi?

Zamestnanec bol na pracovnej ceste a pracoval blízko Maďarsko - Slovenských hraníc . Podľa údajov z cestovného príkazu zamestnanec prekročil hranice SR/HU o 23:45 a vrátil sa na druhý deň o 00:30 na územie SR. Má nárok na „ maďarské“ stravné za každý deň, t.j. 2 x 25% z 39 EUR, aj keď celková doba strávená v zahraničí je 45 minút? Zamestnanec bol na pracovnej ceste celkom v jeden deň 24 hodín z toho strávil 1 hodinu v zahraničí a ostatné v tuzemsku. Má nárok tuzemské celodenné stravné t. j. pre pásmo 18-24 hodín a zároveň na ¼ zahraničné stravné t. j. pre pásmo 0-6 hodín ?

Zamestnávateľ chce so zamestnancom uzatvoriť dohodu o práci nadčas. Ako má správne postupovať pri uzatvorení dohody? Môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu na prácu nadčas do 400 h? Ide o prácu automechanika. Tieto práce nadčas budú zamestnancovi zaplatené na základe Zákonníka práce. Na čo všetko si má dať zamestnávateľ pozor a aké má povinnosti?

Pracovník (strojník) spôsobil škodu inej firme, počas pracovného výkonu narazil so strojom do nákladného auta inej firmy. Náš pracovník má poistku, ktorú si hradí sám, na škody pri výkone povolania. Obec uhradila poškodenej firme na základe faktúry škodu v plnom rozsahu 887,80 €. Škodu sme si uplatnili v poisťovni cez spomínanú poistku pracovníka. Poisťovňa nám oznámila úhradu v nasledovnom znení: Výška škody 877,80 €. Maximálne plnenie v zmysle zmluvy 829,85 € spoluúčasť pracovníka 10 % 82,98 €. Celková výška plnenia 746,87 €, ktorú nám poisťovňa uhradila. Chcela by som sa spýtať, čo s rozdielom 47,95 €, lebo pracovník má v zmluve dojednanú maximálnu výšku 829,85 €. Môžeme mu to zosobniť? 10 %, čo je 72,98 € + rozdiel 47,95 €? Alebo to má znášať zamestnávateľ?

Aký je zákonný rozsah voľna na výkon odborovej funkcie a činnosť odborovej organizácie a za akých podmienok je zamestnávateľ povinný úplne uvoľniť zamestnanca z plnenia pracovných povinností a umožniť mu sa plne venovať iba výkonu odborovej funkcie?