Otázky s vecným pojmom: Platiteľ dane

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

Slovenský platiteľ dane si objednal tovar v českom e-shope pod SK IČ DPH. E-shop vystavil faktúru so slovenskou DPH, nakoľko je na Slovensku registrovaný v zmysle § 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a vo faktúre sa odvoláva na § 13 t. j., že tovar bol k odoslaný z územia SR. Môže SK platiteľ si uplatniť nárok na odpočet DPH z faktúry?

Slovenská spoločnosť zabezpečuje vybavenie prechodného pobytu pre zahraničného zamestnanca vyslaného na prácu pre spoločnosť. Spoločnosť - platiteľ DPH, dostane od dodávateľa tejto služby faktúru vrátane DPH. Plná suma faktúry (vrátane DPH) je následne zahrnutá zamestnancovi do jeho základu pre zdanenie daňou zo závislej činnosti (ako benefit).

1. Je možné, aby tuzemský platiteľ DPH (zamestnávateľ) uplatnil odpočet faktúrovanej DPH za služby vybavenia prechodného pobytu na území SR pre zamestnanca z doručenej faktúry?
2. Keďze zamestnávateľ zdaní daňou zo ZČ uvedenú službu zamestnancovi, je možné aby fakturovaná suma bola pre zamestnávateľa daňovo uznaný náklad?
3. Je daňovo uznaným nákladom aj DPH, ak si ju zamestnávateľ neuplatní na vstupe, pričom suma faktúry vrátane DPH je zahrnutá do základu dane zamestnancovi?

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.

Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?

Sme platiteľ dane registrovaný pre DPH na Slovensku a nakúpili sme tovar od českého platiteľa dane. Faktúra vystavená dňa 31. 3. 2017, tovar prevezený z ČR na Slovensko dňa 3. 4. 2017 a v tento deň sme aj nadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník, t. j. daňová povinnosť nám vznikla 15. 5. 2017. Akým kurzom prepočítavame na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti a deň splnenia dodávky, účet 343 a 321?

Naša firma je platiteľom DPH. Dostali sme oneskorene došlú faktúru za stavebné práce (tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. - ďalej len "zákon o DPH") tiež od platiteľa DPH v mesiaci august 2017. Faktúra je ešte z mája 2017 (dátum dodania aj vystavenia je 31. 5. 2017). Ako máme vyriešiť dodatočné DPH a KV priznania? Máme nárok na odpočet DPH v máji?

Spoločnosť, platiteľ DPH, mala s bankou podpísané zmluvy (Zmluva o úvere, Zmluva o finančnom lízingu, Zmluva o operatívnom lízingu). Banka spoločnosti vypovedala všetky zmluvy. Ako je to z hľadiska: 1. účtovania, 2. DPH, 3. dane z príjmov.

Slovenská s. r. o. obstarala budovu s obchodnými priestormi, kde si odpočítala DPH na vstupe. Uvedené obchodné priestory prenajíma iným zdaniteľným osobám. V budove sa nachádza 10 obchodných priestorov a spoločnosť sa na základe § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodla, že 8 priestorov bude prenajímať s DPH (nájomca je platiteľ DPH) a 2 priestory prenajíma bez DPH (nájomca nie je platiteľ DPH). Ak je časť plnení na výstupe s oslobodením a na časť sa uplatňuje DPH, ako v tomto prípade, tak musí spoločnosť vrátiť pomernú časť pôvodne odpočítanej DPH na vstupe pri obstaraní budovy?

Platiteľ DPH (§ 4) podpísal cca pred 3 mesiacmi zmluvu s platiteľom DPH (§ 4) o dodávke kotla s montážou na Slovensku (stavebná čnnnosť). Odberateľ uhradil zálohu, na ktorú dodávateľ vystavil daňový doklad s prenosom daňovej povinnosti, keďže išlo o stavbnú činnosť. Odberateľ chce zmeniť zmluvu tak, že prakticky kúpi len kotol bez montáže a stavebnej činnosti, teda kúpi len obchodný tovar. Ako treba vysporiadať DPH na zálohu pred 3 mesiacmi, keďže vtedy bol vystavený daňový doklad na prenos DPH? Dodávateľ vôbec netušil, ako sa situácia zmení.

PU, PO, platiteľ  DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.