Otázky s vecným pojmom: Platiteľ dane

Spoločnosť A vlastní podielové cenné papiere svojej dcéry sídlo v inom štáte EU spoločnosť B. Rozhodnutím jediného spoločníka sa spoločnosť B v EU presídli na Slovensko. Bola založená s.r.o na Slovensku spoločnosť C. Spoločnosť A vložila do základného imania spoločnosti C nepeňažný vklad podielové cenné papiere, ktoré spoločnosť A evidovala na účte 061. Hodnota nepeňažného vkladu v spoločnosti A je nižšia ako hodnota ZI v spoločnosti C, nakoľko bol zaúčtovaný v spoločnosti A oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov 414/061 Zároveň bolo rozhodnuté, že spoločnosť C sa zlúči so spoločnosťou A, a to tak, že v spoločnosti A sa navýši základné imanie o hodnotu základného imania spoločnosti C. napr. ZI spoločnosti A 500, ZI spoločnosti C 200, zlúčením ZI spoločnosti A 700. / rozhodný deň bol určený/ Vedeli by ste mi predkontovať ako správne toto celé zaúčtovať. Spoločnosť A je platiteľ DPH, spoločnosť C nie, tieto dve spoločnosti sa idú zlučovať. Nevzniká spoločnosti C sa zo zákona registrovať na DPH. Môj názor je, že nie, v opačnom prípade by vznikla povinnosť registrácie.

Slovenská spoločnosť (nie je platiteľ DPH na Slovensku) registrovaná len podľa § 7a zákona  č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú vrámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Tým pádom slovenská spoločnosť (registrovaná podľa § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Preto v prípade, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number), je v poriadku, ak slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

Prosíme o určení režimu DPH v následujícím příkladě: Český plátce DPH registrovaný na Slovensku podle § 5 zákona o DPH č. 222/2004, který nemá na území Slovenska sídlo, místo podnikání, provozovnu a na území Slovenska se obvykle nezdržuje. Tato česká firma fakturuje zprostředkování nákupu hmotného movitého majetku slovenskému plátci reg. podle § 4 (slovenského zákona o DPH). Předmět nákupu byl přemístěn z ČR na Slovensko. Dotaz: Měla by být faktura vystavena výše uvedeným českým plátcem v režimu reverse charge podle § 69, ods. 3 (slovenského zákona o DPH), tzn. Přenesení daňové povinnosti na slovenského plátce. Nebo by měla být faktura vystavena se slovenským DPH podle § 69, ods. 1 (slovenského zákona o DPH). Nebo by měla být faktura vystavena podle českého zákona o DPH (místo dodání služby v zahraničí) s přenesenou daňovou povinností? Děkujeme za odpověď.

Slovenská firma A, platiteľ DPH na SK, sprostredkováva ľudí na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu B, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Môže sa takéto sprostredkovanie považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, a tým by firma A fakturovala sprostredkovanie ľudí firme B bez slovenskej DPH?

S. r. o. (neplatiteľ) plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb-nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z EÚ. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti/prevodom) od fyzickej osoby. Následne spoločnosť bude predávať tento tovar aj do zahraničia najmä pre EÚ fyzické osoby. Tento obrat predpokladám ide do obratu na účely zákona o DPH. Dodanie je v tuzemsku podľa § 13. Avšak ak predáva pre zahraničné EÚ FO ešte ako neplatiteľ, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS. A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa § 4 ods. 1, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa § 4 ods. 1 a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1. S. r. o. ešte nevie, že ako platiteľ v budúcnosti bude podľa § 66 ods. 11 používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1-4). Takže, ak by chcel predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musel by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Paragraf 66 môže uplatňovať len platiteľ DPH podľa par. 4, však? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ predpokladám a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by nedosiahol obrat podľa par. 4 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne? 

PU, PO, platiteľ  DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.

Jsme slovenská firma, s.r.o., plátce DPH, nakupujeme a dále prodáváme různé zboží firmám, vždy s DPH. Aktuálně máme odebírat několik použitých automobilů od slovenské firmy, neplátce DPH. Můžeme tyto automobily dále prodávat bez DPH, resp. dle § 66 zákona o DPH , kdy se DPH odvede jen z přirážky (marže)? Je případně možné u každého zákazníka zvolit jiný přístup? Například, že když se bude jednat o plátce DPH, prodáme automobil normálně s 20 % DPH z celé ceny a když bude kupujícím neplátce, prodá automobil v režimu dle § 66 zákona o DPH?

Platiteľ DPH (§ 4) podpísal cca pred 3 mesiacmi zmluvu s platiteľom DPH (§ 4) o dodávke kotla s montážou na Slovensku (stavebná čnnnosť). Odberateľ uhradil zálohu, na ktorú dodávateľ vystavil daňový doklad s prenosom daňovej povinnosti, keďže išlo o stavbnú činnosť. Odberateľ chce zmeniť zmluvu tak, že prakticky kúpi len kotol bez montáže a stavebnej činnosti, teda kúpi len obchodný tovar. Ako treba vysporiadať DPH na zálohu pred 3 mesiacmi, keďže vtedy bol vystavený daňový doklad na prenos DPH? Dodávateľ vôbec netušil, ako sa situácia zmení.

Slovenská s. r. o. obstarala budovu s obchodnými priestormi, kde si odpočítala DPH na vstupe. Uvedené obchodné priestory prenajíma iným zdaniteľným osobám. V budove sa nachádza 10 obchodných priestorov a spoločnosť sa na základe § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodla, že 8 priestorov bude prenajímať s DPH (nájomca je platiteľ DPH) a 2 priestory prenajíma bez DPH (nájomca nie je platiteľ DPH). Ak je časť plnení na výstupe s oslobodením a na časť sa uplatňuje DPH, ako v tomto prípade, tak musí spoločnosť vrátiť pomernú časť pôvodne odpočítanej DPH na vstupe pri obstaraní budovy?