Otázky s vecným pojmom: Daň z pridanej hodnoty

Pre účely podnikania plánujeme kúpiť starší rekreačný objekt. K chate patria aj priľahlé pozemky mimo zastavaného územia obce (7 parciel). Spolu s dodávateľom nie sme si istí, aký postup je správny z hľadiska DPH vo veci zdanenia pozemkov. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie. Podotýkam, že obaja sme platitelia DPH. Problematické sú ďalšie, menšie pozemky. V  liste vlastníctva sú evidované ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Podľa informácií dodávateľa ide o vodovodnú, kanalizačnú, káblovú, telefónnu prípojku, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením. Za túto kategóriu pozemkov dodávateľ platí aj daň z nehnuteľností. V Metodickom pokyne k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o DPH vydanom Daňovým riaditeľstvom SR sú uvedené  definície pojmov stavba a stavebný pozemok. Stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v .z n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)  v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu – súčasný stav. Na základe uvedených informácií vidno určitý nesúlad predpisov upravujúcich túto problematiku. Je zrejmé, že na pozemkoch umiestnené inžinierske stavby nespĺňajú podmienku pevných základov, možno len v prípade vodojemu. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce. A nakoniec, pojem stavebný pozemok nie je totožný pre účely dane z nehnuteľností, kde sadzby sú nepomerne vyššie.

Česká firma s českým DIČ si objednala u slovenskej spoločnosti jednorazový prenájom miestnosti. Ako sa má vystaviť odberateľská faktúra? Treba ju vystaviť so slovenskou DPH?

Ak fungujúca spoločnosť, platiteľ DPH vloží časť svojej spoločnosti formou nepeňažného vkladu do základného imania a tým vznikne spoločnosť (100% dcéra spoločnosti), považuje sa takáto transakcia za dodanie tovaru a služby, alebo je to oslobodené podľa §10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?  Daňový úrad vzniknutú spoločnosť registroval pre DPH, nie však dňom vkladu. Prepáčte, ale nemám v tom úplne jasno, tak si to chcem ešte prekonzultovať. DR SR mi dalo stanovisko: "Predmet každého nepeňažného vkladu sa posudzuje samostatne. Podľa ustanovenia § 59 Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť, teda majetok, ktorý je oceniteľný peniazmi. Predmetom nepeňažného vkladu môžu byť hnuteľné veci, nehnuteľnosti, podnik alebo jeho časť, nehmotný majetok (práva k nehmotným statkom, ako aj záväzkové právo, pohľadávka, obchodné podiely, cenné papiere, a pod.). Poskytnutie nepeňažného vkladu vo forme nehnuteľnosti sa považuje za dodanie tovaru (§ 8 zákona o DPH) alebo dodanie služby (§ 9 napr. prevod práva k nehmotnému majetku) za protihodnotu, s výnimkou prípadov uvedených v § 10 zákona o DPH. V súvislosti s § 4 ods. 6 sa platiteľom DPH zo zákona stáva aj PO alebo FO, ktorá nadobudla v tuzemsku podnik alebo časť podniku a to v súlade s § 476 až 488 Obchodného zákonníka, dňom jeho nadobudnutia."

Je správny postup odpočítania DPH pri preprave tovaru z Európskej únie, ktorú zabezpečuje pre  slovenskú spoločnosť - platiteľa DPH, tuzemský prepravca a následne ju slovenskej spoločnosti fakturuje s DPH? Uvedený tovar sa používa na podnikateľské účely.

Spoločnosť vkladá časť podniku do novozaloženej spoločnosti (obe sú akciové spoločnosti). Z pohľadu DPH túto problematiku rieši § 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a nepovažuje sa to za dodanie. Spoločnosť, do ktorej bol vklad vložený,  sa stáva platiteľom dňom nadobudnutia časti podniku. Treba dávať oznámenie daňovému úradu,  resp. musia niečo doložiť obe spoločnosti?  Čo je najdôležitejšie pri takejto transakcii z pohľadu DPH a dane z príjmov?

Platiteľ DPH v 9/2010 dodal tovar, odberateľovi vystavil faktúru a daň odviedol v daňovom priznaní 9/2010. Chybou pri evidencii dodania došlo k tomu, že na tú istú dodávku tovaru bola vystavená ďalšia (duplicitná) faktúra a daň taktiež odvedená 9/2010. Odberateľ to reklamuje v 5/2011. Je storno duplicitnej faktúry predmetom dodatočného daňového priznania 9/2010?

Tri  fyzické osoby - občania (manželia a súrodenec jedného z manželov), ktoré sú zaregistrované  na daňovom úrade ako daňovníci (prenájom bytov nepodnikateľským subjektom), kúpili v roku 2008 budovu od fyzickej osoby - občana bez DPH, a  ktorú začali rekonštruovať. Rekonštrukciu vykonávala stavebná firma, zdaniteľná osoba, ktorá vystavovala faktúry s DPH. V roku 2011 bola budova skolaudovaná a bude sa prenajímať (je už podpísaná nájomná zmluva od 1. 9. 2011). Ročné nájomné z budovy presiahne 49 790 eur. Fyzické osoby  sa chcú teraz zaregistrovať ako dobrovoľní platitelia DPH a pri registrácii si uplatniť DPH z rekonštrukcie. Existuje taká možnosť?  Musia podať žiadosť o registráciu každý jednotlivo? Ako sa následne posudzuje obrat pre potreby povinnej registrácie platiteľa DPH?

Akciová spoločnosť (platiteľ DPH) sprostredkovala v mene a na účet konečného príjemcu - nezdaniteľnú osobu, upratovacie práce. Mzdové náklady a odvody v skutočnej výške, ktoré spoločnosti týmto vznikli, refakturuje platiteľ bez DPH? Je takéto sprostredkovanie predmetom dodania podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.?

Rakúska právnická osoba, ktorá je platiteľ DPH v Rakúsku aj na Slovensku. Na Slovensku má táto osoba aj dcérsku spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH na Slovensku. Na Slovensku kúpi rakúska osoba elektromotor, so slovenskou DPH. Tento elektromotor sa prepraví do jej slovenskej dcérskej spoločnosti, ktorá tento elektromotor zabuduje do zariadenia. Uvedené zariadenie predá slovenská právnická osoba svojej rakúskej materskej spoločnosti, cena nebude obsahovat elektromotor. Toto zariadenie sa prepravi do Nemecka, kde rakúska osoba zariadenie namontuje do väčšieho zariadenia a bude fakturovať nemeckému odberateľovi dodanie tovaru s montážou. Môže rakúska osoba pri preprave zariadenia, ktorého súčasťou je aj jej elektromotor, zo Slovenska do Nemecka použiť § 8 ods. 4 a) ?

Firma so sídlom v SR, neplatiteľ DPH (registrovaná zdaniteľná osoba) s prevádzkou v Rusku, uzatvorila zmluvu o obchodnom zastúpení s Cyperskou firmou - neplatiteľom DPH na zastupovanie pri obchodných rokovaniach v Rusku. Faktúru vystavuje slovenská firma, službu poskytne prostredníctvom prevádzkarne v Moskve. Ako je to s DPH a súhrnným výkazom?  Ak by takáto zmluva bola uzatvorená s tým, že obchodné rokovania budú v EÚ, ako to je v tomto prípade s DPH a súhrnným výkazom ?