Otázky a odpovede

SZČO došlo oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia, kde jej vyšiel preplatok vo výške 2 113,82 €. Následne, v oznámení zdravotná poisťovňa informovala o zrazení zrážkovej dane v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ale iba zo sumy 1 783,40 €. Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve uvedené sumy, keď zrážková daň nie je vykonaná z celej sumy? 

Podnikateľ SZČO účtujúci v sústave JÚ eviduje nasledovné pohľadávky z nezaplatených faktúr voči dlžníkovi v reštrukturalizácii: F1 3 398,40 €(základ dane 2 832,00 € + DPH 566,40 €) F2 2 294,50 € (základ dane 1 912,08 € + DPH 382,42 €) F3 521,76 € (základ dane 434,80 € + DPH 86,96 €) F4 311,04 € (základ dane 259,20 € + DPH 51,84 €) Spolu 6 525,70 € (základ dane 5 438,08 € + DPH 1 087,62 €). Uvedené pohľadávky riadne prihlásil, dlžník mu na základe schváleného reštrukturalizačného plánu bude splácať pohľadávky do výške 50 % t. j. 3 262,85 € v priebehu 60 mesiacov. Mesačná splátka za mesiace 1-12 predstavuje 0,72 €, 13-59 predstavuje 67,79 €, 60 predstavuje 68,08 €.

Ako má podnikateľ zaúčtovať jednotlivé mesačné splátky pohľadávok v uhrádzané priebehu roka na BÚ (pohľadávka sa týka 4 faktúr) do príjmu a ako vysporiadať DPH (ktorá bola zo všetkých faktúr odvedená do ŠR)? Odpis neuhradeného zvyšku pohľadávky uskutoční až po skončení reštrukturalizačného konania? V akej výške upraví základ dane o výšku nezaplatenej pohľadávky?

Dobrý deň, poprosíme Vás o zodpovedanie nasledovných otázok v problematike zaradenia do kategórie „mikrodaňovník“ a tiež o obšírnejšie objasnenie tejto problematiky.

1/ Ak sme správne pochopili problematiku mikrodaňovníka, tak ak nedosiahneme hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona MUSÍME byť mikrodaňovník?

2/ Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €?

3/Mikrodaňovník MOŽE čerpať výhody - napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby OP k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo to pre daňovníka v praxi znamená toto postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam?

4/ Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou NEFAKTURUJÚ žiadne výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako „mikrodaňovník“?

5/ Ak je podnikateľ konateľom v jednej s. r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy NEMOŽU byť zaradené ako „mikrodaňovník“?

Ako má zaúčtovať SZČO, účtujúca v jednoduchom účtovníctve, platiteľ DPH, poistné plnenie za opravu auta: DF 400 € + 80 € DPH - celkom 480 €. Výšku DPH 80 € uhradila SZČO, 400 € vystavila poisťovňa, krycí list a túto čiastu uhradí priamo dodávateľovi opravy.

Otec SZČO nastupuje od 1. 11. 2016 na materskú dovolenku. Počas materskej dovolenky plánuje pracovať počas víkendov, teda objem jeho fakturáciu bude predstavovať cca 20 % súčasného stavu. V súčasnosti platí odvody do SP v sume cca 390 €, do ZP cca 190 € a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 24 €. Ako je to s týmito odvodmi počas čerpania materskej dovolenky?

1) Je povinný platiť odvody do SP? Ak áno, v rovnakej výške ako doteraz?

2) Je povinný platiť odvody do ZP, alebo počas čerpania materskej nie a obdobie materskej sa zohľadní aj v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia?

3) Ako je to z dobrovoľným poistením v nezamestnanosti?

Osoba-poskytujúca zdravotnú starostlivosť (zubný lekár) už dlhý čas podniká podľa osobitných predpisov ako FO SZČO. Na príslušných úradoch - štatistický, daňový, ZP, SP- sa zaregistroval, má pridelené IČO, DIČ a platí odvody do ZP a SP. Jeho licencia, okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, nedovoľuje iné činnosti (aspoň si to myslím). Táto FO by však teraz chcela svojim pacientom predávať doplnkový sortiment-zubné kefky, o ktoré majú pacienti záujem. Prosím Vás, akým spôsobom by táto FO mohla uvedené produkty predávať, ak neuvažuje si založiť s. r. o. a chce zostať fyzickou osobou?Môže ju firma, pre ktorú bude kefky predávať, zamestnať (napr. na dohodu)? Môže byť kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+zamestnanec? Lepšie by sa mi zdalo, keby bola možná kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+živnosť, ak je to možné. V tomto prípade by si mohla FO podnikajúca podľa osobitných predpisov na maloobchodnú činnosť - predaj zubných kefiek.... vybaviť riadne na živnostenskom úrade voľnú živnosť? Mala by sa táto osoba znovu registrovať na štatistickom úrade, daňovom úrade, v zdravotnej a sociálnej poisťovni, ak je tam už registrovaná z titulu inej formy podnikania? Zdá sa mi nelogické, aby mala dve DIČ, dve IČO.... Táto osoba vedie jednoduché účtovníctvo. Predpokladám, že pre obe formy podnikania by sa viedlo len jedno účtovníctvo, kde by sa sledovali príjmy a výdavky podľa jednotlivých foriem podnikania (program Alfa+ to umožňuje), takisto v daňovom priznaní by sa uvádzali príjmy a výdavky z oboch foriem podnikania. Možno dať do daň. výdavkov pri podnikaní podľa živnost.oprávnenia všetky výdavky, súvisiace s dosahovaním príjmov za predaj uvedeného sortimentu ? Možno využívať spoločnú elektronickú registračnú pokladnicu aj na evidenciu tržieb za zdravotné výkony aj za predaj kefiek... ? V konečnom dôsledku by som chcela vedieť, či lekár (FO-SZČO) si môže vybaviť živnosť na predaj doplnkového sortimentu na svojej ambulancii pacientom, ak to nemieni riešiť prechodom na právnickú osobu.

SZČO je registrovaná pre daň ako nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu v zmysle § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Z titulu nadobúdania tovarov z iných členských štátov podávala v roku 2014 daňové priznania k DPH. V mesiaci október 2014 však táto SZČO prekročila obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH a až vo februári 2015 zistila uvedenú skutočnosť. Vo februári 2015 preto podala žiadosť o registráciu podľa § 4 zákona o DPH. Správca dane vyrubil podnikateľovi zábezpeku so splatnosťou 29. 3. 2015. SZČO však zábezpeku neuhradila a 27. 3. 2015 ukončila podnikanie na základe oznámenia živnostenskému úradu o ukončení podnikania.

Aké povinnosti má uvedená SZČO v súvislosti s oneskorenou registráciou a ukončením podnikania?

Podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu.

Môže si SZČO uplatňovať náhradu za pohonné látky (PHL) v prípade, že doklad z ERP nemá (resp. má jeden doklad na mesiac)? Je možnosť v súlade so znením zákona „podľa cien platných v čase ich nákupu" si napr. uplatniť cenu PHL zo štatistického úradu, ktorý umožňuje § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách? V prípade, že si náhrady za PHL nemôže uplatniť, má možnosť si uplatniť základnú náhradu na km (napr. 100 km x 0,183)?

SZČO - platiteľ DPH uzatvoril zmluvu o obchodnom zastúpení s českou s.r.o. - platiteľom DPH, v ktorej je predmetom zmluvy činnosť, smerujúca k uzatváraniu kúpnych zmlúv na predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. Uvedená služba - činnosť sa bude vykonávať na území ČR. SZČO bude faktúrovať svoje služby českej s.r.o. Podľa ktorého paragrafu má postupovať SZČO pri určení miesta poskytnutia služby? Nevznikne jej povinnosť registrácie pre DPH v ČR?

Podnikateľ – fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009. V tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008 a tiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje paušálne výdavky percentom z príjmov. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január (t. j. pripočítať ich k paušálnym výdavkom), a do príjmov priradiť návratku zo Sociálnej poisťovne?