Otázky a odpovede

Zamestnankyňa nastúpila 12.3.2019 na materskú dovolenku. V roku 2019 odpracovala:

• v januári 20 prac. dní ( 31 kalendárnych dní)
• vo februári 18 prac. dní ( 28 kalend. dní)
• v marci 6 prac. dní ( 11 kalend. dní)

V roku 2019 vyčerpala 3 dni dovolenky, čiže zostatok dovolenky k 12.3.2019 mala 9 dní z r.2018 + 25 dní na r.2019. Materská dovolenka trvala od 12.3.2019 do 4.11.2019. Od 5.11.2019 čerpá rodičovskú dovolenku. Do práce by chcela nastúpiť po dovŕšení 3 rokov dieťaťa, t.j. 27.4.2022. Chcela by som sa spýtať, koľko dní má teda nárok na dovolenku? Za rok 2019 25 dní + 9 dní z r.2018 ? r. 2020, 2021 = 0 dní (čerpanie rodičovskej dovolenky) r. 2022 = 30 dní , alebo sa bude krátiť dovolenka (nakoľko matka v r. 2021 dovŕšila 33 rokov) ? Zamestnankyňa ktorá ju zastupovala, by teda mala skončiť toho 27.04.2022, kedy by nastúpila zamestnankyňa po rodičovskej dovolenke?

Výpočet odstupného starostu obce Podľa zákona o platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest odstupné predstavuje výšku trojnásobku priemerného mesačného platu starostu, týmto priemerným platom sa rozumie jedna dvanástina súčtu platu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Náš starosta bude odovzdávať funkciu novému starostovi dňa 15.12.2014, teda priemerný plat potrebujeme zistiť k 15.12.2014. V tomto prípade berieme na účely výpočtu priemerného platu obdobie mesiacov 12/2013 až 11/2014, je tento postup správy, nakoľko mesiac 12/2014 nebol ukončený?

Aké povinnosti má spoločnosť, ktorá zamestnáva dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom a dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom? Kde všade odvádza spoločnosť poistné a v akej výške? Aké povinnosti má samotný dohodár pri jednotlivých dohodách - ak okrem tejto dohody nemá žiaden iný príjem (je akoby "dobrovoľne nezamestnaný")? Aké sú iné podmienky, ak tento dohodár je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný?

Zamestnancom preplácame sviatok náhradou mzdy podľa § 122 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Je táto náhrady mzdy za sviatok  súčasťou hrubých miezd, z ktorých sa tvorí sociálny fond, resp. treba túto položku vylúčiť z tvory sociálneho fondu, keďže ide o náhradu mzdy?

Zamestnávateľ chce so zamestnancom uzatvoriť dohodu o práci nadčas. Ako má správne postupovať pri uzatvorení dohody? Môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu na prácu nadčas do 400 h? Ide o prácu automechanika. Tieto práce nadčas budú zamestnancovi zaplatené na základe Zákonníka práce. Na čo všetko si má dať zamestnávateľ pozor a aké má povinnosti?

Môže zamestnávateľ v Kolektívnej zmluve dohodnúť výšku príspevku na DDS zamestnávateľa rozdielne pre zamestnancov, konkrétne odstupňovaním podľa dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.

Príklad:

• do 5 rokov trvania pracovného pomeru je príspevok zamestnávateľa 2 %,
• od 5 do 10 rokov 2,5 %,
• od 10 a viac 3 %.

Môže to byť diskriminačné v zmysle zákona?

Zamestnanec, čašník - v hlavnom pracovnom pomere pracuje nepravidelne. Jedna zmena trvá 12 hodín. Musí však dodržiavať 40 hodinový pracovný týždeň. Ako sa potom vypočíta nárok na dovolenku za rok ?

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastných stravovacích zariadeniach pre zamestnancov rozličných spoločností. Najprv predáme naše interné gastrolístky zamestnávateľom na faktúru, oni ich vydajú svojim zamestnancom, ktorí sa za ne stravujú v našich zariadeniach. Faktúra za tieto lístky je vystavená s DPH (t. j. MD 311 / D 324 a 343). Gastrolístky sú ceniny, nemali by sme ich radšej fakturovať bez DPH? Zúčtovanie použitých lístkov prebieha internou faktúrou, ktorá nejde klientovi (t. j. MD 324 / D 602). Nemali by sa tržby za obedy (platené v gastrolístkoch) radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Keďže vystavujeme faktúru za naše interné gastrolístky s DPH a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry zamestnávateľom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali naše interné gastrolístky ako zálohu . Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha (gastrolístky) -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Je tento postup správny? Aké sú alternatívy?

Koncom roku 2021 bola prezentovaná 3 % valorizácia platov zamestnancom vo verejnej správe a jednorazová odmena 350 €. Sme príspevková organizácia mesta, na základe akej legislatívnej úpravy môžeme uvedené zrealizovať? 

Možno mzdu za mesiac júl vyplatiť už 31. júla?