Otázky s vecným pojmom: Doplnkové dôchodkové sporenie

Zamestnávateľ chce uplatniť § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. V prípade príspevku zamestnávateľa do DDS sa u niektorých zamestnancov zmení základ dane pre nárok na plný daňový bonus.  Je možné, aby zamestnanec, ktorý nechce prísť o plný daňový bonus, mal možnosť výberu? Ako to môžeme urobiť - dať podpísať "Súhlas" s uplatnením tohto benefitu? Ak áno - ako by mal prosím vyzerať dokument, ktorí budú zamestnanci podpisovať.

Môže zamestnávateľ v Kolektívnej zmluve dohodnúť výšku príspevku na DDS zamestnávateľa rozdielne pre zamestnancov, konkrétne odstupňovaním podľa dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.

Príklad:

• do 5 rokov trvania pracovného pomeru je príspevok zamestnávateľa 2 %,
• od 5 do 10 rokov 2,5 %,
• od 10 a viac 3 %.

Môže to byť diskriminačné v zmysle zákona?

Má aj starosta od zamestnávateľa nárok na príspevok do DDS (III.pilier)? 

Môže obec  poskytnúť príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie pre starostu obce?

Zamestnávateľ (RO obce s právnou subjektivitou) doposiaľ nikdy neprispieval zamestnancom na DDS, je alebo nie je povinný podľa KZVS uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s nejakou DDS a prispievať min. 2 %, ak sa v KZ uvádza: "Výška príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zamestnávateľských zmluvách uzatvorených počas roka 2015 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. U zamestnávateľa, u ktorého sa v podnikovej kolektívnej zmluve uzatvorenej do 31. decembra 2014 dohodla určitá výška platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a u zamestnávateľa, ktorý uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou do 31. decembra 2014, zostáva dohodnutá výška platenia príspevkov zachovaná a v roku 2015 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. Ak zamestnávateľ má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel." Zamestnávateľ si vysvetľuje uvedený článok KZ tak, že do roku 2015 nemal so žiadnou DDS uzavretú zamestnávateľskú zmluvu, nie je jeho povinnosťou uzatvárať zmluvu s DDS-kou o ktorej ho oboznámi zamestnanec. Pretože v KZ VS sa uvádza iba formulácia "ak zamestnávateľ má uzavretú zamestnávateľskú zmluvu... ." Je uvedený argument správny alebo nie? Ako môžu postupovať zamestnanci, ktorí oznámili zamestnávateľovi, že si dlhodobo prispievajú na DDS, no zamestnávateľ neuzatvoril zamestnávateľskú zmluvu so žiadnou DDS-kou? Neprispieva zamestnancom na DDS z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov v rozpočte školy a potreby dofinancovania z MŠVVaŠ SR. Nie je tu rozpor v povinnosti uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, v ktorej uzatvoril účastnícku zmluvu zamestnanec, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel?

Účastník zmenil v priebehu roka 2010 doplnkovú dôchodkovú spoločnosť spôsobom, že uzatvoril novú zmluvu, na základe ktorej sa presunuli peniaze do novej spoločnosti bez toho, aby sa uskutočnil výber peňazí. Pôvodná spoločnosť si za prevod strhla poplatok 2 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prestupu. Ide v danom prípade o porušenie podmienok s následkom úpravy základu dane o uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane v predchádzajúcich rokoch?

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na:

1. dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie,
2. čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom,
3. stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce,
4. na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste,
5. na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Vo firme sa stal pracovný úraz – dlhodobá záležitosť. Pracovník je práceneschopný asi 5 mesiacov, preto mu zamestnávateľ neprispieva na doplnkové dôchodkové poistenie. Pracovník sa príspevku domáha. Spoločnosť nemá so svojimi zamestnancami uzatvorenú kolektívnu zmluvu . Má spoločnosť povinnosť vyplatiť mu príspevok?

Za roky 2005 a 2006 si zamestnanec uplatnil u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodcovské sporenie (DDS). V roku 2007 porušil podmienky.

Rozpočtová organizácia podľa zásad tvorby a použitia sociálneho fondu prispieva zamestnancom na doplnkové dôchodcovské sporenie (DDS) sumou 6 € mesačne. Samotný zamestnanec platí dôchodkovej spoločnosti sumu 12 € mesačne.