Otázky v kategórii: Daň z príjmov

Ako je to z reklamáciami z pohľadu dane z príjmu? Sú uznaným daňovým nákladom?

Účastník zmenil v priebehu roka 2010 doplnkovú dôchodkovú spoločnosť spôsobom, že uzatvoril novú zmluvu, na základe ktorej sa presunuli peniaze do novej spoločnosti bez toho, aby sa uskutočnil výber peňazí. Pôvodná spoločnosť si za prevod strhla poplatok 2 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prestupu. Ide v danom prípade o porušenie podmienok s následkom úpravy základu dane o uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane v predchádzajúcich rokoch?

V roku 2009 bola zaradená do užívania rekonštruovaná nehnuteľnosť (vystavené stavebné povolenie) na základe povolenia o predčasnom užívaní stavby v obstarávacej cene 100 000 eur a zrýchlene odpisovaná. V roku 2011 bola nehnuteľnosť riadne skolaudovaná a náklady na jej dokončenie vo výške 20 000 eur  sú zvýšením vstupnej ceny nehnuteľnosti alebo technickým zhodnotením? Ak je to zvýšenie vstupnej ceny, mali by sa odpisy prepočítať spôsobom, aby nedošlo k predĺženiu doby odpisovania?

V júli 2011 sme kúpili do firmy  nový automobil  v hodnote 12 000 € + DPH na Slovensku (uplatnili sme si DPH na vstupe) a zaradili sme  ho do obchodného majetku. Bola to nepremyslená kúpa a automobil sme  po zvážení okolností predali v septembri 2011 za  nižšiu cenu, t. j. 10 000 € + DPH. Môžeme si rozdiel v cene 2 000€ uplatniť ako daňový výdavok roku  2011? Vyplývajú pre nás nejaké povinnosti týkajúce sa DPH?

Fyzická osoba dosahuje príjmy z prenájmu podľa §6  ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Budovu, ktorú prenajíma plánuje zaradiť do obchodného majetku a uplatňovať si odpisy ako daňový výdavok. Má však problém stanoviť správnu vstupnú cenu budovy. Budovu obstaral tak, že kúpil rozostavanú stavbu, ktorú následne svojpomocne a bezodplatne dostaval a uviedol do stavu schopného na prevádzkovanie. Keďže išlo v prevažne o bezodplatné nadobudnutie, spoľahlivé stanovenie vstupnej ceny je možné len na základe znaleckého posudku, ktorý si dal vlastník vypracovať. Otázka teda znie, či je možné ako vstupnú cenu nehnuteľnosti pre výpočet daňových odpisov použiť cenu určenú znalcom v odbore. Vychádzame pritom z ust. §25 ods. 1 písm. c) ZDP kde je stanovené, že vstupnou cenou je reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov, s odvolaním na §25  ods. 6 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., kde je stanovené, že reprodukčná obstarávacia cena sa použije pri bezodplatnom nadobudnutí majetku a tiež pri preradení z osobného vlastníctva do podnikania.

Študent mal v roku 2011 len jeden príležitostný príjem - na základe zmluvy o dielo vytvoril webovú stránku pre právnickú osobu. Za to mu bola vyplatená odmena 2000 eur.  Ak si od tohto príjmu odpočíta 500 eur, ako príjem oslobodený od dane podľa  §9 ods. 1, písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. od dani z príjmov v z. n. p.,  zostane mu zdaniteľný príjem vo výške 1500 eur, čo je menej ako 50% nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, a tým pádom by mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie. Môže študent postupovať týmto spôsobom a nepodať daňové priznanie?

Spoločnosť vlastní byt ,ktorý prenajíma a dosahuje z prenájmu zdaniteľný príjem. Za byt platí preddavky za služby (teplo, vodné stočné, výťah, osvetlenie spoločných priestorov, zrážková voda), fond opráv a správu bytu. Ročné vyúčtovanie bude až v máji 2012, teda po termíne na podanie daňového priznania za rok 2011. Ako účtovať jednotlivé zložky preddavkov za služby? Ako účtovať náklady do roka 2011, a na ktoré účty?

Obchodná spoločnosť kúpila byt so spoluvlastníctvom podielu na pozemku. V kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena spolu  za byt a spoluvlastnícky podiel na pozemku a spoločných priestoroch. Ako rozdeliť kúpnu cenu bytu na pozemok a byt, keďže pozemok sa neodpisuje a v účtovníctve spoločnosti je potrebné evidovať pozemok oddelene od bytu. Byt sa prenajíma, a teda sa dosahujú zdaniteľné príjmy.

Aký je správny postup pri zaúčtovaní daňovej straty v jednoduchom účtovníctve? Podnikateľský subjekt vykázal v roku 2009 stratu vo výške 7216 eur, v roku 2010 stratu 1462 eur, v roku 2011, keď ukončil svoju podnikateľskú činnosť vykázal základ dane vo výške 14 168 eur. Možno odpočítať časť daňovej straty zo základu dane v daňovom priznaní za rok 2011?

Zamestnanec spôsobil prevádzkou firemného motorového vozidla škodu na motorovom vozidle inému účastníkovi cestnej premávky. Poisťovňa likvidovala túto poistnú udalosť z povinného zmluvného poistenia (PZP) podnikateľského subjektu - zamestnávateľa. V čase, keď sa stala dopravná nehoda bol podnikateľský subjekt v omeškaní s platením PZP.

Poisťovňa v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. vymáha od podnikateľa  náhradu časti poistného plnenia, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože v čase, keď nastala poistná udalosť bol čiastočne v omeškaní s platením poistného.

Na aké účty sa má zaúčtovať zaplatená náhrada poistného plnenia, ktorú od podnikateľa vymáha poisťovňa? Je táto náhrada daňovým alebo nedaňovým výdavkom? Zaplatené úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v súvislosti s oneskoreným zaplatením vymáhanej náhrady poistného plnenia sú daňovým, alebo nedaňovým výdavkom? Trovy súdneho konania vedeného v súvislosti s vymáhaním náhrady poistného plnenia sú daňovým alebo nedaňovým výdavkom?