Otázky a odpovede

Súd v r. 2018 neuznal pohľadávku z r. 2010 dodávateľovi. Pýtala som sa aj na FR SR, ich odpoveď bola:

1. právna "neplatnosť" pohľadávky nemá retroaktívny účinok v oblasti uplatňovania DPH,

2. už uplynula lehota viac ako 5 rokov, kedy nie je možné žiadať o vrátenie DPH (daňový poriadok) Z toho mi vyplýva, že môžem spraviť len odpis pohľadávky a keďže je nepremlčaná (súd bol 2011-2018), vykážem odpis v daňových výdavkoch v roku 2018.

Slovenský platiteľ DPH (mesačný) vystavil v januári 2019 faktúru inému slovenskému platiteľovi DPH (dátum dodania 28. 1. 2019). Fa uviedol v riadnom daňovom priznaní k DPH za 1/2019 aj v kontrolnom výkaze 1/2019. 5. 3. 2019 zistil, že faktúra bola vystavená na nesprávneho odberateľa. 5. 3. 2019 vystaví storno fa s dátumom vzniku daňovej povinnosti 28. 1. 2019 a taktiež novú fa na správneho odberateľa s dátumov dodania 28. 1. 2019. Je povinný okrem dodatočného daňového priznania k DPH za 1/2019 podať aj dodatočný kontrolný výkaz za 1/2019 alebo opravené doklady (storno fa a opravená fa) uvedie v riadnom kontrolnom výkaze 3/2019?

Máme zamestnanca s trvalým pobytom v ČR. Za rok 2016 mal príjmy zo závislej činnosti (žiadna živnosť) z ČR ako aj zo SR. Počet mesiacov v ČR-10 (január – október 2016), príjem brutto CZK 535 000. Počet mesiacov v SR-2 (november – december 2016), príjem brutto € 6 013, z ktorého uhradil zdravotné, sociálne odvody aj preddavky na DzP. Počas týchto dvoch mesiacov v SR si neuplatňoval u nás nezdaniteľnú časť a uhradil len preddavky na DzP. V Českej republike si podal daňové priznanie, kde si vysporiadal celosvetové príjmy a využil metódu vyňatia. V Slovenskej republike si nevykonal ani ročné zúčtovanie a ani nepodal daňové priznanie FO typ A.

Je tento zamestnanec povinný podať daňové priznanie za rok 2016? Má nárok aj na nezdaniteľnú časť? Pretože, ak by podal DP za rok 2016, kde by uviedol len príjmy zo SR, keďže je daňovníkom s obmedzenou daň. povinnosťou, a mohol by si uplatniť NCD, vznikol by mu preplatok. Avšak, podľa definície nároku na NCD, ak nedosiahol zo SR 90 % celosvetových príjmov, vraj mu nárok zaniká. Je to správne pochopené?

Chcela by som Vás poprosiť o usmernenie ohľadne správneho určenia odpisových skupín pri zaradení majetku. Firma obstarala nebytový priestor (priestory vhodné pre obchod, príp. reštauráciu) a garážové státie v tej istej budove. Priestory sa nachádzajú v polyfunkčnom dome, ktorý má 31 bytových jednotiek a 9 nebytových priestorov. Pre zaradenie budovy na odpisovanie je podľa § 26 ods. 2 je podstatný hlavný účel využitia. Ale vedeli by ste mi poradiť, ako je to v prípade, ak firma vlastní len nebytový priestor a garážové státie, čo je v tomto prípade kritérium na zaradenie do odpisovej skupiny?

Fyzická osoba popri riadnom zamestnaní začala vykonávať aj funkciu dôverníka v bytovom dome. Robí to na základe zmluvy, ktorú podpísal s vlastníkmi bytov. Podľa samotného správcu bytov ide o príkaznú zmluvu, príjem z ktorej podľa nich nie je predmetom dane z príjmov. Na základe ich odporúčania takýto príjem v meste nikto nezdaňuje. Na druhej strane niektorí daňoví poradcovia tvrdia, že ide o príjem zo závislej činnosti, aj keď samotní vlastníci bytov nie sú v postavení zamestnávateľa. Iný zase tvrdia, že ide o ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Nikto v tom nemá jasno. Aké je Vaše stanovisko? Je tento príjem predmetom dane a odvodov? Ak áno, do ktorého riadku DPFO patrí?

Slovenská s. r. o. (platiteľ DPH) obstarala luxusné vozidlo (jeho vstupná cena je vyššia ako 48 000 €) v marci 2018, ktoré nebolo prihlásené na Slovensku (nemá žiadne EČV). Ide o novovyrobené vozidlo, ktoré bolo obstarané za účelom ďalšieho predaja. Následne toto vozidlo bolo predané v júli 2018 za výrazne nižšiu cenu ako vstupná cena vozidla. Ide o transakciu medzi nezávislými osobami. Vozidlo nebolo zaradené do majetku, ani nebolo odpísané, bolo považované za tovar. V tomto prípade musíme upraviť základ dane s rozdielom medzi nákupnou a predajnou cenou, resp. uplatňovať § 19 ods. 3 písm. b) 1., teda predstavuje rozdiel medzi vstupnou cenou a nižšou predajnou cenou pripočítateľnú položku k základu dane?

Chcem sa informovať ohľadom platenia odvodov do ZP a SP v prípade: -Ak zamestnancovi poskytujeme ubytovanie v ubytovni, s ktorou máme zmluvu o ubytovávaní zamestnancov. Nie sme výrobná sféra a teda ubytovanie do výšky 60 € nie je oslobodené. Celú cenu ubytovania bez DPH mu potom zdaňujeme cez výplatnú pásku. Vykazujeme to mesačne nepeňažný príjem zamestnanca. Máme platiť odvody do ZP a do SP?

Náš klient predáva, prenajíma a predvádza snežné delá. Dopredu sa niekedy nevie, či snežné delo pôjde na predaj, predvádzanie alebo prenájom. Keď delo obstarajú, zaradia ho na sklad (používajú metódu FIFO). Keď sa zistí, že snežné delo by malo byť zaradené v majetku a odpisovať sa, preradí sa zo skladu do majetku. Problém je ale v ocenení, keďže skladová cena pri vyradení zo skladu je iná ako pôvodná obstarávacia cena z faktúry. Rozdiel vychádza v niektorých prípadoch aj okolo 1 000 € (rozdiely sú smerom hore aj dole). Ako by mali správne postupovať? Zaradiť snežné delo do majetku v obstarávacej cene z faktúry a z tejto odpisovať, pričom rozdiel medzi skladovou a obstarávacou cenou sa zúčtuje do nákladov/výnosov (ktorý účet?) alebo preradiť snežné delo zo skladu do majetku v skladovej cene a z tejto aj majetok odpisovať?

Česká spoločnosť (CZ) premiestňuje tovar do skladu na Slovensku s cieľom spracovania, triedenia a balenia tovaru. Potom je tovar predaný nemeckej spoločnosti (DE) registrovanej na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.  (ďalej len "zákon o DPH"). Tovar neopustí územie Slovenska pri predaji. V tomto sklade na území SR ešte na náklady českej spoločnosti bude prebiehať špeciálne triedenie a balenie výrobkov, až potom budú výrobky predávané tejto nemeckej spoločnosti registrovanej na Slovensku. Podľa všetkého CZ spoločnosť má len tohto jedného odberateľa na Slovensku. Otázkou je, či môže táto CZ spoločnosť využiť zjednodušený režim tzv. call of stock podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH (t. j. či sú splnené všetky podmienky uvedené v § 11a zákona o DPH) alebo sa CZ firma musí registrovať na § 5 zákona o DPH (z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH) a následne predávať tovar tejto DE firme podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH? (Podľa môjho názoru, v čase prepravy tovaru z CZ na SK nejde o tovar, ktorý sa má dodať nemeckému platiteľovi. Preto zastávam názor, že sa musí CZ firma reigstrovať v SR podľa § 5 zákona o DPH ako zahraničný platiteľ a následne musí faktúrovať podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH).

Zamestnanec absolvoval platené liečenie zo ZP, bol práceneschopný. Počas celej doby liečenia ho sprevádzala manželka, ktorá si pobyt financovala zo svojich prostriedkov. Zamestnanec priniesol z kúpelov faktúru vystavenú na jeho meno, t. j. nášho zamestnanca. Celková suma faktúry sa skladala z dvoch čiastkových súm. Jedna suma obsahovala príplatok za nadštandard za ubytovanie, bez akýchkoľvek iných poplatkov a bola priradená k menu nášho zamestnanca. Druhá čiastočná suma bola priradená k menu manželky a obsahovala sumu za kúpeľný pobyt manželky a daň za ubytovanie. Faktúra obsahovala presný dátum ich pobytu. Je možné považovať príplatok za nadštandard ubytovania nášho zamestnanca za rekreačný poukaz (aj keď bol PN)? Je možné považovať pobyt manželky zamestnanca za pobyt v zmysle § 152a Zákonníka práce a spĺňa manželka podmienky na vyplatenie rekreačného poukazu v sume 275 € z našej spoločnosti? A čo v prípade, keby tieto podmienky nesplnil náš zamestnanec, mala by aspoň manželka nárok na vyplatenie rekreačného poukazu od nás?