Otázky a odpovede

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.

Slovenská s. r. o. formou crowdfundingovej kampane získala peňažné prostriedky vo výške 20 000 € na vydanie knihy. Prosím poradiť, ako účtovať: 1. prijatý dar - penažné prostriedky od agentúry spravujúcej kampaň, je to zdaniteľný príjem? 2. darcovia obdržia ako poďakovanie knihy - účtujeme tiež ako poskytnutý dar, alebo môžeme fakturovať s 0 cenou? Je obstarávacia cena knihy daňovo uznaným nákladom? 3. Započítava sa suma 20 000 € získaná crowdfundingovou kampaňou do obratu pre povinnú registráciu DPH?

S. r. o. kúpila stroj (bager) od spoločnosti na leasing. Nemám s tým skúsenosti, čo som doposiaľ účtovala, boli splátky (spl. kalendár) aj s DPH, teda mesačne. Teraz mám pred sebou faktúru s celou hodnotou stroja + DPH, kde je fakturačná adresa UniCredit Leasing a adresa dodania je sídlo firmy, kde sa stroj kúpil a lízingovú zmluvu, kde sú len uvedené sumy splátok, ale všetko bez DPH. Prvá zvýšená splátka sa platila s DPH, ale nič k tomu nie je, iba, že koľko sa má zaplatiť na účet. Teraz neviem, či ešte pýtať doklady aj k tej 1. navýšenej splátke, či sa bude odpočítavať mesačne DPH, alebo hneď sa zaúčtuje faktúra a uplatní sa odpočet z celej sumy?

Priznávajú sa spätne roky do odpracovaných rokov za materskú dovolenku (napr. od r. 1985 – r. 1988), ak po ukončení školy zostala žena na materskej dovolenke, nemala nikde uzatvorený pracovný pomer?

Je súčasný zamestnávateľ povinný akceptovať túto skutočnosť – požiadavku zamestnanca na priznanie týchto rokov a zároveň je jeho povinnosťou doplatiť vzniknutý finančný rozdiel?

Započítajú sa spätne aj v Sociálnej poisťovni tieto roky do odpracovaných, tak ako je tomu teraz?

Dostali sme rozhodnutie, že máme nárok na odškodnenie za každé vozidlo, ktoré sme kúpili v rokoch 2008 - 2010 z dôvodu, že predajcovia vytvorili kartel. Tento nárok nie je vyčíslený, bude závisiet na nasledujúcich súdnych procesoch, ktorých výsledok bude vyčíslenie čiastky. Oslovujú nás nezávislé právne firmy, ktoré chcú od nás tento nárok kúpiť. Je prevod práva na odškodnenie predmetom DPH (v prípade, že sa rozhodneme tento nárok na odškodnenie predať)?

Sme cirkevná organizácia a zamestnávame na dohodu o pracovnej činnosti pani kostolníčku, dôchodkyňu, ktorá si uplatňuje aj odvodovú úľavu. Jej pracovný úväzok je 10 hodín týždenne. Kostolníčka pracuje v čase konania sa cirkevných služieb Božích, t. j. vždy v utorok večer, štvrtok večer a v nedeľu dopoludnia, alebo aj počas sviatku dopoludnia. Príležitostne pracuje aj v sobotu, keď je nahlásený sobáš v kostole. Naša otázka je, či za prácu v sobotu a v nedeľu, alebo vo sviatok jej patrí mzdový príplatok za sobotu, nedeľu a sviatok, keďže sobota je bežný deň pre sobáše v kostole a v nedeľu a vo sviatok je bežný deň pre cirkevné služby Božie v kostole? Čiže možno pre cirkevnú organizáciu považovať tieto dni za bežné, teda uplatniť výnimku bez príplatku za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok?

Stáva sa nám, že keď objednávame od zahraničných dodávateľov napr. licencie, že nám vystavia faktúru s ich DPH. Aj keď im nahlásime naše VAT číslo, oni majú taktiež VAT číslo, vystavia nám fa s DPH a odvolajú sa na ich obchodné podmienky, že napr. bez DPH vystavujú faktúry až od určitého množstva. Stáva sa nám to aj v prípade, že napr. americká spoločnosť má pridelené VAT číslo: EU8xxxx, vystavia faktúru aj tak s DPH. Aj keď požiadame o opravu, tak buď sa teda odvolávajú na ich obchodné podmienky alebo nám uvedú, že faktúry vystavuje systém a už to nevedia opraviť. Otázka: - túto DPH zúčtovame do nedaňových nákladov,je to správne? - sme povinní na základ bez dane uplatniť Reverse charge alebo v takomto prípade nie?

Ako je potrebné účtovať vratné obaly (fľaše, prepravky) súvisiace s nákupom potravín na reprezentačné účely, ktoré boli obstarané prostredníctvom maloobchodnej predajne (prevádzka vystavila doklad o nákupe z ERP).

Spoločnosť obstarala stroj, na ktorý bol schválený NFP z fondov EÚ vo výške 41,56 %. Zároveň si spoločnosť doobjednala k tomuto stroju automatický podávač, ktorý bol dodaný spolu so strojom. Ako postupovať pri zaraďovaní do dlhodobého majetku? Zaradiť do používania tento stroj v povýšenej hodnote spolu s podávačom, napr. 400 tis. € + 40 tis. € = 440 tis. € - obstarávacia cena stroja, alebo zaradiť stroj osobitne a automatický podávač osobitne, keďže podávač môže slúžiť aj pri inom stroji takéhoto typu? Keďže tento majetok bude aj predmetom záložného práva voči MH SR a taktiež bude treba odčleniť tzv. dotačné odpisy, kvôli zúčtovaniu do výnosov, (384 / 648) vznikla otázka ako tento majetok zaradiť?

Maďarská Kft. je registrovaná na Slovensku ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH. Dodáva stavebné práce (v tuzemsku) podľa § 69 ods. 12 iným platiteľom na Slovensku (títo platitelia sú registrovaní aj podľa § 4, aj podľa § 5 zákona o DPH.) Maďarská Kft. má aj organizačnú zložku na Slovensku a stálu prevádzkareň podľa zákona o dani z príjmov. Maďarská Kft. prenajíma dlhodobo dávkovače vody od slovenského platiteľa, ktoré sú umiestnené v Bratislave. V každom mesiaci sú vyhotovené 2 faktúry: v jednej je fakturovaný mesačný prenájom dávkovača a v druhej faktúre je fakturovaný samotný tovar: napr. voda, náplň tlakovej nádoby, pohárik. Podľa nás ide o službu, a preto slovenský platiteľ pri určení miesta dodania musí uplatniť § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. tuzemská zdaniteľná osoba fakturuje službu bez DPH (prenos daňovej povinnosti na odberateľa) a musí uvádzať Ič DPH odberateľa s prefixom HU. Ak posudzujeme druhú faktúru ako tovar, vtedy by sa malo postupovať podľa § 69 odsek 1 zákona o DPH, ale aj vtedy by sme odporučili uvádzať Ič DPH odberateľa s prefixom HU (princíp refundácie). Naša otázka je, či ide o službu alebo o tovar podľa zákona o DPH? Máme posudzovať hore uvedené 2 faktúry zvlášť? Jednu ako službu, druhú ako tovar?