Otázky a odpovede

Spoločnosť obstarala stroj, na ktorý bol schválený NFP z fondov EÚ vo výške 41,56 %. Zároveň si spoločnosť doobjednala k tomuto stroju automatický podávač, ktorý bol dodaný spolu so strojom. Ako postupovať pri zaraďovaní do dlhodobého majetku? Zaradiť do používania tento stroj v povýšenej hodnote spolu s podávačom, napr. 400 tis. € + 40 tis. € = 440 tis. € - obstarávacia cena stroja, alebo zaradiť stroj osobitne a automatický podávač osobitne, keďže podávač môže slúžiť aj pri inom stroji takéhoto typu? Keďže tento majetok bude aj predmetom záložného práva voči MH SR a taktiež bude treba odčleniť tzv. dotačné odpisy, kvôli zúčtovaniu do výnosov, (384 / 648) vznikla otázka ako tento majetok zaradiť?

Maďarská Kft. je registrovaná na Slovensku ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH. Dodáva stavebné práce (v tuzemsku) podľa § 69 ods. 12 iným platiteľom na Slovensku (títo platitelia sú registrovaní aj podľa § 4, aj podľa § 5 zákona o DPH.) Maďarská Kft. má aj organizačnú zložku na Slovensku a stálu prevádzkareň podľa zákona o dani z príjmov. Maďarská Kft. prenajíma dlhodobo dávkovače vody od slovenského platiteľa, ktoré sú umiestnené v Bratislave. V každom mesiaci sú vyhotovené 2 faktúry: v jednej je fakturovaný mesačný prenájom dávkovača a v druhej faktúre je fakturovaný samotný tovar: napr. voda, náplň tlakovej nádoby, pohárik. Podľa nás ide o službu, a preto slovenský platiteľ pri určení miesta dodania musí uplatniť § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. tuzemská zdaniteľná osoba fakturuje službu bez DPH (prenos daňovej povinnosti na odberateľa) a musí uvádzať Ič DPH odberateľa s prefixom HU. Ak posudzujeme druhú faktúru ako tovar, vtedy by sa malo postupovať podľa § 69 odsek 1 zákona o DPH, ale aj vtedy by sme odporučili uvádzať Ič DPH odberateľa s prefixom HU (princíp refundácie). Naša otázka je, či ide o službu alebo o tovar podľa zákona o DPH? Máme posudzovať hore uvedené 2 faktúry zvlášť? Jednu ako službu, druhú ako tovar?

Mám otázku na vzorec a postup výpočtu ekonomickej pridanej hodnoty a jej nárastu z účtovnej závierky pre jednoduché účtovníctvo v súkromnom sektore.

Spoločnosť zakúpila nepojazdný autobus, ktorý bude používať ako pútač. Ako zaradiť a odpisovať uvedený autobus?

Je výmena pôvodných žiaroviek (doteraz funkčných) vo výrobnej hale za LED svetlá sa považuje z hľadiska zákona o dani z príjmov za technické zhodnotenie budovy. V tomto prípade nebude zásah do elektrických rozvodov v hale a tiež nie je povinnosť stavebného povolenia (ohlásenia).

Spoločnosť je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vo výdajni zdravotníckych pomôcok. Považuje sa za držiteľa na účely dane vyberanej zrážkou podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. ako výrobca a "distribútor" zdravotníckej pomôcky? Aká je definícia "distribútor" na účely cit. zákona? Je ňou každá osoba v dodávateľskom reťazci?

Vyhlasovateľ a organizátorom súťaže je slovenská spoločnosť platiteľ DPH. Cenu do súťaže venuje slovenská spoločnosť platiteľ DPH, ktorá má materskú spoločnosť v ČR. Táto materská spoločnosť so sídlom v ČR, poverila českú reklamnú agentúru, aby sprostredkovala cez slovenskú reklamnú agentúru kúpu a odovzdanie hlavnej výhry – osobný automobil v hodnote 18 000 €. Výhra osobný automobil bude odovzdaná výhercovi na Slovensku.

Otázka:

1. Sprostredkovateľ hlavnej výhry, t. j. reklamná agentúra na SK môže si odpočítať z kúpy automobilu DPH?
2. Ako postupovať správne pri fakturácii do ČR za hlavnú cenu osobný automobil a za odovzdanie ceny a sprostredkovanie reklamnej súťaže. Bude to prenesenie daňovej povinnosti ? Alebo budeme fakturovať s DPH.

V roku 2019 sme zistili chybu pri čerpaní rezervného fondu počas roka 2018.

Z roku 2017 po schválení záverečného účtu v roku 2018 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva do rezervného fondu sme mali previesť 100 % zostatku vo výške 6 032,73 €, ktorá predstavovala sumu rezervného fondu pre rok 2018. Naša obec má vytvorený len jeden hlavný účet, účtovne analyticky máme rozdelené ďalšie účty, z ktorých je aj účet rezervného fondu (vedený a označený číslom 221 16). Prevod prostriedkov z hlavného účtu 2214 na účet rezervného fondu sme účtovali dňa 27. 3. 2018, a to:

Pri nákupe  investičného materiálu – kapitálové výdavky sme účtovali príjem faktúry.

Toto je len príklad pri nákupe tovaru. Tak sme účtovali každý nákup až do vyčerpania celej sumy 6 032,73 €.

Pri tomto účtovaní sme nerobili hneď zapojenie do finančných operácii z rezervného fondu ale až k 1. 12. 2018 sme jednou sumou spolu zaúčtovali:

Na účte 221.16 rezervného fondu zostala suma 0 a na finančných operáciách suma 6 032,73 €.

Chceli by sme sa opýtať, či sme postupovali pri zaúčtovaní správne.

Po skončení roka 2018 sme začali robiť záverečný účet, a tu sme prišli na chybu vo výsledku hospodárenia a zostatku finančných prostriedkov na bankovom účte.

Podľa výkazu Fin 1 – 12 sme zisťovali výsledok hospodárenia:

Prebytok hospodárenia sme  robili bez finančných operácií.

Čerpanie kapitálových výdavkov bolo vyššie ako kapitálové príjmy, preto sme to  dofinancovali čerpaním rezervného fondu a doplatkom z bežných výdavkov, nakoľko sme mali rozpočet celkovo vyrovnaný ale bežné príjmy a bežné výdavky sa nerovnali.

Celkový výsledok hospodárenia nám vychádza po odpočítaní sumy chýbajúcej u kapitálových výdavkov z zostatku bežného rozpočtu:

Zostatok na účte 30 691,14 €

Po odpočítaní sociálneho fondu     -591,25 €

Po odpočítaní depozitného účtu     -12 335,50 €

Po pripočítaní zvyšku pokladnice  37,55 €

Zostatok je 17 801,94 a náš výsledok hospodárenia je 11 769,55, čo je rozdiel 6 032,73 €.

Tu je vidieť akoby rezervný fond nebol čerpaný.

Obec v roku 2018 hospodárila s prebytkovým bežným rozpočtom a so schodkovým kapitálovým rozpočtom. Celkové hospodárenie obce bolo prebytkové, obec dosiahla prebytok 5 736,82 €.

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Poprosili by sme Vás o odborné usmernenie ako postupovať v danej situácii: Firma má zamestnanca, ktorý má pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely (uplatňuje § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.). Toho času je daný zamestnanec na materskej dovolenke (muž) a súbežné s ním máme uzatvorenú zmluvu ako so živnostníkom na výkon služieb, v ktorej je uvedené, že náklady vzniknuté v súvislosti s prácou znáša naša spoločnosť. Výkon služieb nám fakturuje. V súvislosti s výkonom práce pre našu firmu (ako živnostník) bol na zahraničnej pracovnej ceste s vozidlom našej firmy, ktoré má pridelené aj na súkromné účely. Ako by mal správne podľa zákona postupovať, keď si chce uplatniť vzniknuté výdavky na dané vozidlo (PHL, réžia) a zároveň si naša firma chce uplatniť vzniknuté daňové náklady na vozidlo? Zároveň by sme potrebovali overiť ako s ďalšími nákladmi/výdavkami, ktoré vzniknú s danou pracovnou cestou, ak ich firma vo svojom mene objedná na konkrétne meno živnostníka (napr. letenka, taxi, ubytovanie). Môže si prijatú faktúru z leteckej spoločnosti, ubytovacieho zariadenia, ...naúčtovať priamo do nákladov?