Otázky a odpovede

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, kúpila spotrebný materiál cez slovenský eshop, vidaxl.sk. Pri objednávke zabudol uviesť IČ DPH. Prevádzkovateľom uvedeného eshopu je zahraničná osoba registrovaná na Slovensku, IČ DPH SK412.... Má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, právo na odpočítanie DPH, ak nie je na faktúre uvedené jej IČ DPH? Ak sa doplní do faktúry IČ DPH, je v danom prípade prenos DPH, alebo bude správne vystavená faktúra, keď nebude uvedený prenos a v tom prípade si slovenská spoločnosť odpočíta DPH? 

Ak nastal prípad súbehu invalidného dôchodku (ID) a platenia poistného ako dobrovoľne poistenej osoby (DPO): - od ktorého roku nie je možný súbeh ID a DPO (je možné, že prišlo k súbehu ID a DPO v dlhšom časovom horizonte) - akým spôsobom je možné požiadať Sociálnu poisťovnu o vrátenie celej sumy poistného platenej DPO v minulosti, kedy nastal takýto súbeh (kam adresovať danú žiadosť). Prepokladám, že ak nastal súbeh, ktorý nie je možný zo zákona, tak uvedené platby poistného by mali byť vyplatené späť. Ak sa zruší štatút DPO u takejto osoby (keďže nie je možný súbeh) má to dopad na celkovú výšku dôchodku v budúcnosti? (mzdový osob.bod a pod...)

Ako prosím účtovať, ak naša MŠ pripraví stravu v celkovej sume napr. 1,18 €? Čo s rozdielom 0,02 € do celkovej sumy dotácie 1,20 €? Za mesiac máme tento rozdiel v ovýške 6,00 € - máme faktúru na túto sumu. Ako to prosím správne zaúčtovať? 

Poprosím o radu ako zaúčtovať nasledovné: Sme PO, v roku 2018 sme dostali kapitálový transfer od nášho zriadovateľa / mesta/ na výstavbu detského ihriska. Na základe uznesenia zastupiteľstva v decembri 2019 sme ihrisko zaradili do užívania, ale zároveň v tom istom mesiaci ho máme previesť do správy na inú PO pod obcou. Ako zúčtovať transfer 355?

Chcel by som sa spýtať, či obchodná spoločnosť, ktorá je zapísaná v zozname športových organizácii môže prijímať služby dobrovoľníkov a teda či môže uzatvárať zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. V zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, je v § 4 uvedené, kto môže byť vysielajúcou organizáciu a § 5, kto môže byť prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V § 5 obchodné spoločnosti nie sú uvedené, § 6 nie sú však vylúčené. Podľa § 6 môže zmluvu uzatvoriť aj vysielajúca organizácia, ak prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V športovej organizácii, ktorá je však podnikateľský subjekt, by prácu dobrovoľníkov radi využívali pri práci s mládežou, napr. trénovanie alebo rodičom preplácali náklady na cestu na zápas, alebo hradili náhradu za stratu času maximálne vo výške minimálnej mzdy. Je možné takýto mechanizmus v obchodnej spoločnosti uplatňovať? Musí obchodná spoločnosť prihlasovať takýchto dobrovoľníkov ako zamestnancov alebo dohodárov?

Nehnuteľnosť, ktorá je v obchodnom majetku s. r. o., je využívaná konateľom, ktorý je zároveň aj spoločníkom, na súkromné účely asi 15-25 dní do roka. Akým spôsobom a aké percento nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou treba zaúčtovať ako pripočítateľnú položku k daňovému základu?

Ako postupovať, pokiaľ na konci roka účet 314 – preddavky na elektrinu vykazoval zostatok? V decembri prišla vyúčtovacia faktúra, kde dané preddavky z účtu 314 mali byť zúčtované. Bohužiaľ sa stala chyba a účet 314 sa nezúčtoval ale zálohové platby sa zúčtovali cez účet 502 mínusom. Ako v tomto roku daný účet 314 vynulovať a aký to má dopad na podané daňové priznanie? Mohlo by sa to zúčtovať cez ID zápisom 502/314? Ide o účtovníctvo mesta.

Spoločnosť od 2/2015 do 9/2019 podávala chybné KV napr. neuvedené alebo chybne uvedené čísla dodávateľských faktúr, údaj uvedený v D.2 správne mal byť A.1, údaj uvedený v B.3 správne mal byť B.2 a pod.. Máme povinnosť podať dodatočné kontrolné výkazy alebo už pri niektorých obdobiach ide o premlčané obdobie.

Ako zaúčtovať v jednoduchom a aj v podvojnom účtovníctve dodávateľskú faktúru, ktorá okrem OT obsahuje aj poštovné (všetko do zásob, alebo poštovné do služieb), a ako je to pri odberateľských faktúrach, ktoré tiež okrem OT obsahujú aj poštovné (predaj OT a služby, alebo všetko vrátané poštovného ide do predaja OT).

Zmluvou o prevzatí dlhou sa dohodli veriteľ, pôvodný dlžník a preberajúci dlžník o prevzatí dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka podľa  § 531 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom v zmluve neuviedli splatnosť dlhu. Ako správne postupovať pri účtovaní o tejto zmluve: 1. u veriteľa, keď nie je uvedený dátum splatnosti dlhu? Môže sa akceptovať pôvodná splatnosť ako bola u pôvodného dlžníka? 2. u pôvodného dlžníka? 3. u preberajúceho dlžníka? Prílohu zmluvy tvorí kniha pohľadávok, kde je uvedený dátum splatnosti. Zmluva o prevzatí dlhu sa uzatvorila 18. 11. 2019, ale dlh po splatnosti je už dlhšie ako 360 resp. 720 dní. Môže veriteľ v tomto prípade tvoriť opravnú položku k pohľadávke, ak v zmluve o prevzatí dlhu nie je dátum splatnosti a zmluva sa uzatvorila 18. 11. 2019?