Otázky a odpovede

Slovenská s.r.o. má jedného spoločníka A. Spoločnosť má dvoch konateľov, konateľa A (ide o jediného spoločníka A) a konateľa B (konateľ B nie je spoločníkom). Každý konateľ spoločnosti koná samostatne. Ide o slovenských rezidentov. Osoba A chce predať svoj obchodný podiel v spoločnosti a chce sa aj vzdať funkcie konateľa v prospech kupca C. Kupec C bude jediným spoločníkom spoločnosti a bude aj konateľom namiesto osoby A. Funkcia konateľa B zostáva nedotknutá. Táto s.r.o. v minulosti požiadala o spotrebný úver, ktorý spláca dodnes. Takže úverová zmluva (právny vzťah) bola medzi spoločnosťou a finančnou inštitúciou. Spoločnosť má nedoplatok voči ZP a SP. Spoločnosť voči daňovému úradu nemá nedoplatok. Kupujúci C nemá žiadny nedoplatok. Môže osoba A predať hore uvedeným spôsobom spoločnosť, aj keď úver nie je splatený a spoločnosť má nedoplatok voči poisťovní? Môže finančná inštitúcia od spoločníka A, ako od fyzickej osoby, požadovať splatenie úveru, čiže má nárok prostredníctvom exekúcie aj na súkromný majetok fyzickej osoby A, alebo inštitúcia má nárok len na majetok firmy (napr. blokovanie firemného účtu, firemného majetku...atď..)?

Čo všetko porušuje zriaďovateľ, ak finančné prostriedky zo ŠR (normatívne aj nenormatívne) zadržuje na bankovom účte obce a základnej škole s právnou subjektivitou zasiela týždenne len v takej výške, akú potrebujeme za zaplatenie faktúr a miezd podľa požiadania? Čiže, základná škola každý týždeň žiada finančné prostriedky len v tej výške, na akú jej došli faktúry, a tiež len takú sumu, na akú boli vypočítané mzdy, t.z., že na bežnom výdavkovom účte máme celý čas nulu.

Obec musí svoj prebytok povinne rozdeliť 10 % do rezervného fondu, ostatný prebytok môže dať do iných fondov, ktoré si vytvorí. Môže peňažné prostriedky v týchto fondoch použiť aj na bežné výdavky? Ak nie, ktorý zákon to obmedzuje? Je obmedzené ako sa tieto fondy volajú? Ako sa o nich účtuje v účtovníctve obce?

Spoločnosť obstaráva dlhodobý nehmotný majetok kombináciou dodávok od externého dodávateľa aj vo vlastnej réžii. Výstupným bude samostatne využiteľný projekt, hospodársky využiteľné znalosti (nevzťahuje sa k výrobe hmotného výrobku, ale ide o služby resp. postupy možné využiť vo vnútri účtovnej jednotky). Môže spoločnosť aktivovať náklady (externé aj interné) voči účtu 041 a následne takto obstaraný + aktivovaný majetok zaradiť na účet 012 alebo na účet 019?

Sme vlastníkom budovy, v ktorej prenajímame nebytové priestory na administratívne účely. Budeme zariaďovať jednotlivé miestnosti kancelárskym nábytkom pre nájomcu v celkovej hodnote cca 15 000 € bez DPH, ktorý má nájomnú zmluvu na 4 roky. Niektoré miestnosti budú vybavené nábytkom do 1 700 € a iné nad 1 700 €, pričom jednotlivé komponenty sú všetky v hodnote do 1 700 € napr. 1. miestnosť: 1x rokovací stôl = 400 € bez DPH/1ks = spolu 400 € 8x rokovacia stolička = 200 € bez DPH/1ks = spolu 1 600 € SPOLU: 2 000 € bez DPH 2. miestnosť: 2x stôl príručný = 200 € bez DPH/1ks = spolu 400 € 2x skriňa vysoká 2-dverová, policová = 200 € bez DPH/1ks = spolu 400 € SPOLU: 800 € a pod. Je možné 1. a 2. miestnosť: - zaradiť do 2. odpisovej skupiny (CPA 31.01.12), - jednorazovo odpísať, tým že jednotlivé diely sú v hodnote nižšej ako 1 700 €- alebo 1. miestnosť zaradiť do 2. odpisovej skupiny a 2. miestnosť jednorazovo odpísať?

Vstupuje do hranice príjmu pre povinné platenie odvodov do Sociálnej poisťovne (pre rok 2018 = 5 742,00 €) aj dotácia, ktorú daňovník - SZČO dostal od úradu práce na začatie podnikania? Daňovník sa rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2018, kedy mu bola dotácia poskytnutá (3 000,00 €), uplatní výdavky percentom z príjmov a prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania (3 500,00 €) a z úhrnu takto vypočítaných príimov (6 500,00 €) vypočíta výdavky percentom z príjmov. Pripočítanie dotácie k príjmom z podnikania mení situáciu, kedy vzniká SZČO povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne? Chápem to správne? 

Dobrý deň, vraciam sa ešte opäť k zadaniu našej otázky nášho zamestnanca s rezidenciou v ČR. Podľa Vašej novej odpovede /ID 3396/ uvádzate, že tento zamestnanec má nárok na nezdaniteľné časti základu dane, ak z jeho celosvetových príjmov bol podiel príjmov zo SR vo výške min.90% Ak dám do pomeru jeho príjem z ČR a jeho príjem zo SR v danom roku, tak v Čechách zarobil viac, čiže by na NČD nemal. Náš zamestnanec si v roku 2016 podával daňové priznanie len v ČR, keďže je rezidentom ČR a použil metódu vyňatia príjmov. To znamená, že si v Čechach vysporiadal prijmy len z ČR. Zo slovenskych prijmov v SR zaplatil len preddavky,nebolo mu vykonané ročné zúčtovanie a ani neposlal žiadne daňové priznanie na náš SR Daňový úrad,čiže k dnešnému dňu má za rok 2016 voči SR len uhradené preddavky. My sme chceli,že si podá dodatočné daňové priznanie za rok 2016 len za príjmy v SR a uplatní si NČD na tieto slovenské príjmy,keďže v ČR si príjmy vysporiadal a použil metódu vyňatia príjmov, V odpovedi ID 3391-27.2.19 ste uviedli, že má nárok na nezdaniteľnú čiastku základu dane bezohľadu na jeho celosvetové príjmy, avšak v odpovedi ID3396-7.3.19 ste uviedli, že má na NČD nárok len v prípade, ak jeho príjmy zo SR mali podiel na jeho celosvetových príjmoch aspoň 90%. Rada by som sa preto na ujasnenie opýtala: - či má napokon nárok na NČD, keď je rezidentom ČR bezohľadu na jeho celosvetové príjmy,ak je rezidentom ČR alebo nie a musíme sledovať pomer jeho celosvetových príjmov? (jeho príjmy v SR činili EUR 6013,64 brutto/čiastkový základ dane EUR 5.207,84 a príjmy z ČR činili CZK 726.276, základ dane CZK 685.000.) Pretože ak by napokon nemal predsa len nárok, tak sa mu neoplatí vysporiadať príjmy zo SR podaním daňového priznania,pretože tým nič nezíska. Ak by nárok na NČD predsa len mal, tak by sa mu to oplatilo /aj keby zaplatil pokutu za nepodanie DP/,pretože by mu vrátili daň z plnej sumy NČD. 

Prestavba kamerového systému sa týka nových kamier, ktoré sa museli doplniť v hale na kontroly technických a emisných kontrol motorových vozidiel na STK, teda sú navyše, aj tá čítačka a práce elektronické k tomu. Pred rokmi sa tu odpisoval kamerový systém, ale zvlášť, nebol súčasťou budovy, ten sa stále používa a k tomu pribudol tento nový systém s kamerami. Ako to správne zaradiť a odpisovať?

Môžu byť všetky činnosti (stavebné úpravy podlažia - ide o rozčlenenie priestoru na menšie celky) uvedené nižšie považovať za technické zhodnotenie budovy (zaradenej do 6 odp. skupiny)? Činnosti: - Búracie práce, demontáž kazetového stropu a SDK priečok - odvoz a likvidácia odpadu - montáž SDK priečok a kazetového stropu - výmena znečistených a poškodených stropných kaziet - maľovanie a penetrácia - vybrúsenie a náter zarubní - úprava vývodov na vodu a kanalizáciu dopojenie kuchynskej linky - obklad zásteny kuchynskej linky - demontáž a montáž dverí - elektroinštalácia - postavebné upratovanie - režijné náklady. Tým, že bola dodaná aj nová kuchynská linka a bude sa odpisovať samostatne, je lepšie do vstupnej ceny zahrnúť obklad zásteny kuchynskej linky aj s úpravami vývodov spomenutých vyššie alebo tieto činnosti zahrnúť do TZ budovy?

Maďarská firma (platiteľ v Maďarsku) sa registrovala v roku 2016 na § 5 zákona o DPH, lebo prekročila obrat 35 000 € na Slovensku na zásielkový predaj podľa § 6 a v § 14 zákona o DPH. Maďarská firma teraz fakturuje s 20 % SK DPH. Odberateľmi sú slovenské FO. Preprava je z HU do SK. Takže ide o klasický zásielkový predaj (tovar). Jediný nedostatok vidím v tom, že namiesto § 6 zákona o DPH sa v minulosti registrovali na § 5 zákona o DPH. V roku 2017 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku a vyžiadala DIČ na maďarskú firmu, lebo v sortimente firma má aj predmety z drahých kovov (prsteň, náhrdelník...atď..) a Puncový úrad im bez zriadenej organizačnej zložky a slovenského DIČ nebol ochotný vydať nejaké osvedčenie. Maďarskej firme podľa nás nevzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods 2 ZDP. Nemá na Slovensku zamestnancov, ani kanceláriu, ani nič. Čo sa týka organizačnej zložky na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Podľa Obchodného zákonníka podľa nás maďarská firma nepodniká na území SR, absolútne by nebolo potrebné zriadiť zložku. Stalo čo sa stalo, na tlačenie Puncového úradu maďarská firma v roku 2017 zriadila organizačnú zložku a vyžiadala DIČ na maďarskú firmu. Problém je v tom, že teraz dostali výzvu na DIČ, aby podali daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2017. Otázkou je, ako riešiť túto situáciu? (Napr. podať len nulové DPPO priznanie s hore uvedeným vysvetlením; alebo podať kompletnú účtovnú závierku - síce tiež nulovú; alebo podať len vysvetlenie, že nepodnikajú na území SR?)