Aktuálna téma

Pplatiteľ DPH SZČO obstaral osobné vozidlo v roku 2017 v obstarávacej cene 18 578 € z iného členského štátu. Vozidlo zaradené v obchodnom majetku využíval aj na osobnú potrebu v pomere 20 %. Vozidlo bolo doodpisované 12/2020. Zostatková cena 0,00 € V apríli 2025 SZČO plánuje vyradiť vozidlo z majetku firmy prevodom na seba na FO. Aké povinnosti plynú pri vyradení vozidla - preradenie do osobného užívania z hľadiska dane z príjmov a zákona DPH.

Môže SZČO vyradiť toto vozidlo z evidencie majetku aj bez daňového dokladu, len zápisom na karte majetku? Vozidlo, ktoré už bude majetkom fyzickej osoby, podlieha jeho prípadný predaj zdaneniu príjmu, ak by vozidlo predal do 5 rokov?

Živnostník A (kaderník, ktorého účtujeme) ešte v rokoch 2011-2012 prenajímal jednu miestnosť od hlavného nájomcu B. Hlavnému nájomcovi B potom majiteľ nehnuteľnosti C na konci roku 2012 vypovedal zmluvu (takže medzi B a C bola vypovedaná zmluva). Následne živnostník A podpísal zmluvu o nájme priamo s majiteľom C. Medzi B a C sme nevideli zmluvu. Medzi A a B bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú a okrem nájmu mu prenajímal aj nábytok. Zmluva medzi A a B nebola nebola žiadnym spôsobom vypovedaná, odvtedy sa ani nestretli (od tej doby samozrejme ani faktúry neboli). Teraz živnostník A chce ukončiť svoju činnosť a len sa chce uistiť, že z nevypovedania zmluvy s B mu neskôr nevzniknú žiadne ťažkosti. Ono to predmet zmluvy medzi A a B sa automaticky zrušil, v momente keď majiteľ C vypovedal subjektu B zmluvu, však? Logicky B nemôže prenajímať nehnuteľnosť, ktorú nevlastní ani neprenajíma, však? Tiež nábytok nie je starosťou subjektu A však? Čo by ste poradili?

Právnická osoba zamestnávateľ sa rozhodla od 01.01.2025 poskytnúť zamestnancom služobné vozidlá na používanie aj na súkromné účely a zdaňovať 1 % OC vozidla ako nepeňažný príjem. Všetky vozidlá boli v minulosti t.j. do 31.12.2024 obstarané na finančný lízing, niektoré sú už splatené a niektoré sa splácajú a pri platení splátok finančného lízingu bola v plnom rozsahu odpočítavaná DPH. Z hľadiska DPH má zamestnávateľ postupovať podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH a určiť základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, pričom základom dane sú náklady na službu? Ako právnická osoba určí pri vozidlách náklady na službu?

• Splatené vozidlá (splatený finančný lízing) - pri nich sú náklady poistenie a daň z motorových vozidiel, daňové opisy nie sú (daňovo sú už odpísané, ale sú ešte účtovné dopisy, niekedy sú náklady na servis vozidiel, nákup pneumatík, vody do ostrekovačov.
• Vozidlá, ktoré sa ešte splácajú - pri nich sú náklady daňový odpis (aj sa účtovne odpisujú), úrok z lízingovej splátky, poistenie, daň z motorových vozidiel, niekedy sú náklady na servis vozidiel, nákup pneumatík, vody do ostrekovačov. Pri DPH za servis vozidiel, nákup pneumatík a vody do ostrekovačov sa odpočíta pri nákupe DPH v plnej výške, nakoľko ich hodnota bude vstupovať do základu dane a bude sa z nich aj odvádzať DPH, zrejme čo sa týka výšky DPH, tak to bude rovnaká suma? Alebo sa DPH pri odpočte odpočíta z uvedených nákupov pomerom len v rozsahu použitia na podnikanie a potom do základu dane na výpočet odvodu DPH sa uvedené náklady zahrnú v akej sume? Pri vozidlách, ktoré sa splácajú na finančný lízing a splátka obsahuje istinu a úrok, tak sa musí pri odpočte DPH mesačne krátiť z lízingových splátok a bude sa odpočítavať DPH len v rozsahu použitia vozidla na podnikanie? Ak áno, tak potom do základu dane na výpočet mesačného odvodu DPH sa zahrnujú aj odpisy vozidla a aj úrok? Nakoľko sa z lízingovej splátky neodpočíta plná výška DPH, tak zahrnutie odpisov a úroku do základu dane na výpočet odvodu DPH sa zdá byť duplicitný.

V odpovedi na otázku č. 3911 je uvedený príklad lízingu stroja, kde bola záloha ako prvá zvýšená splátka uhradená dodávateľovi stroja, nie lízingovej spoločnosti. Došlo k postúpeniu zaplatenej zálohy. V účtovaní však toto postúpenie nie je uvedené. Prosím, ako zaúčtovať postúpenie zaplatenej zálohy? Ako vysporiadať DPH, keby bola zaplatená záloha v mesiaci napr. november v sume 6 000 €, príde daňový doklad na prijatú platbu od dodávateľa (5 000 €+ DPH 1 000 €). DPH v daňovom priznaní za november je v nároku na odpočet. V decembri je doplatená záloha dodávateľovi 6 000 €. Uzatvorí sa lízingová zmluva a zmluva o postúpení pohľadávky - zaplatenej zálohy 12 000 €. V splátkovom kalendári k lízingovej zmluve je uvedená 1. zvýšená splátka 12 000 € (10 000 € + 2 000 € DPH). Ako uviesť DPH 1 000 € do nároku na odpočet, keď v splátkovom kalendári je uvedená celá DPH 2 000 €, ale z nej 1 000 € už je v nároku v novembri?

S. r. o. platiteľ DPH nedostal zaplatené v roku za poskytnutie stavebných prác. Svojim odberateľom taktiež teda nezaplatil. Kedy sa uplatňujú náklady, až po zaplatení, čiže sa odpočítajú od základu dane? Ak áno, do ktorého riadku v DP sa uvádzajú? Ak by išlo o tovar, ktorý nezaplatí, myslím, že tam musí vrátiť DU odpočítanú DPH do 3 mesiacoch. Správne? A ten zvyšok ide hneď na nákladoch, či až po zaplatení, keď si znova vypýta aj DPH od štátu?

Ako je to s prijatými faktúrami v obci? Používame program, ktorý nám robí krycie listy (záväzky a platobné poukazy) úhrady. Je potrebné tlačiť oba listy k faktúre? Je tam dosť podpisov, tak sa preto pýtame? Čo má byť vytlačené v obci ako príloha k faktúre a aký účtovací predpis - aj záväzok, aj úhrada musia byť vytlačené pri faktúre?

Slovenská fyzická osoba ako nepodnikateľ kúpila byt na bývanie. Ide o riadny byt v bytovom dome na bývanie. Následne po pár mesiacoch si ho ako szčo, platiteľ DPH, zaradil do obchodného majetku, zriadil si tam prevádzku a používal ako kancelárske priestory. DPH na vstupe si pri zaradení do majetku (obstaraní do podnikania) podnikateľ neodpočítal. Ak bude podnikateľ túto nehnuteľnosť predávať, tak je potrebné, aby riešil pri predaji DPH na výstupe?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si službu pre nášho zákazníka u dodávateľa v PL (platiteľ DPH). Dodávateľ v PL nám vystavil faktúru s dátumom dodania 29.11.2024. Miesto dodania bolo podľa § 15 zákona o DPH, faktúra bola vystavená na našu firmu bez DPH.

Túto službu (opracovanie na materiáli) sme si však objednali pre nášho zákazníka – firma na SR, platiteľ DPH. Službu nášmu zákazníkovi vyfakturujeme so slovenskou DPH.

Aký je správny dátum dodania, keď vystavujeme faktúru pre nášho zákazníka na SR? Vždy čakáme na potvrdenie dodacieho listu o prevzatí zákazky od nášho zákazníka na SR, vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov ide o materiál nášho zákazníka, na ktorom sa realizuje služba opracovania.

Je teda správny postup napr. v tomto prípade, ak by zákazník potvrdil prevzatie v 12/24, vystaviť mu FA s dátumom dodania 12/24? Alebo mala byt FA vystavená s dátumom dodania 29.11.2024, ako nám vyfakturoval náš poľský dodávateľ?

Objednávka z 25. 04. 2024, aj prijatá platba, ďalšia prijatá platba záloha 25.07.2024. Celkovú FA som vystavila 25.11.2024, ide o bytové družstvo, čiže som vyčíslila DPH 20 % k sume. Bolo treba vyčísliť DPH aj v prijatých zálohách v jednotlivých mesiacoch za apríl a júl, alebo je v poriadku až v 11 mesiaci, kde som ju celu dala do KV DPH a zaplatila teraz v 12 mesiaci?

Sme sociálny podnik - stavená činnosť, platiteľ DPH, fakturujeme spoločnostiam, platiteľom DPH, stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti. Ako správne uvádzať informáciu o DPH na faktúrach pre odberateľa? Má vymeriavať DPH z 10 % sadzby DPH, alebo z 20 % sadzby DPH v roku 2024? Ako to bude v roku 2025? Nakoľko, ak fakturujeme pre neplatiteľov DPH, tak fakturujeme so zníženou sadzbou DPH (10 %). Ako je to v opačnom prípade pri nadobudnutí služby s prenosom daňovej povinnosti?