Otázky s vecným pojmom: Verejná správa

Obec nadobudla pozemky o výmere cez 500 m2 do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy za symbolickú kúpnu cenu 1 €. Akou cenou má obec zaradiť tieto pozemky do evidencie majetku obce? Obstarávacou cenou za 1 € alebo reálnou hodnotou? Ak reálnou hodnotou, tak akým spôsobom, ak sa chce obec vyhnúť výdavkom za znalecký posudok? Je možné v tomto prípade aplikovať ocenenie pozemkov v zmysle prílohy č. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatku?

Dňa 1. 9. 2010 som končila funkciu riaditeľky MŠ a zmenila pracovnú pozíciu na učiteľku MŠ. Obec mi vypracovala platový dekrét s odpočtom len funkčného platu a vyrovnávajúcu časť mi ponechala. Teraz po troch rokoch, keď som si uplatňovala kreditný príplatok, mi bol plat upravený podľa aplikácie § 32 v praxi. Moja otázka znie: Pracovnú pozíciu som zmenila pred tromi rokmi, k 30. 6. 2013 som bola na pozícií učiteľka MŠ a od 1. 7. 2013 na základe zmeny pracovnej pozície z pred troch rokov mi bol znížený plat o vyrovnávajú časť. Môže zamestnávateľ takto postupovať, keď tri roky túto aplikáciu § 32 nepoužil, nie je to už premlčaná doba?

Obec plánuje výstavbu zberného dvora a Krajský pamiatkový ústav vydal rozhodnutie o potrebe vykonania záchranného archeologického výskumu za účelom záchrany archeologických nálezov. Budú tieto výdavky na výskum súčasťou obstarania zberného dvora?

Môže si občan nahrávať celé rokovanie obecného zastupiteľstva bez nejakého upozornenia o spracúvaní tohto záznamu? Môže sa toto nahrávanie, resp. spracovanie tohto záznamu, úpravou rokovacieho poriadku zakázať?

V našom meste boli verejné priestranstvá a ulice označované resp. označené názvami ešte pred účinnosťou „veľkej novely“ zákona o obecnom zriadení č. 369/1993 Zb. t.j. ešte v čase, kedy označovanie názvov ulíc a verejných priestranstiev nepodliehalo určovaním ich názvov prostredníctvom VZN a tiež zároveň dávno pred účinnosťou vyhlášky MV SR č. 31/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, ktorá s touto problematikou bytostne súvisí.

A) V nadväznosti na súčasné dianie v našej samospráve máme v úmysle vydať nové VZN, ktorým by sme chceli „potvrdiť“ a formou prílohy vydať zoznam všetkých aktuálne používaných názvov ulíc a verejných priestranstiev – najmä za „sumarizačným“ účelom a tiež z dôvodu zabezpečenia a dodržania súladu s § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Pri príprave tohto VZN požiadavkou jedného z poslancov nášho mestského zastupiteľstva však je, aby sme okrem prílohy č. 1 sumarizujúcej zoznam názvov ulíc a iných verejných priestranstiev ako ďalšiu súčasť VZN vytvorili prílohy č. 2 so zoznamom názvov autobusových zastávok MHD. Našou podotázkou je, či považujete za prípustné, aby VZN o určovaní názvov ulíc a iných verejných priestranstiev obsahovalo aj takúto prílohu, ktorá sa zaoberá názvami autobusových zastávok MHD, ktorá prejde schvaľovacím procesom zastupiteľstva? Máme sa zo, že autobusové zastávky sú súčasťou verejného priestoru (v našom prípade konkrétnej ulice), ktorému názov už mestské zastupiteľstvo kedysi určilo. Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev sa totiž vykonáva v zmysle vyšieuvedenej vyhlášky MV SR č. 31/2003, z ktorej sa domnievame jasne vyplýva, že pod verejným priestranstvom sa myslí označovanie takých verejných priestranstiev ako sú ulica, námestie, park, trhovisko, lávka, most, brod chodník, nábrežie ale nie takých ďalších objektov resp. priestorov, ktoré síce slúžia verejnému účelu a sú využívané občanmi obce, pričom sa súčasne nachádzajú na už označenom priestranstve (v našom prípade - autobusová zastávka).

B) V prípade tvorby názvoslovia autobusových zastávok MHD sme nenašli žiadnu bližšiu právnu úpravu, ani usmernenie, ktorá by sa tejto problematike venovala, a preto zastávame názor, že:

• vzhľadom na to, že zriaďovateľom zastávky MHD je obec (najmä v ohľade na jej vhodné umiestnenie v obci, jej priamu lokalizáciu), určenie jej pomenovania prináleží tiež obci, ktorá je zastupovaná štatutárom obce, z čoho analogicky vyplýva, že na určenie názvov autobusových zastávok MHD postačuje rozhodnutie štatutára, t.j. starostu obce. Táto skutočnosť však zrejme nevylučuje možnosť určiť názvy zastávok MHD rozhodnutím mestského zastupiteľstva avšak máme za to, že iba formou (bežného) uznesenia a nie všeobecne záväzným nariadením.
• Navrhovateľ sa však zas domnieva, že autobusovú zastávku MHD je náležité považovať za „iné verejné priestranstvo“ a preto má byť jej názov určený prostredníctvom VZN.
• Vedeli by ste nám prosím ozrejmiť, ktorý z týchto dvoch prístupov je správny, resp. ak ani jeden, aký postup v takomto prípade máme aplikovať? Na bližšie vysvetlenie nášho postoja dovoľte uviesť, že napriek širokému poňatiu pojmu verejného priestranstva resp. pojmu „iné verejné priestranstvo“ vychádzame z výkladu komentára Wolters Kluver k § 2b ods.1 zákona č. 369/1993 Zb. o obecnom zriadení, pričom možno na prvý pohľad možno môže zdať, že aj v prípade zastávok MHD v obci, sú kumulatívne splnené definičné znaky pojmu verejného priestranstva t.j.: 1. verejná dostupnosť, 2. neobmedzená dostupnosť priestoru, 3. účelové určenie priestoru, 4. nedôležitosť identifikácie subjektu vlastníctva priestoru a 5. neexistencia inej účelovej definície priestoru. Avšak v konečnom dôsledku sa domnievame, že: a) verejné priestranstvo, na ktorom sa (v našom prípade) nachádza zastávka MHD je ulica a tá už svoj názov určený má, takže účelové určenie tohto verejného priestranstva je už dané b) a taktiež aj v ďalšom vychádzame z výkladu § 2b ods. 1, v ktorom sa ako piaty znak uvádza “neexistencia inej účelovej definície priestoru“ t.j. že verejné priestranstvo by nemalo zahŕňať iné účelové zadefinovanie priestoru; nemá obsahovať jeho vlastné legálne vymedzenie“, ale má uľahčiť výkon pôsobnosti zákona, napríklad aj pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, čo v tomto prípade taktiež nie je splnené. Záverom prosíme láskavo o jednoznačnú odpoveď, či sa podľa Vášho názoru, autobusová zastávka MHD v zmysle § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení považuje za verejné priestranstvo, na ktoré sa vzťahuje označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev v zmysle § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, t.j. či je názov zastávky MHD je náležité určiť prostredníctvom VZN?

Chcela by som Vás poprosiť o odbornú podporu k správnemu aplikovaniu  ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje definíciu pojmu „blízka osoba“.

Dostala som od poslancov úlohu posúdiť a preveriť prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce na iné osoby, konkrétne na synovca pána starostu. Prevod sa uskutočnil v druhej polovici r. 2010. Ja som do svojej správy z kontroly uviedla, že syn brata pána starostu je blízkou osobou voči starostovi a preto nadobudnutie  obecného majetku bol v rozpore s § 9a ods. 6 písm. g). zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa môjho názoru synovec starostu mohol nadobudnúť majetok obce len na základe obchodnej verejnej súťaže.

Obec postavila 4 bytové domy v roku 2003 a 2 bytové domy v roku 2014 aj z prostriedkov ŠFRB. Moje otázky sú: 1. obec vyberá nájomné za všetky bytovky na jeden samostatný účet - stačí 1 samostatný účet pre úhrady nájomného za byty? alebo ani nemusí byť samostatný účet na nájomné za byty? 2. obec je povinná tvoriť Fond prevádzky, údržby a opráv minimálne vo výške 0,5 % z nákladov na obstaranie bytov § 18 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. Kedy tento "fond" obec tvorí (mesačne, štvrťročne....) a z čoho? (z nájmu ?) A ako sa zaúčtuje tvorba? 3. obec tvorí len jeden Fond prevádzky, údržby a práv ? alebo je obec povinná tvoriť ešte ďalší fond, vyplývajúci z iného zákona ako je 443/2010 Z.z.? 4. Pre prostriedky Fondu prevádzky, údržby a o opráv musí mať obec zriadený samostatný bankový účet na každý bytový dom? (alebo na každý bytový vchod?) 5. Čo všetko môže obec hradiť z Fondu prevádzky, údržby a opráv? Môžu to byť bežné výdavky na údržbu ...alebo kapitálové výdavky, alebo oboje výdavky? 6. Ak sa čerpajú prostriedky Fondu prevádzky, údržby a opráv v roku kedy sa prostriedky vytvorili, tak sa použije kód zdroja 41 vo výdavkovej časti a tieto prostriedky sa nezapájajú do príjmových finančných operácii?

Naša obec - teda dobrovoľný hasičský zbor sa rozhodol požiadať o zaradenie do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek na území SR pre rok 2014. K zaradeniu však bolo potrebné požiadať o pridelenie osobitného identifikátora pre náš dobrovoľný hasičský zbor. Identifikátor pridelil štatistický úrad SR podľa § 27 ods. 4 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike. Na potvrdení o pridelení sa uvádza údaj o nadriadenej právnickej osobe (Dobrovoľná požiarna ochrana SR, Kutuzovova 7, Bratislava) a údaj o organizačnej zložke (Dobrovoľný hasičský zbor ..........). Zároveň vznikla povinnosť otvoriť samostatný bankový účet pre dobrovoľný hasičský zbor. V sprievodnom liste Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR sa uvádza, že: "Dobrovoľná požiarna ochrana SR za dobrovoľné hasičské zbory, ktoré v zmysle Stanov DPO SR zaregistrovaným na Ministerstve vnútra SR dňa 21. decembra 2007 pod číslom VVS-1/900/90-3769-11 sú jej základným článkom organizačnej výstavby so samostatnou právnou subjektivitou, nepreberá žiadnu právnu zodpovednosť za prípadné vzniknuté finančné, resp. iné škody. Dobrovoľná požiarna ochrana dobrovoľné hasičké zbory metodicky usmerňuje." Na základe daného listu sme telefonicky oslovili spomínanú organizáciu, či nám nevedia poradiť ohľadne ďalšieho fungovania nášho hasičského zboru - t. j. ako správne postupovať pri samotnom účtovaní novo vytvoreného účtu. Žiaľ, nedostali sme presnú odpoveď, bolo nám iba oznámené, že všetky faktúry musia byť vystavované na meno Dobrovoľný hasičský zbor a oni nám budu peniaze posielať na ich novo vytvorený bankový účet. Za náš dobrovoľný hasičský zbor budú taktiež oni podávať dańové priznanie. Čo sa týka účtovania účtu nám žiaľ viac nevedeli povedať. Náš dotaz spočíva v tom, či nám neviete poradiť ako správne postupovať pri účtovaní vyššie spomínaného hasičského zboru. Podľa môjho názoru obec by asi nemala do svojho účtovníctva zahrnúť novo vytvorený bankový účet, ako ani faktúry ktoré budú vystavované na ich meno a na ich identifikátor. Dá sa predpokladať, že taktiež na svoju činnosť budú dostávať nejaké peniaze za ktoré si budú následne zveľaďovať svoj majetok. Nemali by sme náhodou iba schváliť nejakú dotáciu na ich činnosť vzhľadom k skutočnosti, že sú organizačnou zložkou nadriadenej právnickej osobe ( v tomto prípade Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky)? A čo s vedením ich novo vzniknutého bankového účtu? Kto ho bude viesť?

Poslanec sa ako sobášiaci (menovaný primátorom) zúčastňuje na civilných sobášoch. Tieto sa však nie vždy konajú v našom meste, sobášiaci si vyberajú neďalekú 7 km vzdialenú turistickú oblasť. Za túto cestu si účtuje cestovnú náhradu. Kde sa účtuje táto cestovná náhrada? Na položku 631 001 ako vlastnému zamestnancovi alebo na položku 637 007 ako cestovné náhrady iným ako vlastným zamestnancom?

Občania obce dlhodobo preukázateľne užívajú obecné pozemky (majú ich ohradené, využívajú ich ako záhrady), ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Obec vyrubuje týmto občanom daň z nehnuteľností (pozemkov). Občania teraz namietajú, že obec im neoprávnene vyrubuje daň (a tým sa na nich obohacuje). Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Je teda tento postup obce zákonný?