Otázky s vecným pojmom: Správa daní

Ako má postupovať správca dane, keď roľnícke družstvo podá daňové priznanie na daň z pozemkov, ktoré užíva, ale nie je uzatvorená nájomná zmluva s vlastníkom pozemkov a nájomný vzťah nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Má vyzvať vlastníka pozemkov na podanie daňového priznania a roľnícke družstvo na odstránenie nedostatkov v daňovom priznaní (§ 17 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.)?

Rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručované poštou, avšak aj na druhý krát nebolo úspešné. Doručovateľ v súlade so správnym poriadkom. uložil písomnosť na pošte, o čom adresáta riadne upovedomil. Deň uloženia zásielky bol napr. 2. 12. 2008. Keďže podľa Poštového poriadku má pošta odbernú lehotu 18 kalendárnych dní, adresát si písomnosť vyzdvihol na pošte dňa 10. 12. 2008. Ktorý deň sa považuje za deň doručenia rozhodnutia (tretí deň od uloženia zásielky, t. j. deň 5. 12. 2008, alebo deň, keď si adresát písomnosť na pošte vyzdvihol, t. j. 10. 12 . 2008)?

V roku 2007 správca dane vyrubil daňovníkovi daň z nehnuteľností na rok 2007, ktorú daňovník uhradil po lehote splatnosti. V dôsledku oneskorenej úhrady dane správca dane v roku 2009 vyrubil sankčný úrok rozhodnutím, ktorý zaslal daňovníkovi doručenkou, ale nie do vlastných rúk. Je možné toto rozhodnutie považovať za doručené?

Ustanovenie § 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov oprávňuje obec doručovať písomnosti buď prostredníctvom pošty alebo vlastnými zamestnancami. Vzhľadom k vysokej nákladovosti poštovného sa obec rozhodla doručovať písomnosti vlastnými zamestnancami a to tak, že bude vytvorený podpisový záznam, na ktorý daňovník podpisom potvrdí prevzatie písomnosti. Nejde o porušenie zákona o správe daní uvedeným postupom?

S japonským partnerom sa spoločnosť zmluvne dohodla na dodávke stroja s montážou z Japonska (montáž je v cene baliaceho stroja, nie je samostatne vyčíslená v zmluve).

V zmysle zmluvy sa spoločnosti dohodli v mesiaci jún a august 2012 na dvoch preddavkoch  pred dodaním stroja, na základe ktorých vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a osobou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH tuzemský platiteľ, a teda slovenská spoločnosť DPH zo zálohových platieb uhradila daňovému úradu a v zmysle § 49 cit. zákona si ju zároveň odpočítala na vstupe.

Po úhrade preddavkov japonská spoločnosť pristúpila k zaslaniu komponentov stroja po častiach (loďou, letecky). Prvú zásielku spoločnosť dostala v mesiaci október, zvyšok v novembri 2012. Na jednotlivých sprievodných faktúrach nie je uvedená hodnota inštalácie (keďže zmluva hodnotu inštalácie tiež neobsahuje), na základe čoho colnica vystavila na každé takéto dodanie JCD, kde vyrubila hodnotu cla a DPH. JCD spoločnosť uhradila, nakoľko momentálne sú vo firme japonskí montážnici a podľa dohody vykonávajú inštaláciu stroja.

Kto je v takom prípade správcom dane a ako je potrebné postupovať, aby DPH nebola uhradená dvakrát dvom subjektom. V prípade samozdanenia bude základňou pre výpočet DPH hodnota stroja vrátane cla?

Kde možno  nájsť informácie, resp. metodické usmernenia na podávania tlačív elektronickou formou od 1. 1. 2012?

V rámci daňovej kontroly DPH daňovému subjektu bol doručený protokol s výzvou dňa 3. 9. 2018. Následne daňový subjekt odpovedal na výzvu. Do dnešného dňa (4. 12. 2018), nielen že nám nedoručili rozhodnutie, ale nebolo ani prerokovanie protokolu. Teraz sme dostali list, že prerokovanie protokolu bude dňa 11. 12. 2018. Podľa nás vyrubovacie konanie je ovládané zákonnými lehotami podľa § 65 daňového poriadku. Daňový subjekt sa zastáva názoru, že miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Daňový subjekt na vysvetlenie uvádza, že vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 68 ods. 1). Vyrubovacie konanie začalo 4. 9. 2018 (deň po doručení protokolu) a skončenie vyrubovacieho konania bude najskôr 11. 12. 2018 (po prerokovaní protokolu a doručenia rozhodnutia) – čo bude určite viac ako 60 dní (viac ako zákonných 60 dní podľa § 65 daňového poriadku) – z tohto vyplýva záver, že zákonná lehota nie je dodržaná. Podľa nás miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Protokol sme prerokovali dňa 11. 12. 2018 a vložili sme do neho aj našu hore uvedenú námietku. Následne miestny daňový úrad nám oporoval takto (tiež to napísali do zápisnice pri prerokovaní protokolu): Podľa § 68 ods. 3 zákona o správe daní o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane, v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice, najneskôr však do 3 mesiacov od uplynuta lehoty určenej správcom podľa prvej vety. Správca dane sa preto má za to, že neporušil § 65 daňového poriadku, a lehota na vydanie rozhodnutia je do 24. 12. 2018. Kto má podľa Vás pravdu?

V 90. rokoch minulého storočia boli niektorým občanom zo susednej obce Čata vymerané náhradné pozemky v našom katastrálnom území Pohronský Ruskov. Obec Pohronský Ruskov má k dispozícii Rozhodnutia o pridelení týchto náhradných pozemkov. Register obnovenej evidencie pozemkov v obci Pohronský Ruskov už máme a Projekt pozemkových úprav ešte neprebehol. Kto je v takýchto prípadoch vecne a miestne príslušným správcom dane?

Majiteľ trojizbového bytu v Považskej Bystrici od roku 2006 prenajíma počas školského roka jednu izbu dvom študentom a pokračoval v prenajímaní aj v roku 2009 a podľa nájomnej zmluvy prenájom bude trvať do 30. júna 2010. Príjem z tohto prenájmu riadne priznáva a zdaní podaním daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Podľa znenia § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., účinného od 1. septembra 2007 do 31. decembra 2009 mu nevznikla registračná povinnosť z dôvodu, že neprenajíma celý byt, ale len časť bytu. Vzniká mu v roku 2010 registračná povinnosť, a ak áno, aký je postih za oneskorenú registráciu?

Daňovník si zriadil prevádzkareň v pôsobnosti iného daňového úradu ako je pôsobnosť daňového úradu, v ktorej má sídlo. Je povinný nahlásiť túto prevádzkareň aj daňovému úradu v pôsobnosti, ktorého si zriadil prevádzkareň?