Otázky a odpovede

Obec získala na základe zmluvy s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR finančné prostriedky na vybudovanie inkluzívneho ihriska.Ide o kapitálový transfer v sume 50 000,00 eur. Ako sa bude tento transfer účtovať, príjem a výdaj, a aký kód zdroja sa použije?

Zamestnanec vykonáva prácu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce uvedené „mesto“ (konkrétny názov mesta, v ktorom má zamestnanec trvalý pobyt a zároveň sídlo zamestnávateľ). Ďalej je v pracovnej zmluve uvedené, že hlavným miestom výkonu práce je presná adresa sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ má v danom meste viacero prevádzok na rôznych adresách. V pracovnej zmluve ani v informačnej povinnosti zamestnávateľa nie sú bližšie špecifikované podmienky, v ktorej prevádzke a v akom čase sa má zamestnanec zdržiavať, ani nie je výslovne uvedené, že tieto podmienky určuje zamestnávateľ. Vyplýva zo Zákonníka práce alebo zo zákona č. 552/2003 Z. z. oprávnenie zamestnávateľa určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta a v akom čase (v rámci pracovného času) sa má zamestnanec zdržiavať? Vychádzame z predpokladu, že zamestnanec sa má primárne zdržiavať v sídle zamestnávateľa (t. j. na hlavnom mieste výkonu práce), a len na základe pokynu zamestnávateľa môže vykonávať prácu aj v inej prevádzke v rámci mesta. Alebo v dôsledku absencie presného určenia týchto podmienok v pracovnej zmluve môže zamestnanec sám určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta bude vykonávať prácu, pričom o tom iba informuje zamestnávateľa?

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Osoba, ktorá je poslancom obecného zastupiteľstva, je dlhodobo na PN. Má povolené vychádzky a v tom čase by sa chcela zúčastňovať zasadnutí obecného zastupiteľstva. Bude sa pri hlasovaní tento hlas považovať za právoplatný? Môže vôbec rozhodovať pri hlasovaní?

Obec plánuje rekonštrukciu školskej jedálne, ktorú plánuje vybaviť novými spotrebičmi a novým príslušenstvom. Je v tomto prípade potrebné nejakým spôsobom rozdeľovať výdavky na bežné a kapitálové, alebo nakoľko pôjde o nové zariadenie, môžeme to považovať ako súčasť kapitálových výdavkov pri rekonštrukcii jedálne?

Ako správne zaúčtovať jednorazovú náhradu (9 175,- eur) za zriadenie vecného bremena?

Osobné motorové vozidlo vypožičané bezodplatne od jednej spoločnosti s. r. o. druhej s. r. o. Čo, a za akých podmienok môže druhá s. r. o. uplatniť ako daňové náklady (vozidlo sa využíva výhradne na podnikateľské účely) - pohonné látky - opravy + náhradné diely - poistenie, daň z motorových vozidiel stačí, ak vedie podrobnú knihu jázd? Prvá s. r. o., ktorá je vlastníkom vozidla (auto už je odpísané účtovne aj daňovo) a neuplatňuje v súvislosti s ním žiadne náklady – má povinnosť niečo dodaňovať v súvislosti s výpožičkou?

Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?

Ak obec prijala úver od banky v roku 2021 (zastupiteľstvo schválilo prijatie úveru v konkrétnej výške a konečnej splatnosti ktorá má byť v roku 2028) a teraz by chcela riešiť formou dodatku k úverovej zmluve predĺženie splatnosti daného úveru (navrhovaná konečná splatnosť je na rok 2030), je potrebné, aby to bolo znovu schválené zastupiteľstvom - toto predĺženie splatnosti? V roku 2021 zastupiteľstvo splnomocnilo starostu podpísať úverovú zmluvu, ako aj všetky ostatné nimi súvisiace dokumenty - spadá do tohto aj podpis predmetného dodatku, ktorý spôsobí to, že pôvodná splatnosť, ktorú si zastupiteľstvo schválilo, sa týmto dodatkom prekročí? Alebo bude potrebné schválené uznesenie zastupiteľstva k posunutiu splatnosti úveru?