Aktuálna téma

Slovenská spoločnosť platetieľ DPH, ktorá má v obchodnom majetku automobil a pohonné látky do tohoto auta sú zaplatené súkromnou kartou zamestnanca, štatutára podlieha účet spojený s touto bankovou kartou povinnosti oznámenia podľa zákona č. 222/2002 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.? Z toho účtu sa nehradia preddavky na DPH, ani sa nepríjmajú platby DPH, neslúži ani na príjmy/platby faktúr súvisacich s podnikaním spoločnosti. Použitie karty je iba v prípade zaplatenia PHL na čerpacej stanici.

Je daný veterinárny lekár MVDR (slobodné povolanie), ktorý dosiahol obrat pre povinnú registráciu DPH. Otázkou je, či tieto príjmy spadajú do služieb zdravotnej starostlivosti podľa § 29 zákona o DPH? Alebo nevzťahuje sa na neho žiadna výnimka a musí sa registrovať pre DPH (paragraf 4/1) ?

Slovenská spoločnosť (neplatiteľ DPH) poskytuje služby nezdaniteľným aj zdaniteľným osobám do iných členských štátov EÚ. Do obratu treba započítať výnosy zo služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám. Pri niektorých faktúrach sme však časovo rozlíšili výnosy, pretože faktúra bola vystavená dopredu za služby poskytnuté v nasledujúcich 12 mesiacoch po vystavení faktúry. Faktúry za služby boli platené dopredu. Otázkou je, či do obratu pre registráciu na IČ DPH je potrebné započítať celkové príjmy za faktúry, alebo iba výnosy zaúčtované do bežného účtovného obdobia?

Chcela by som sa opýtať ako správne postupovať s ohľadom na DPH. Spoločnosť eviduje na účtoch 042 - nehnuteľnosť, ktorá bola stavená prostredníctvom stavebných firiem a z týchto faktúr bola odpočítavaná DPH. Došlo k neoprávnenému prevodu nehnuteľnosti bývalou zamestnankyňou cez darovaciu zmluvu na ňu a následne bol realizovaný prevod darovacou zmluvou na jej dcéru. Došlo aj k prepisu v katastri. Bývalá zamestnankyňa v súčasnosti vráti nehnuteľnosť spoločnosti - dôjde k prepisu v katastri. Aký je správny režim pri prvom fiktívnom darovaní s ohľadom na DPH, teda či bola povinnosť odviesť DPH v momente darovaniu. Tak isto za predpokladu, že by táto povinnosť, bola či je možné na tento úkon nahliadať ako na nulitný a podať dodatočné daňové priznanie?

Na základe objednávky bola vykonaná dodávka stavebných prác a nábytku medzi dvoma tuzemskými právnickými osobami, platiteľmi DPH so slovenským IČ DPH. Dátum dodania uvedený na faktúre 27. 8. 2021 Faktúra vystavená dňa 24. 9. 2021 Faktúra preukázateľne doručená odberateľovi 28.09.2021 Časť fakturovanej sumy je za nábytok t. j. základ dane 2 000 EUR plus 20 % DPH. Časť fakturovanej sumy 10 000 EUR je za stavebné práce podliehajúca samozdaneniu u odberateľa. Faktúra obsahuje poznámku o prenesení daňovej povinnosti na odberateľa podľa § 69 ods. 12 písm. j) a § 69 ods. 16 zákona o DPH. Faktúra bola odberateľovi doručená po termíne na podanie DP DPH za 08/2021.

Aký je správny postup u odberateľa, ktorý je mesačný platiteľ DPH, v ktorom období je odberateľ povinný uviesť do daňového priznania sumu podliehajúcu samozdaneniu a kedy má nárok na odpočet DPH? V ktorom období je odberateľ povinný uviesť jednotlivé plnenia do Kontrolného výkazu?

Exekútor v rozhodnutí o zastavení exekúcie vyčíslil aj príslušenstvo k pohľadávke, teda celkovú sumu pre oprávneného. Môžeme odpísať s pohľadávkou aj príslušenstvo?

Chcem sa opýtať na správne zadávanie DPH na faktúrach. Naša firma vykonáva rôzne práce v lesoch ako prerezávky, výsadbu stromčekov, vyžíhanie. Tieto práce sa vykonávajú na Slovensku aj v Nemecku. Sme platitelia DPH. Zároveň sa chcem opýtať, či máme povinnosť zasielať súhrny výkaz, nakoľko práce v Nemecku fakturujeme slovenskej firme - neplatiteľovi DPH na Slovensku.

Spoločnosť vlastní pozemky, pre ktoré platí schváleným platným územným plánom obce regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania ako plocha B6 - Plochy rekreácie a cestovného ruchu. Sú plochy rekreácie a cestovného ruchu z hľadiska DPH stavebnými pozemkami, pri predaji ktorých je potrebné k nim pripočítať DPH?

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.

Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?

CZ firma sa registrovala na českú OSS- z dôvodu predaja tovaru na diaľku na Slovensko a formou OSS priznáva aj slovenskú DPH pri týchto tovaroch. Táto CZ firma v minulosti bola aj registrovaná na § 5 zákona o DPH (a je aj súčasne). CZ firma teraz chce nárokovať naspäť slovenskú DPH zo slovenských faktúr (napr. notárske služby na Slovensku, PHL na Slovensku- bločky, nákup spotrebného materiálu - bločky za 07/2021) prostredníctvom slovenského DPH priznania. Síce v Slovenskom DPH priznaní CZ firme nevznikne slovenská DPH povinnosť, ale prostredníctvom OSS systému mu vznikne. Otázkou je, či prostredníctvom slovenského DPH priznania môže nárokovať slovenskú DPH naspäť, alebo akou formou majú nárokovať túto SK DPH naspäť?