Otázky v kategórii: Verejná správa

Dovoľte mi prosím obrátiť sa na Vás s nasledovnou otázkou ohľadom kompetencií poskytovania služieb predaja smútočných doplnkov obcou v našom prípade je mesto prevádzkovateľom cintorínov mesta, ktoré aj v podobe VZN vydalo prevádzkový poriadok pohrebísk mesta. Ako prevádzkovateľ v tomto VZN mesto určilo cenu za nájom pohrebných miest (§ 21 zákona o pohrebníctve), pričom okrem toho v prílohe VZN boli určené aj „poplatky“ za urnové doplnky, ako napr. váza urnová, nápisná doska, kríž tvarovaný atď. Podľa zákona o pohrebníctve je prevádzkovanie pohrebiska živnosťou vtedy, ak to obec prevádzkuje prostredníctvom inej osoby. V tomto prípade to tak nie je, nakoľko uvedené služby prevádzkuje obec. Avšak ods. 3 § 17 zákona o pohrebníctve jednoznačne vymedzuje/určuje, ktoré činnosti patria do prevádzkovania cintorína: a) Vykopanie hrobu a zasypanie hrobu b) Vykonávanie exhumácie c) Vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska d) Správu pohrebiska e) Správu márnice a domu smútku, ak sú na pohrebisku vybudované f) Údržbu komunikácií a zelene na pohrebísk. Podľa môjho názoru, predaj smútočných potrieb (ktorých cena určite nepatrí do kategórie poplatok !) je jednoznačne živnosťou – a to v zmysle § 8 zákona o pohrebníctve, ktorý znie : §8 (1) Prevádzkovanie pohrebnej služby je živnosťou. (v tomto prípade už nehovorí zákon, že len v prípade ak obec túto službu vykoná prostredníctvom inej osoby ) (2) Prevádzkovanie pohrebnej služby zahŕňa a) Počiatočnú starostlivosť o ľudské pozostatky, b) Úpravu ľudských pozostatkov a ich ukladanie do rakvy c) Prepravu ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov a prepravu potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu d) Miestnu prepravu, prenos rakvy a pochovanie (3) Prevádzkovanie pohrebnej služby môže ďalej zahŕňať činnosti, ktoré súvisia s pohrebom a to (a) Predaj rakiev a smútočných potrieb (b) Zabezpečovanie a organizáciu pohrebného obradu (c) Poradenskú činnosť súvisiacu s pohrebom Mojou otázkou je, že ak obec vykonáva aj činnosti uvedené v zmysle odseku 3 (bod a, b) § 8 zákona o pohrebníctve – tak či v zmysle zákona o pohrebníctve vykonáva podnikateľskú činnosť? Pravdepodobne by túto činnosť mesto mohlo zabezpečiť napr. prostredníctvom príspevkovej organizácie?

Sme rozpočtová organizácia zriadená obcou. Obstarávame nový dochádzkový systém, ktorého celková obstarávacia cena pozostáva z ceny za: 1. terminál 2. licenciu za dochádzkový systém (licencia je za 1 rok, bude nám účtovaná ročne počas doby používania systému), 3. za čipové karty 4. za inštaláciu 5. za školenie. Celková cena je 1 500,- EUR Fakturácia bude zvlášť za licenciu a zvlášť za ostatné súčasti dodávky. Ako o tom máme účtovať z hľadiska účtovníctva, aj rozpočtovníctva?

Prosíme o radu ohľadom použitia kódov zdroja „Rozpočtové prostriedky obcí a vyšších územných celkov na spolufinancovanie postupových fondov“ v Prílohe č. 1 k Príručke na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025. Akým kódom zdroja označiť prostriedky na spolufinancovanie projektu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (kde KZ pre NFP je 1AA1 a 1AA2)? Ako máme zabezpečiť vyrovnanosť kódov zdroja pre spolufinancovanie projektu z NFP z rozpočtu obce na strane príjmov a výdavkov, ak spolufinancovanie z rozpočtu obce je zabezpečené z rezervného fondu? Prostriedky rezervného fondu zapájame bežne do rozpočtu cez EK454001 KZ46. Máme preklasifikovať tie prostriedky na spolufinancovanie projektu z rezervného fondu KZ46 (-) na KZ11GE (+) pod EK454001?

Mesto má uzatvorenú zmluvu o užívaní priestorov s autobusovými spoločnosťami. Predmetom zmluvy je užívanie priestorov autobusovej stanice (tá je vo vlastníctve mesta) na vykonanie počtu spojov pre cestujúcich, na parkovanie autobusov. Ako správne zaúčtovať - na účet 318 alebo 378? A súvzťažne ako službu na 602 alebo nájom na 648?  Podľa § 4 ods. 3g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. obec zabezpečuje aj miestnu dopravu, ide teda o činnosť, na ktorú bola zriadená, vychádza nám to skôr na 318. Po novom sa nájom účtuje na účet 378, toto však nie je nájomná zmluva. Niektoré mestá majú uvedenú zmluvu pod názvom Zmluva o užívaní služieb, naše mesto ju má ako Zmluva o užívaní priestorov autobusovej stanice. Je to teda služba alebo nájom? 318/602 alebo 378/648?

Chcela by som sa informovať na problematiku poskytovania preddavkov podľa § 19 zákona č. 523/2004 Z. z., a to konkrétne: V § 19 ods. 8 sa uvádza „Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov...“. Moja otázka znie, či stačí, ak plnenie (služba je poskytovaná na obdobie jedného roka) začne v lehote do troch mesiacov od poskytnutia preddavku v plnej sume alebo môžem poskytnúť preddavok len na alikvótnu časť z celkovej sumy (teda na obdobie troch mesiacov), ak je plnenie služby nastavené na dlhšiu dobu ako tri mesiace. Taktiež sa chcem opýtať na názor definície preddavku. V publikácii Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy Komentár (Harušťáková, 2016) autorka tvrdí, že poskytnutie vo výške 100 % záväzku pred uskutočnením plnenia nie je preddavkom. V danom prípade vraj nie je následne čo zúčtovať, nakoľko zúčtovacia faktúra je vystavená na 0 € a nemožno teda hovoriť o preddavku. Stotožňujete sa s daným názorom?

Mestský podnik s.r.o. dosiahol zdaniteľné príjmy menej ako 49 790 €, zároveň spĺňa aj podmienky mikro účtovnej jednotky týkajúce sa ročného obratu a hodnoty majetku. Vzťahovala by sa na neho teda sadzba 15 %. Zároveň však je závislou osobou a realizuje kontrolované transakcie s materskou účtovnou jednotkou. Takýto daňovník však už potom nie je mikrodaňovníkom. Aká sadzba dane má byť teda použitá prosím Vás? 15 % alebo už 20 %.

V § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. od 1.1.2023 vypadlo ustanovenie: ...Suma zistená podľa § 15 až § 19a a § 21 v závislosti od počtu odpracovaných hodín sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Akým spôsobom sa majú tieto príplatky od 1.1.2023 zaokrúhľovať? (nadol, nahor, matematicky?) 

Zmenou § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. sa mení spôsob výpočtu hodinovej sadzby funkčného platu od 1.1.2023. Prosím o informáciu, akým spôsobom sa má postupovať pri jeho výpočte (zaokrúhlenie jednotlivých výpočtov):

Príslušná časť funkčného platu = funkčný plat / priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac (príslušná časť funkčného platu sa podľa zákona zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku = priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku x týždenný pracovný čas zamestnanca. Priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku = (365,25 / 7) / 12 = 4,348214285714286 – zaokrúhľuje sa priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku?

Ak áno, akým spôsobom? Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest?

Príklad: Zamestnanec pracuje na skrátený úväzok 20 hodín týždenne (1/2 z ustanoveného týždenného pracovné času 40 hodín). Funkčný plat zamestnanca je vo výške 1 000 €. Ako sa vypočíta hodinová sadzba funkčného platu pre výpočet príplatkov (príplatok za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, za prácu nadčas)? Hodinová sadzba funkčného platu = 1 000 / (((365,25 / 7) / 12)*20) = 11,49897 = 11,4990 €, tzn. priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa nezaokrúhľuje, zaokrúhli sa až výsledná suma hodinovej sadzby funkčného platu - je tento výpočet správny? Alebo sa priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa zaokrúhľuje – ak áno akým spôsobom? (Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest?) Ďakujem za poskytnuté informácie a prajem pekný deň.

Vzhľadom na rozporuplné názory a postoje (bývalých) poslancov obecného zastupiteľstva, by sme sa radi jednoznačne uistili, či je zákonnou povinnosťou poslancov obecného zastupiteľstva predchádzajúceho volebného obdobia podávať po ukončení výkonu tejto ich verejnej funkcie "Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov" za rok 2022 alebo je to iba povinnosťou bývalých starostov/primátorov miest po ukončení výkonu verejnej funkcie starostu/primátora?

Ministerstvo školstva zverejnilo finančné pásma v školskom stravovaní -

https://www.minedu.sk/financne-pasma-pre-skolske-stravovanie/ https://www.minedu.sk/data/att/24952.pdf - kde sa uvádza v závere:  "Pri príprave hlavných jedál pre zamestnancov školy alebo školského zariadenia a iné fyzické osoby podľa Finančného pásma B je v normovaní prípustná tolerancia navýšenia hmotnosti mäsa o 30 %."

Toto opatrenie skomplikuje život od kuchyne - varenie obedov, cez rozvoz na ďalšie školy až po výdaj stravy, pretože sa musí jedno jedlo variť, rozvážať i vydávať zvlášť pre študentov a zvlášť pre zamestnancov.

Moja otázka, je to záväzné, alebo sa môže vydávať rovnaká porcia pre študentov i zamestnancov?