Otázky s vecným pojmom: Opravné položky

Spoločnosť má dve pohľadávky voči jednému odberateľovi z roku 2009 v sume 11 508,49 eur (splatné 17. 5. 2009 a 18. 5. 2009). Tieto dve pohľadávky sme poistili v poisťovacej spoločnosti (pri náhrade z poistenia pohľadávok je 15 % spoluúčasť). V roku 2009 sme pohľadávky voči odberateľovi prihlásili v Čechách ako pohľadávky podľa insolvenčného zákona (§ 188 ods.2 zákona č. 182/2006 Sb.). Ešte v tom roku nám poisťovacia spoločnosť poslala náhradu z poistených pohľadávok v hodnote 9 782,22 €. V roku 2010 nám prišlo uznesenie o ukončení insolvenčného konania.

Účtovanie v roku 2009:

Účtovanie v roku 2010:

V roku 2002 spoločnosť vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 10 000 €, ktorá bola z dôvodu nezaplatenia odpočítateľnou položkou z daňového základu roku 2002. Vzhľadom k tomu, že na partnerskú spoločnosť  bol vyhlásený konkurz, v roku 2004 bola  k pohľadávke vytvorená  nedaňová opravná položka.  V roku 2010 bol konkurz zrušený. V rozvrhovom uznesení je uvedené, že pohľadávka sa neuspokojuje. Podľa § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") treba  navýšiť a zároveň znížiť daňový základ o 10 000 €, čo by malo byť uvedené v riadkoch 180 a 290. Považuje sa odpis pohľadávky ako   zaplatenie tejto pohľadávky? Má byť preto zvýšenie daňového základu uvedené v riadku 120?

Spoločnosť má aj prípady, keď u partnerov v konkurze bola tvorená daňová opravná položka (100 %), ktorá sa  po ukončení konkurzu súvahovo vysporiadala.  Podľa § 17 ods. 28  ZDP sa zvyšuje a zároveň znižuje daňový základ. Môžete prosím naznačiť logiku takýchto úkonov, čo mal zákonodarca na mysli?

Zaujímal by ma názor ohľadom posúdenia rizikovosti pohľadávok po splatnosti a prípadnej tvorby opravných položiek k týmto pohľadávkam v kontexte požiadaviek IFRS. Pracujem v spoločnosti zaoberajúcej sa predajom osobných automobilov a náhradných dielov. Z našej činnosti vykazujeme pohľadávky jedného klienta, ktoré sú po splatnosti viac ako 180 dní. Ich výška je pomerne významná vzhľadom k vykazovanému výsledku hospodárenia spoločnosti a objemu zákaziek odberateľa. Tieto pohľadávky sú kryté zmenkou s avalom a písomným uznaním dlhu. V súčasnej dobe sme s týmto odberateľom stále v obchodnom spojení. Úhrada nových obchodov prebieha v hotovosti a ohľadom pohľadávok po splatnosti dohodujeme splátkový kalendár. Podľa môjho názoru v tomto prípade z hľadiska IAS 37 nie je nutné tvoriť opravné položky k pohľadávkam, pretože pravdepodobnosť úhrady je vzhľadom k zabezpečeniu a platobnej vôli zákazníka vysoká.

Stavebná firma eviduje vystavené faktúry so splatnosťou v 05/2018. Časť pohľadávky vo výške 10 % je podľa zmluvy o dielo považovaná za zádržné viazané na 5 rokov od odovzdania diela. Vo faktúre však táto suma nebola vyčlenená, evidovaná je len podľa zmluvy o dielo. Suma 10 % z hodnoty vystavenej faktúry je evidovaná ako neuhradená. Je možné v r. 2021 vytvoriť opravnú položku vo výške 100 % na neuhradené zádržné a a zaradiť ju do daňových výdavkov? Alebo nie je možnosť k takejto pohľadávke do doby splatnosti podľa Zmluvy o dielo (t.j. 5 rokov od odovzdania diela) tvoriť opravnú položku?

S. r. o. pri inventarizácii k 31. 12. 2009 zistila, že má na sklade časť zásob vlastných výrobkov, predaj ktorých bude problematický, nakoľko ide o výrobky vyrobené individuálne pre jedného odberateľa, ktoré neboli všetky prevzaté. V účtovníctve je ich ocenenie stanovené na 12 000 €. Čistú realizačnú hodnotu stanovili vo výške 50 % z ceny. V roku 2010 sa pripravia opatrenia na zabezpečenie ich predaja. Ako treba účtovať o tejto opravnej položke, ak v roku 2010 dôjde k predaju výrobkov, resp. v prípade, ak k predaju nedôjde a zásoby sa zlikvidujú?

Spoločnosť Gama, a. s. v roku 2010 evidovala pohľadávku voči spoločnosti Delta, s. r. o. za poskytnuté služby vo výške 4 000 €. Pohľadávka bola splatná 15. 12. 2006. K pohľadávke bola v roku 2009 vytvorená opravná položka v plnej výške pohľadávky (100 %), pričom išlo o daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") (uplynulo viac ako 36 mesiacov od splatnosti pohľadávky). V auguste 2010 spoločnosť pohľadávku postúpila za sumu 1 000 €.

Ako odpísať staré vlastné pohľadávky, konkrétne z roku 2000 a z roku 2002, kedy bola aj ich splatnosť? Je to dosť značná suma a spoločnosť predpokladá, že ich už dlžníci nezaplatia, nemôže im doručiť ani písomné upustenie od vymáhania, sú už dávno premlčané. Nikdy nebola na ne tvorená opravná položka, pretože spoločnosť bola v strate a nechcela účtovnú stratu  navyšovať  ešte viac. Spoločnosť ich chce odpísať zápisom na účty 546/311. Čo v prípade, ak sa nedá  použiť ani prechodné ustanovenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.?  Bude tento odpis pripočítateľnou položkou v riadku 180 daňového priznania k dani z príjmov PO, teda nedaňovým výdavkom, keď v minulosti bol tento príjem zdaniteľný?

Chcela by som sa spýtať, ako postupovať v nasledovnom prípade: 1) Dodávateľ nevystavil v r. 2017 dobropis, v účtovníctve odberateľa je uvedené zaúčtované ako nevyfakturovaná dodávka. Je možné k takejto pohľadávke tvoriť daňovo uznateľnú opravnú položku v r. 2020 vo výške 100 %?

2) Odberateľovi boli v r. 2019 dofakturované služby za r. 2018 (účtovanie 311/428), ktoré mali byť podľa zmluvy splatné v r. 2018, avšak na faktúre sa uviedol dátum splatnosti v r. 2019 (14 dní odo dňa vystavenia fa). Ktorý dátum je rozhodujúci pre tvorbu OP? Ten zo zmluvy, alebo ten z faktúry? 

Porovnanie účtov 546 a 646 k vyčísleniu ZD je jasné. Avšak čo s účtom 547 ? Zrušením OP - o tieto náklady tiež zvyšujem ZD ? Keďže zaúčtovaním zrušenia OP účtovne znižujeme náklady.

Spoločnosť A (daňovník, ktorého hlavná činnosť spočíva v poskytovaní úverov) nadobudla dňa 7.2.2003 od spoločnosti B postúpením za dohodnutú cenu 50 000 € (menovitá cena=obstarávacej cene) pohľadávku (istina 40 000 + úrok 10 000) voči spoločnosti C. Dohodnutá cena vo výške 50 000 € bola uhradená. Spoločnosť A túto pohľadávku úročila a pohľadávka sa tak navýšila o úroky z omeškania v sume 2 000 €. Na spoločnosť C následne vyhlásil súd dňa 30.04.2003 konkurz. Spoločnosť A svoju pohľadávku riadne prihlásila na súde. Konkurz nie je do dnešného dňa ukončený. Pohľadávka je nepremlčaná. K pohľadávke v celkovej výške 52 000 € boli vytvorené opravné položky v 100 % výške (t.j. 52 000 €). Prosím o usmernenie, či bude hodnota pohľadávky v celkovej výške 52 000 € (istina, úrok + úroky z omeškania) daňovo uznaným výdavkom v prípade, že spoločnosť A sa rozhodne pohľadávku voči dlžníkovi C v konkurze ďalej postúpiť (v roku 2023) spoločnosti D za cenu 1 €?