Otázky s vecným pojmom: Daňový výdavok

Dovolím si položiť otázku, ktorá sa týka dane z príjmov advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Otázka sa týka konkrétne hradenia súdnych poplatkov advokátom v mene a na účet klienta a vstup týchto súdnych poplatkov do základu dane advokáta. Danú problematiku som zisťovala aj cez dopyt na FRSR z hľadiska dane z príjmov a z hľadiska DPH. V oblasti dane z príjmov mi bolo uvedené, že v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov (t.j. aj súdnych poplatkov), ktoré tvoria u advokáta jeho zdaniteľný príjem. V oblasti DPH mi však bolo povedané, že súdny poplatok platený v mene a na účet klienta tvorí prechodnú položku, nevstupuje do základu dane a teda sa nezarátava ani do obratu advokáta na účely jeho registrácie pre platiteľa DPH. Z týchto odpovedí mi však vyplýva, že napr: Súdny poplatok je 150 EUR, odmena za právne služby je 50 EUR. Z hľadiska dane z príjmov zdaniteľný príjem advokáta bude 200 EUR, ale z hľadiska DPH si advokát zaráta do obratu len 50 EUR (vzhľadom na odpoveď finančnej správy)? Je teda správny výklad taký, že súdny poplatok, ktorý advokát zaplatí v mene a na účet klienta (napr. v prípade podaní na OR SR) automaticky vstupuje do jeho zdaniteľného príjmu, a to napriek tomu, že ide de facto o cudzí náklad, z ktorého advokát nemá žiadny príjem? 

Ak investičná spoločnosť s premenlivým základným imaním (tzv. SICAV), ktorá vydáva akcie a je založená podľa Zákona o kolektívnom investovaní spätne odkupuje svoje vlastné akcie z finančných prostriedkov, ktoré zhodnotila pre svojich investorov je daňovým výdavkom pre túto spoločnosť. Inými slovami, ak takýto SICAV zhodnotí fiannčné prostriedky a v priebehu roka spätne odkúpi svoje akcie za zvýšenú hodnotu (hodnota zisku SICAV prepočítaná na jednu akciu), čo spadá do daňových výdavkov?

Spoločnosť A namontovala do vlastných motorových vozidiel zariadenie na prevážanie tovaru pre spoločnosť B. Namontované zariadenie je ale majetkom spoločnosti B a náklady na obstaranie aj inštaláciu znášala spoločnosť B. V prípade poškodenia pri preprave alebo manipulácii si spoločnosť A nechala dané zariadenie poistiť. Sú výdavky na poistenie cudzieho majetku, ktorý sa ale využíva na dosahovanie a zabezpečovanie príjmu pre spoločnosť A daňovým výdavkom? 

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.

Firma nakúpila rôzne OOPP (prilby, vesty, montérky, okuliare, obuv, rukavice). Vesty a montérky dala potlačiť logom firmy. Tieto potom rozdala svojim zamestnancom ako aj živnostníkom, ktorí pracujú na stavbe. Ako zaúčtovať v PÚ uvedené ochranné pomôcky + potlač. Sú daňovo uznané aj tie, ktoré dáme živnostníkom, keďže si to vyžaduje zmluva o dielo s investorom?

Vzťahuje sa obmedzenie podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.: "Odpisy do daňových výdavkov prenajímateľa sa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy výnosov ..." len pre hmotný majetok alebo aj na nehmotný majetok?

Kúpili sme vianočný stromček s ozdobami do nášho novootvoreného showroomu vozidiel v cene 2 100 € bez DPH. Je to daňovo uznaný náklad vo forme odpisov, alebo ide o nedaňový náklad? Ak je to daňový náklad, v ktorej odpisovej skupine ho môžeme odpisovať?

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Máme doklad z registračnej pokladnice nad 1 000 € zaplatený v hotovosti, z ktorého nemáme nárok na odpočítanie DPH, môžem celú sumu aj s DPH zaradiť do nákladov - výdavkov firmy? Alebo platí, že ak nemám nárok na vrátenie DPH, tak nemôžem nechať celú sumu aj s DPH v nákladoch. Podľa § 19 ods. 3 písm. k) ZDP platí, že výdavkom je aj DPH, ak platiteľ nemá nárok na jej vrátenie, kedy sa však môže toto ustanovenie uplatniť? 

Sme predajcovia vozidiel a zákazníkom na podporu predaja dávame ako reklamný predmet do 17 € balík kávy. Môžeme si kávu uplatniť do daňových výdavkov?