Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

1., Firma kúpi auto. Následne firma deklaruje vo vnútornej smernici nasledovné: auto používa výlučne (100 %) na podnikanie, § 19 ods. 2 l, bod 3 aplikuje len na účely zníženia administratívnej náročnosti, a že je zakázané používať motorové vozidlo na súkromné účely. V tomto prípade podľa nás § 19 ods. 2 l, bod 3 anuloval § 19 ods. 2 t,. Z hľadiska zákona o dani z príjmov (ZDP), okrem PHL (80 %), všetko by sme dali v 100 %-nej výške do daňových nákladov. Z hľadiska zákona o DPH, okrem PHL (80 %), zo všetkého by sme žiadali naspäť nadmerný odpočet v plnej výške. Má DÚ právo žiadať knihu jázd? Môže byť tento postup aplikovateľný?

2., Firma kúpi auto. Následne firma sa rozhodne, že odpočíta DPH len vo výške 80 % z ceny auta. Je pravda, že ZDP a zákon o DPH nie je na tejto úrovni prepojený, ale týmto sa podľa mňa priznám, že auto používam na súkromné účely vo výške 20 %. Takže už sme v § 19 ods. 2 t, zamestnancovi (konateľ, spoločník, zamestnanec) vzniká nepeňažný príjem na úrovni ZDP, ktorý by mal zdaniť. Z hľadiska zákona o dani z príjmov (ZDP), vrátane PHL (80 %), všetko by sme dali v 80 %-nej výške do daňových nákladov. Z hľadiska zákona o DPH, vrátane PHL (80 %), zo všetkého by sme žiadali naspäť nadmerný odpočet v 80 %-nej výške. V prípade PHL nevzniká potreba dvakrát odpočítať 80 %? Má DÚ právo žiadať knihu jázd? Má DÚ právo skúmať nepeňažný príjem na úrovni ZDP? Môže byť tento postup aplikovateľný?

Spoločnosť podala voči výsledku verejného obstarávania námietku, s ktorou je v zmysle Zákona o verejnom obstarávaní spojená povinnosť zložiť na účet Úradu pre verejné obstarávanie kauciu. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia spoločnosť stiahla námietku, ale časť v hodnote 35 % z hodnoty kaucie sa stala príjmom štátneho rozpočtu (Úrad pre verejné obstarávanie ju nevráti späť). Môže spoločnosť v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v z. n. p. nevrátenú časť kaucie považovať za daňový výdavok (náklad) ?

Spoločnosť A zanikla bez likvidácie k 31.12. 2014 a zlúčila sa s právnym nástupcom spoločnosťou B. Spoločnosti A vznikla v roku 2014 vlastná pohľadávky v menovitej hodnote 100 €. Pohľadávka bola v čase vzniku účtovaná oproti výnosom t. j. bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Je možné považovať pohľadávku u právneho nástupcu zahrnutú do zdaniteľných príjmov a prípadný odpis za predpokladu splnenia ďalších podmienok považovať v súlade s § 19 ods. 2h) za daňový?

Je daná jedna Komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom je jedna fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom Maďarskej republiky. (Svoje celosvetové príjmy zdaňuje na území Maďarska.) Komanditná spoločnosť má jedného komplementára, ktorý v spoločenskej zmluve má určený podiel na zisku vo výške 90 % a jedného komanditistu s podielom 10 %. V zmysle zákona sa základ dane z príjmov komanditnej spoločnosti zisťuje za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementára (90 %), ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane (10 %) je základom dane komanditnej spoločnosti. Rozumieme správne, že podiel z celkového základu dane v daňovom priznaní DPPO pripadajúci na komplementára (90 %), bude odpočítaná zo základu dane spoločnosti, takže príjem pripadajúci na komplementára v DPPO sa nezdaňuje? Našou ďalšou otázkou je, či komplementár, fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom Maďarskej republiky, musí zdaniť tento svoj príjem-základ dane (90 %), z Komanditnej spoločnosti na území SR? Takže musí podať ako FO daňové priznanie FO Typu B na území SR?

Vzťahuje sa tuzemske transferové oceňovanie od 01.01. 2015 aj na situáciu: 1. Predseda občianskeho združenia je zároveň riaditeľom a zamestnancom v inej spoločnosti, ktorá faktúruje služby pre občianske združenie 2. Tajomník občianskeho združenia je konateľom a spoločníkom v s.r.o., kde je zároveň zamestnancom a tiež má DIČ, kvôli autorským zmluvám jeho spoločnosť dodáva služby pre občianske združenie, on ako fyzická osoba vykonáva činnosť na základe autorských zmlúv pre OZ 3. Tajomnička OZ je zamestnanec a zároveň vykonáva činnosť na základe autorských zmlúv pre OZ,  spadá táto situácia pod tuzemské transferové oceňovanie a musia vypracovat transferovú dokumentáciu? Ak áno, tak ktorá zo zainteresovanych osôb/spoločností dokumentaciu vypracováva? Zahŕňa transferové oceňovanie aj príjem daru pre občianske združenie? Ak by niektorá zo spominaných spoločnností alebo fyzických osôb poskytla dar OZ, tak tiež je potrebné vypracovat dokumentáciu?

Konateľ a spoločník (je tiež zamestnancom spoločnosti) si požičia finančné prostriedky bezúročne od spoločnosti na 7-8 mesiacov a účtujeme ich na účte 355. Zároveň ten istý konateľ a spoločník má na účte 365 prostriedky, ktoré v čase potreby vložil. Môže si jednostranne započítať účtovne 365/355. Musí byť uzavretá zmluva o zápočte? Alebo stačí jednostranný zápočet na základe rozhodnutia VZ? Myslíte, si že aj keď má zmluvu o bezúročnej pôžičke, keďže je konateľ, spoločník aj zamestnanec, že mu spoločnosť musí vypočítať pomyslené úroky z pôžičky a odviesť zrážkovú daň?

Na každý výrobok máme certifikát, ktorý je platný, pokiaľ výrobok vyrábame (na certifikáte je uvedený len začiatok platnosti). Každoročne sa však výrobok recertifikuje, pričom sa na výrobok nevystaví nový certifikát (keďže je platný prvotný), ale len záverečný protokol, ktorý je potvrdením platnosti certifikátu. Ako máme postupovať z hľadiska zákona o dani z príjmov § 17 ods. 19 písm. g) , t. j. ako máme rozpúšťať náklady do daňových výdavkov pri faktúrach za certifikáciu a recertifikáciu výrobkov?

Jednoosobová s. r. o. požičala finančné prostriedky bezúročne (je v postavení veriteľa) svojmu spoločníkovi. Na základe rozhodnutia jediného spoločníka sa rozhodol, že si finančné prostriedky odpustí - Odpustenie dlhu. Vznikne spoločníkovi, ktorý si sám sebe odpustil dlh, záväzok voči štátnemu rozpočtu, ak sa uvedené odpustenie dlhu odpíše cez účet 546, ktorý sa v daňovom priznaní pripočíta. V § 17 sme nenašli žiadne obmedzenie z tohoto titulu.

Moja otazka smeruje k posúdeniu pôžičký jediného spoločníka spoločnosti poskytnutej bezúročne na dobu neurčitú.

Ako sa na takúto bezúročnú pôžičku aplikuje:

(1) transferové oceňovanie, t. j. musí obsahovať takáto pôžička úrok? Ak nie, prihliada sa na úrok obvyklý?

(2) ako sa zdaňuje takýto vzťah medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom. Je tento spoločník dodanený, za predpokladu, že poskytol bezúročnú pôžičku, z úroku obvyklého?

Spoločnosť, ktorej hlavnou činnosťou je spracovanie mäsa, rozšírila predmet svojej činnosti o prenájom hnuteľných vecí (predmet činnosti má zapísaný aj v ORSR) a rozhodla sa obstarať obytné motorové vozidlo (karavan) s úmyslom jeho dlhodobého prenájmu.

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") „sú daňovými výdavkami aj odpisy hmotného majetku, okrem majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahŕňajú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie...“

Obstarávacia cena vozidla je 100 000 € bez DPH. Jednorazový poplatok na Ministerstvo vnútra (luxusné vozidlá) – predpokladaný možný najvyšší poplatok okolo 3 000 €. Vozidlo by spoločnosť zaradila do 2. odpis. skupiny (6 rokov) ako motorové vozidlá na špeciálne účely (29.10.5).

Havarijné a povinné zmluvné poistenie vozidla bude platiť spoločnosť, ale výdavky na PHL budú hradené nájomcom.

Pre zjednodušenie spoločnosť počítala s celým rokom (t. j., 12 mesiacov):

• obstarávacia cena 100 000 € + poplatok na MINV 3 000 € = 103 000 €,
• ročný odpis (daňový je totožný s účtovným): 17 167 €.

Znamená to, že ročný výnos z prenájmu tohto motorového vozidla musí dosiahnuť min. výšku 17 167 € bez DPH, aby nedošlo k zdaneniu rozdielu medzi dosiahnutým výnosom a daňovo uznanou výškou odpisov?

Spoločnosť má v úmysle dať svojmu právnemu zástupcovi vypracovať aj zmluvu týkajúcu sa dlhodobého prenájmu. Je potrebné a dostačujúce, aby k prevádzkovaniu dlhodobého prenájmu existovala zmluva takéhoto charakteru?

A ak by išlo o príležitostný prenájom, bola by tiež potrebná zmluva?

Vyplýva po novele ZDP (rok 2015) ešte nejaká povinnosť z titulu takéhoto prenájmu?