Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

Firma mi nezaplatila za dodanie služieb, pravdepodobne ani nezaplatí. V DPH sa dostali do mínusu. Ak by zaplatil, vráti sa to späť. Ako sa správa nezaplatený príjem? Musí sa zaplatiť daň 21% aj tak? Započítava sa do príjmu spoločnosti s.r.o.?

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

Spoločnosť účtuje v podvojnom účtovníctve a obstarala nabíjacie stanice, na ktoré dostala dotácie. Aký je kód štatistickej klasifikácie produktov a odpisovej skupiny pre elektrickú nabíjaciu stanicu pre osobné vozidlá? Alebo je potrebné pre správne posúdenie pre zaradenie odpisovej skupiny zohľadniť aj, či je stanica umiestnená na stene vo vnútri budovy s pevným prívodným el. káblom? Zaradený majetok budeme odpisovať v obstaranej cene alebo v obstaranej mínus dotácia?

V roku 2002 spoločnosť vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 10 000 €, ktorá bola z dôvodu nezaplatenia odpočítateľnou položkou z daňového základu roku 2002. Vzhľadom k tomu, že na partnerskú spoločnosť  bol vyhlásený konkurz, v roku 2004 bola  k pohľadávke vytvorená  nedaňová opravná položka.  V roku 2010 bol konkurz zrušený. V rozvrhovom uznesení je uvedené, že pohľadávka sa neuspokojuje. Podľa § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") treba  navýšiť a zároveň znížiť daňový základ o 10 000 €, čo by malo byť uvedené v riadkoch 180 a 290. Považuje sa odpis pohľadávky ako   zaplatenie tejto pohľadávky? Má byť preto zvýšenie daňového základu uvedené v riadku 120?

Spoločnosť má aj prípady, keď u partnerov v konkurze bola tvorená daňová opravná položka (100 %), ktorá sa  po ukončení konkurzu súvahovo vysporiadala.  Podľa § 17 ods. 28  ZDP sa zvyšuje a zároveň znižuje daňový základ. Môžete prosím naznačiť logiku takýchto úkonov, čo mal zákonodarca na mysli?

Spoločnosť obstarala fotovoltaickú elektráreň (FTVE) formou lízingu a čiastočne z vlastných zdrojov.  Na aký účet možno zaradiť FTVE a do akej odpisovej skupiny patrí FTVE? Ako daňovo a účtovné odpisovať  tento dlhodobý majetok, keď časť bola obstaraná na lízing a časť z vlastných zdrojov. Treba  každú časť elektrárne zaradiť samostatne a odpisovať podľa zákona, t.j. lízing odpisovať ako prenajatý majetok a časť obstaranú z vlastných zdrojov odpisovať ako vlastný majetok?

Firma má v tretej krajine agenta, ktorému prináleží zmluvná odmena (provízia) z objemu zrealizovaných a zaplatených obchodov. Za IV. Q mu zatiaľ provízia vyplatená nebola, nakoľko si firma nie je istá, akému režimu výplata podlieha po novele zákona o dani z príjmov platnej pre r. 2014. Posudzuje sa povinnosť platiť zrážkovú daň podľa obdobia nákladu alebo podľa dátumu úhrady ? Vzťahuje sa s určitosťou na takéto prípady povinnosť uhrádzať zrážkovú daň, príp. zabezpečenie dane ? (podľa predbežných informácií agent nesúhlasí so znížením odmeny pre ďaľšie obdobie a firma nemôže vzhľadom na znižujúce sa marže pre čínsku konkurenciu znášať zvýšené náklady).

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) má majetkové prepojenie so spoločnosťou v Českej republike. Česká spoločnosť má 50 % podiel na základnom imaní slovenskej s. r.o. Konateľ je zo SR.V roku 2011  firma na základe českých objednávok realizovala služby ( montáž chladiacich a mraziacich boxov), ktoré boli následne fakturované ako oslobodené plnenie, bez DPH. Slovenská firma podávala súhrnný výkaz. Majú sa tieto služby uvádzať v daňovom priznaní PO v tabuľke transakcie zahraničných závislých osôb, v riadku služby, náklady. Týka sa spoločnosti transferové oceňovanie, potreba kalkulácie nákladov, doložené analýzy? Má na to vplyv objem poskytnutých služieb ku celkovým službám? Ako sa dá zdôvodniť princíp nezávislého vzťahu?

Konateľ a spoločník (je tiež zamestnancom spoločnosti) si požičia finančné prostriedky bezúročne od spoločnosti na 7-8 mesiacov a účtujeme ich na účte 355. Zároveň ten istý konateľ a spoločník má na účte 365 prostriedky, ktoré v čase potreby vložil. Môže si jednostranne započítať účtovne 365/355. Musí byť uzavretá zmluva o zápočte? Alebo stačí jednostranný zápočet na základe rozhodnutia VZ? Myslíte, si že aj keď má zmluvu o bezúročnej pôžičke, keďže je konateľ, spoločník aj zamestnanec, že mu spoločnosť musí vypočítať pomyslené úroky z pôžičky a odviesť zrážkovú daň?

Spoločnosť zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok, kúpila balík pohľadávok od banky voči klientom v omeškaní za 25 % z nominálnej hodnoty pohľadávok za celkovú obstarávaciu cenu 25 000 €. Tieto pohľadávky sú z titulu nespplatených úverov a úrokov vrátane poplatkov. Sú to rizikové pohľadávky, kde hrozí, že klient čiastočne alebo úplne nesplatí svoj dlh, napriek tomu, že väčšina z nich je krytá zabepečením - ručiteľom. Účtovne by sme mali vytvoriť opravnú položku, ak disponujeme informáciou, že dlžník svoj dlh nesplatí. Avšak bude takto vytvorená opravná položka v roku obstarania (resp. v čase tvorby) v sume 25 000 € daňovo uznaným nákladom? Kde nájdeme oporu v zákone o dani z príjmov?

K Vašej odpovedi č. 2261 ohľadom účtovania neziskovej organizácie rozmýšľam a zastávam názor, že príjem z opatrovateľskej starostlivosti za výkon opatrovateľky nie je predmetom dane z príjmu. Myslím, si, že je to obdobné ako v nasl. článku: Napr. ak športový klub (občianske združenie) v rámci svojej činnosti vyberá pri športových podujatiach vstupné, tento príjem sa považuje za oslobodený od dane z príjmov, pretože ide o príjem z činnosti, na ktorej účel občianske združenie vzniklo (organizovanie športových podujatí je jednou zo základných činností, ktoré má športový klub uvedený v stanovách občianskeho združenia). Avšak problémom je, že činnosti v stanovách bývajú formulované veľmi široko a často zahŕňajú aj činnosti, ktoré sú bežne predmetom podnikania. Nezisková účtovná jednotka by tak získala konkurenčnú výhodu, okrem lepšieho prístupu k dotáciám navyše oslobodenie príjmov od zdaňovania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pokiaľ má nezisková účtovná jednotka v štatúte, stanovách alebo zriaďovacej listine uvedené činnosti, ktoré vykonáva za účelom dosiahnutia svojich cieľov, nemali by tieto činnosti zakladať konkurenciu a nemal by sa z nich dosahovať zisk. To znamená, že ceny za služby by nemali byť vyššie ako obvyklé ceny za podobné služby v komerčnom prostredí. Iba v takom prípade sú príjmy oslobodené od dane. Napr. ak je hlavnou činnosťou občianskeho združenia vzdelávanie v oblasti prevencie rakoviny a toto združenie organizuje odborné semináre, kde účastníci platia poplatok za účasť na školení, tieto príjmy by mali byť považované za zdaňovanú činnosť, pretože semináre by mohla vykonávať aj obchodná spoločnosť, kde by tieto príjmy zdanené boli. Ak Združenie folklórneho tanca vystúpi na Folklórnych slávnostiach za peňažnú odmenu, je to príjem oslobodený od dane, pretože občianske združenie vzniklo za účelom zachovania a propagovania folklórneho umenia na Slovensku. Ak by svoje služby združenie poskytlo napríklad účinkovaním vo filme, príjem, ktorý by za toto účinkovanie získalo, by bol príjem, ktorý je predmetom dane, nakoľko týmto svojím účinkovaním zakladajú konkurenciu (vo filme by mohli hrať aj iní tanečníci). Pri výkone opatrovateľskej služby, nemožno ju vykonávať ako podnikanie, nakoľko na výkon potrebuje nezisková organizácia, Cirkev, ČK, vymedzené organizácie - potrebujú povolenie z VÚC, je tam stanovená suma za 1 hod. tejto služby, ktorá nesmie byť vyššia ako je v povolení VUC. A je to úhrada za službu zo zákona, nie je to dobrovoľne žiadaná úhrada. Mení to nejak Váš názor na to, že príjem z opatrovateľskej staroslitovsti za výkon opatrovateľky by nemal byť predmetom dane?