Otázky a odpovede

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

Naše společnosti si při pořízení firemního automobilu nárokovala DPH ve výši 80 % = předpokládané použití na podnikatelské účely. Neuplatněná daň pro soukromé účely byla ve výši 20 %. Při kontrole využívání automobilu na soukromé účely jsem zjistila, že automobil u dvou zaměstnanců přesáhl v poměru soukromých kilometrů o 4 % - tedy využití pro soukromé účely bylo ve výši 24 % namísto 20 %. Je zde nějaká hranice odchylky pro úpravu výše uplatněného odpočtu? Např. v České republice platí, že pokud se odchyluje původní odhad od skutečnosti o více než 10 %, musí se výše odpočtu upravit - do 10 % se upravovat nemusí. Ve Slovenských postupech jsem o této metodice nic nenašla, tak mě jen zajímá, zda mám automaticky upravit uplatněný odpočet dle vzorce podle přílohy č.1 zákonu o DPH u automobilu, u kterého ještě od doby pořízení neuběhlo 5 let. 

Česká spoločnosť registrovaná pre DPH v ČR aj na Slovensku (podľa § 6 zákona o DPH) dodala slovenskému platiteľovi DPH registrovanému podľa § 4 tovar. Na faktúre je vyčíslená DPH 20 %. Je faktúra správne vystavená, alebo mal byť uplatnený prenos daňovej povinnosti? Ak je vystavená nesprávne, stačí, ak si odberateľ neuplatní odpočet DPH alebo musí dodanie aj samozdaniť?

Dcérska spoločnosť darovala materskej spoločnosti nehnuteľnosť, ktorú mala v majetku a ju odpisovala 13 rokov. Dnešná trhová cena je približne o 100 % vyššia ako bola cena obstarania pred 13. rokmi. Nehnuteľnosť darovala, vyradila zo svojho majetku a o zostatkovú cenu darovanej nehnuteľnosti zvýšila základ dane. Má dcérska spoločnosť povinnosť upraviť základ dane aj v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z., ak áno, z akej ceny má vychádzať?

Dobrý den, naše firma má hospodářský rok od 1.7. do 30.6. V hospodářském roce jsme objednali školení, které jsme i zaplatili profakturou. Z důvodu koronavirové epidemie se školení ale neuskutečnilo a uskuteční se až v novém hospodářském roce. Chci se ujistit v postupu účtování ke konci hospodářského roku. Domnívám se, že bych měl náklady, které jsem zaúčtovala na faktuře přeúčtovat interním dokladem na časové rozlišení, je tento postup správný?

Jsme společnost, která má v nájmu skladové prostory. S povolením pronajímatele si v tomto skladu kvůli zateplení chystáme nechat nainstalovat plynové topení. Zajímá mě, jaký bude postup při účtování. Bude se jednat o technické zhodnocení pronajaté nemovitosti, kde budou později i odpisy? Zaúčtuje se vše do majetku, nebo instalace půjde přes náklady - služby?

Môže byť skončený pracovný pomer zo strany zamestnanca (zdravotníckeho pracovníka) poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti ako aj zo strany zamestnávateľa (nemocnice) v čase vyhláseného núdzového stavu a uloženej pracovnej povinnosti zdravotníckym pracovníkom? 

Právnická osoba (s.r.o.) má jeden z predmetov podnikania aj výrobu pekárskych a cukrárenských výrobkov a k tomu zriadenú prevádzkareň (kaviareň-cukráreň). Právnická osoba plánuje túto kaviareň-cukráreň zavrieť (zrušiť) cca o 3 mesiace, pričom právnická osoba sa ale neruší (s.r.o. zostáva). Ako má zamestnávateľ (s.r.o.) v tomto prípade postupovať voči zamestnancom? Aký má uplatniť výpovedný dôvod v takomto prípade? Je to § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce? Ako sa bude daný výpovedný dôvod správať pri ochranných dobách zamestnancov (PN, tehotná zamestnankyňa a zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke), aký to bude mať dopad na plynutie výpovedných dôb zamestnancov? Napr., ak bude zamestnancovi daná výpoveď pred začatím ochrannej doby, kedy mu uplynie výpovedná doba (napr. zamestnanec sa dá po doručení výpovede na PN), resp. kedy sa skončí pracovný pomer tohto zamestnanca?

Sme štátna príspevková organizácia-platiteľ DPH. Nemáme podnikateľskú činnosť. Máme školiace a ubytovacie zariadenie, kde platia zákazníci za ubytovanie v hotovosti a je im vystavený príjmový pokladničný doklad (nie doklad z registračnej pokladnice-nemáme povinnosť mať registračnú pokladnicu). Je našou povinnosťou vyplývajúcou zo zákona vystavovať dodatočne aj faktúry od nejakej sumy (napr. 100 €?), pokiaľ to zákazník nepožaduje a postačuje mu vystavený PPD?

Môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku z dôvodu starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov? Aké sú podmienky krátenia dovolenky?