Otázky a odpovede

Ako má byť správne zaúčtovaný prenájom majetku, resp. ktoré kritérium je rozhodujúce či sa bude účtovať v rámci rozpočtových príjmov a výdavkov alebo ako podnikateľská činnosť:

1. v obci
2. v rozpočtovej organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti obce (škola prenajíma priestory na športové účely mimo vyučovacej doby) - v zriaďovacej listine má aj podnikateľskú činnosť a má na túto činnosť aj živnostenský list. Príjmy z prenájmu uvádza ako rozpočtové príjmy. Je takýto postup v súlade s platnou legislatívou? Ak nie, ako by mala základná škola  v spolupráci so zriaďovateľom postupovať?

V máji roku 2015 sme nadobudli kúpou majetok, zaradený do DHM firmy. V roku 2015 sme hneď "prerušili" odpisovanie tohto majetku, nakoľko v roku 2015 sme boli v strate a teda nebolo výhodné uplatniť si tieto odpisy. V roku 2016 však budeme odpisovať - uplatňovať si daňovo odpisy. Otázka je - ak začneme majetok odpisovať daňovo v roku 2016 odpisujeme riadne 12 mesiacov? Alebo sa berie, že v roku 2015 sme mohli odpisovať len 8 mesiacov, tak aj rok 2016 začíname tým, že budeme odpisovať len 8 mesiacov? 

Spoločnosť s. r. o. platiteľ DPH má v predmete podnikania - kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a chce sa stať obchodníkom s ojazdenými autami, bude nakupovať ojazdené automobily z členských štátov EÚ od osoby, ktorá si uplatňuje osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru (autobazár). Spadá pod uvedený predmet podnikania aj takéto podnikanie? Nie je nutné si rozšíriť predmet podnikania o iné predmety činnosti (napr. činnosť autobazára)? Nie je potrebné oddeliť taketo podnikanie -založiť novú firmu?  Ako bude postupovať pri uplatňovaní DPH v tuzemsku pri kúpe a následne pri predaji ojazdeného vozidla, keď bude pri predaji uplatňovať osobitný režim zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH? Môže predávať takéto vozidlá len platiiteľom DPH?

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o.) nasledujúce činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Nezisková organizácia (vlastní) má v majetku budovu, ktorej jednotlivé časti chce dať do prenájmu. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám...

Prípad 1., Nezisková organizácia prenajíma za peniaze veľkú prednášaciu miestnosť v rámci podujatia, ktoré zorganizuje. Takže túto činnosť nevykonáva sústavne na dosiahnutie príjmov, ale sústredí sa na činnosť, za účelom ktorého vznikla (vzdelávanie) a prostredníctvom neho napĺňa svoj cieľ.

Prípad 2., Nezisková organizácia prenajíma za peniaze kancelárske miestnosti firmám (napr. účtovná kancelária, vzdelávacia agentúra, realitná kancelária). Otázkou je, či v prípadoch 1 a 2 ide o zdaniteľné alebo oslobodené príjmy? Druhou otázkou je, či v prípadoch 1 a 2 je potrebné na dosahovanie uvedených príjmov požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia?

Spoločnosť zvažuje do budúcnosti viac aktivít:

1. Prevádzkovanie živnosti veľkoobchod s vínom v rámci SR a EÚ, t. j. nákup a predaj najmä cez internet (vrátane skladovania vína).

2. Kúpa hrozna, výroba vína max. s obsahom alkoholu najviac 15 % objemu (alkohol vznikne výlučne kvasením) a predaj vyrobeného vína.

Aké povinnosti z pohľadu daňových a colných predpisov vzniknú spoločnosti z titulu začatia a prevádzkovania uvedených aktivít? (registrácia, evidencie, internetový predaj, a pod.)

V prípade, že obec prevádzkuje obecný vodovod a obecnú kanalizáciu na základe živnosti je príjem z prevádzky vodovodu a kanalizácie príjmom z podnikateľskej činnosti, ktorú je potrebné vysporiadať v rámci daňového priznania k dani z príjmov?

Osoba-poskytujúca zdravotnú starostlivosť (zubný lekár) už dlhý čas podniká podľa osobitných predpisov ako FO SZČO. Na príslušných úradoch - štatistický, daňový, ZP, SP- sa zaregistroval, má pridelené IČO, DIČ a platí odvody do ZP a SP. Jeho licencia, okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, nedovoľuje iné činnosti (aspoň si to myslím). Táto FO by však teraz chcela svojim pacientom predávať doplnkový sortiment-zubné kefky, o ktoré majú pacienti záujem. Prosím Vás, akým spôsobom by táto FO mohla uvedené produkty predávať, ak neuvažuje si založiť s. r. o. a chce zostať fyzickou osobou?Môže ju firma, pre ktorú bude kefky predávať, zamestnať (napr. na dohodu)? Môže byť kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+zamestnanec? Lepšie by sa mi zdalo, keby bola možná kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+živnosť, ak je to možné. V tomto prípade by si mohla FO podnikajúca podľa osobitných predpisov na maloobchodnú činnosť - predaj zubných kefiek.... vybaviť riadne na živnostenskom úrade voľnú živnosť? Mala by sa táto osoba znovu registrovať na štatistickom úrade, daňovom úrade, v zdravotnej a sociálnej poisťovni, ak je tam už registrovaná z titulu inej formy podnikania? Zdá sa mi nelogické, aby mala dve DIČ, dve IČO.... Táto osoba vedie jednoduché účtovníctvo. Predpokladám, že pre obe formy podnikania by sa viedlo len jedno účtovníctvo, kde by sa sledovali príjmy a výdavky podľa jednotlivých foriem podnikania (program Alfa+ to umožňuje), takisto v daňovom priznaní by sa uvádzali príjmy a výdavky z oboch foriem podnikania. Možno dať do daň. výdavkov pri podnikaní podľa živnost.oprávnenia všetky výdavky, súvisiace s dosahovaním príjmov za predaj uvedeného sortimentu ? Možno využívať spoločnú elektronickú registračnú pokladnicu aj na evidenciu tržieb za zdravotné výkony aj za predaj kefiek... ? V konečnom dôsledku by som chcela vedieť, či lekár (FO-SZČO) si môže vybaviť živnosť na predaj doplnkového sortimentu na svojej ambulancii pacientom, ak to nemieni riešiť prechodom na právnickú osobu.

Živnostník používa osobný automobil v podnikaní, platí daň z motorových vozidiel ale chcel by prerušiť živnosť. Musí podať daňové priznanie k dani z MV a ak áno, kedy? Na konci zdaňovacieho obdobia alebo do nejakého termínu po prerušení živnosti?

Aké povinnosti pre s. r. o. vyplývajú zo zmeny sídla spoločnosti voči štátu? Kde všade treba zmenu ohlásiť a akým spôsobom?

Spolková republika Nemecko schválila tzv. (Mindestlohngesetz - MiLoG), ktorý je možné preložiť ako „nemecký zákon o minimálnej mzde“, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015. Podľa neho má každý zamestnanec právo na vyplatenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 € za odpracovanú hodinu. Záväzky nemeckého zákona o minimálnej mzde sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na území Nemecka, bez ohľadu na druh pracovného pomeru a štátnu príslušnosť zamestnávateľa. Znamená to, že nemecký zákon o minimálnej mzde sa vzťahuje aj na zamestnávateľa, ktorý pochádza mimo územia Nemecka, napríklad zo Slovenskej republiky. Slovenský zamestnávateľ, ktorý vyšle svojho zamestnanca na výkon práce do zahraničia, tak bude musieť tomuto zamestnancovi počas výkonu práce na území Nemecka priznať nemeckú minimálnu mzdu vo výške 8,50 € za hodinu. Nemecký zákon o minimálnej mzde sa tak dotkne najmä slovenských zamestnancov, ktorí pracujú ako vodiči v preprave. Chceme sa spýtať, či tento zákon sa vzťahuje aj na slovenských živnostníkov (vodičov)? Čiže, ak tento slovenský živnostník- vodič fakturuje niekomu za prepravu vykonanú na území Nemecka musí vyfakturovať aspoň 8,50 € za odpracovanú hodinu?