Otázky a odpovede

Chcela som Vás poprosiť o informáciu ohľadom vyplnenia výkazu Opatrenie 3B- kde okrem mena, priezviska, rodného čísla sú ešte 2 stĺpce- prvý je vymeriavací základ pre SP- to je jednoznačný údaj. Ale druhý stĺpec je výška vyplatenej mzdy /za vykazovaný mesiac v EUR/- tomuto nerozumieme- čo sa tu má uvádzať- aká mzda ? Popis k vysvetleniu tohto riadka je nejasný a nepresný. tu je citácia z manuálu k tomuto výkazu a k tomuto stĺpcu výška vyplatenej mzdy – uvádza sa: - výška náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), alebo - výška mzdových nákladov zamestnanca, ktorý nemal prekážku na strane zamestnávateľa, a ktorú zamestnávateľ už vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená v najbližšom výplatnom termíne.

Moja otázka sa týka účtovania eurofondov, konkrétne: – Zmluva o NFP - nárok - 346 / 384 ? - Príjem zálohovej platby na účet ? - Zúčtovanie zálohovej platby ? - Príjem priebežnej platby ?

Dovolím si položiť otázku, ktorá sa týka dane z príjmov advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Otázka sa týka konkrétne hradenia súdnych poplatkov advokátom v mene a na účet klienta a vstup týchto súdnych poplatkov do základu dane advokáta. Danú problematiku som zisťovala aj cez dopyt na FRSR z hľadiska dane z príjmov a z hľadiska DPH. V oblasti dane z príjmov mi bolo uvedené, že v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov (t.j. aj súdnych poplatkov), ktoré tvoria u advokáta jeho zdaniteľný príjem. V oblasti DPH mi však bolo povedané, že súdny poplatok platený v mene a na účet klienta tvorí prechodnú položku, nevstupuje do základu dane a teda sa nezarátava ani do obratu advokáta na účely jeho registrácie pre platiteľa DPH. Z týchto odpovedí mi však vyplýva, že napr: Súdny poplatok je 150 EUR, odmena za právne služby je 50 EUR. Z hľadiska dane z príjmov zdaniteľný príjem advokáta bude 200 EUR, ale z hľadiska DPH si advokát zaráta do obratu len 50 EUR (vzhľadom na odpoveď finančnej správy)? Je teda správny výklad taký, že súdny poplatok, ktorý advokát zaplatí v mene a na účet klienta (napr. v prípade podaní na OR SR) automaticky vstupuje do jeho zdaniteľného príjmu, a to napriek tomu, že ide de facto o cudzí náklad, z ktorého advokát nemá žiadny príjem? 

Osoba z EU, konateľ v slovenskej firme, si zmenil v tomto roku trvalý pobyt z SK na iný štát EU. Je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu? Daňový úrad v štáte novej rezidencie vyžaduje potvrdenie o "odhlásení" daňovníka v SK. Existuje takéto niečo? Bude musieť podať daňové priznanie za rok 2020 aj na slovensku, ak tu nebude mať žiadne príjmy?

1/poprosím o informáciu, ako máme chápať a premietnuť do praxe nový zákon 95/2020 – jeho článok II., ktorý novelizuje zákon 5/2004 o službách zamestnanosti. Novela dopĺňa zákon 5/2004 o § 72an bod 1 citácia „Pri žiadosti o príspevok podľa § 54 odst. 1 písm. e/ v súvislosti vyhlásením mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 sa podmienky podľa § 70 ods. 7 a, b, c, za február 2020 považujú za splnené.“ Ako to máme chápať, že dane a odvody za zamestnávateľov za február nemusia byť uhradené, ani na ne vydané splátkové kalendáre – a to pri podaní žiadostí za marec, alebo to pokračuje aj za apríl? máj? atď, až kým nedôjde k novele tohto zákona? Konkrétne- firma nemá zaplatené DPH za 02/20 a ani ju nebude mať možnosť uhradiť, nakoľko momentálne nemá financie a nebude mať povolený ani splátkový kalendár. Nemá ani uhradené poistné za zamestnávateľa za 02/20 do SP a nebude mať ani schválený splátkový kalendár do 30.05. 2020. Bude si môcť za súčasne platnej novely zákona 5/2004 firma podať žiadosť na príspevok na ÚP za mesiac APRÍL? aj keď nemá poplatené dane a odvody za 02 mesiac, a ani nebude mať splátkové kalendáre?

2/ Druhá otázka – Ako máme postupovať, ak podávame žiadosť napríklad za APRÍL -20. mája, dátum splatnosti dane DPH za apríl je 25.05 a splatnosť odvodov za apríl je 31.5., teda je jasné, že ku dňu podania žiadosti ešte uvedené dane a odvody nie sú splatné a teda ani zaplatené, musíme ich uhradiť do konca mája /lebo ide o dane a odvody za 04 mesiac/, alebo ich môžeme uhradiť aj v júni- v dátume, kedy budeme podávať žiadosť za MÁJ.? 

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, kúpila spotrebný materiál cez slovenský eshop, vidaxl.sk. Pri objednávke zabudol uviesť IČ DPH. Prevádzkovateľom uvedeného eshopu je zahraničná osoba registrovaná na Slovensku, IČ DPH SK412.... Má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, právo na odpočítanie DPH, ak nie je na faktúre uvedené jej IČ DPH? Ak sa doplní do faktúry IČ DPH, je v danom prípade prenos DPH, alebo bude správne vystavená faktúra, keď nebude uvedený prenos a v tom prípade si slovenská spoločnosť odpočíta DPH? 

Ak nastal prípad súbehu invalidného dôchodku (ID) a platenia poistného ako dobrovoľne poistenej osoby (DPO): - od ktorého roku nie je možný súbeh ID a DPO (je možné, že prišlo k súbehu ID a DPO v dlhšom časovom horizonte) - akým spôsobom je možné požiadať Sociálnu poisťovnu o vrátenie celej sumy poistného platenej DPO v minulosti, kedy nastal takýto súbeh (kam adresovať danú žiadosť). Prepokladám, že ak nastal súbeh, ktorý nie je možný zo zákona, tak uvedené platby poistného by mali byť vyplatené späť. Ak sa zruší štatút DPO u takejto osoby (keďže nie je možný súbeh) má to dopad na celkovú výšku dôchodku v budúcnosti? (mzdový osob.bod a pod...)

Ako prosím účtovať, ak naša MŠ pripraví stravu v celkovej sume napr. 1,18 €? Čo s rozdielom 0,02 € do celkovej sumy dotácie 1,20 €? Za mesiac máme tento rozdiel v ovýške 6,00 € - máme faktúru na túto sumu. Ako to prosím správne zaúčtovať? 

Poprosím o radu ako zaúčtovať nasledovné: Sme PO, v roku 2018 sme dostali kapitálový transfer od nášho zriadovateľa / mesta/ na výstavbu detského ihriska. Na základe uznesenia zastupiteľstva v decembri 2019 sme ihrisko zaradili do užívania, ale zároveň v tom istom mesiaci ho máme previesť do správy na inú PO pod obcou. Ako zúčtovať transfer 355?

Chcel by som sa spýtať, či obchodná spoločnosť, ktorá je zapísaná v zozname športových organizácii môže prijímať služby dobrovoľníkov a teda či môže uzatvárať zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. V zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, je v § 4 uvedené, kto môže byť vysielajúcou organizáciu a § 5, kto môže byť prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V § 5 obchodné spoločnosti nie sú uvedené, § 6 nie sú však vylúčené. Podľa § 6 môže zmluvu uzatvoriť aj vysielajúca organizácia, ak prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V športovej organizácii, ktorá je však podnikateľský subjekt, by prácu dobrovoľníkov radi využívali pri práci s mládežou, napr. trénovanie alebo rodičom preplácali náklady na cestu na zápas, alebo hradili náhradu za stratu času maximálne vo výške minimálnej mzdy. Je možné takýto mechanizmus v obchodnej spoločnosti uplatňovať? Musí obchodná spoločnosť prihlasovať takýchto dobrovoľníkov ako zamestnancov alebo dohodárov?