Otázky a odpovede

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Sme verejná správa, ponúka sa nám výhodná kúpa člnu od súkromnej osoby, ktorá nemá živnosť. Môžeme takýto obchod uskutočniť, na základe čoho?

Pozemky v obci boli pôvodne zaradené ako zastavené plochy a porasty. Došlo k ich preklasifikovaniu na lesné pozemky, čím sa zníži aj ich hodnota v zmysle vyhlášky. Je tieto pozemky v obci potrebné preceniť? Ako sa zníženie hodnoty zaúčtuje?

Môže si občan nahrávať celé rokovanie obecného zastupiteľstva bez nejakého upozornenia o spracúvaní tohto záznamu? Môže sa toto nahrávanie, resp. spracovanie tohto záznamu, úpravou rokovacieho poriadku zakázať?

Spoločnosť má nevysporiadané (nevyplatené) dividendy fyzickým osobám z obdobia rokov 2005-2007 z titulu premlčania (nevysporiadané dedičské konanie). Ako sa zaúčtuje odpísanie týchto záväzkov z účtu 364?

Akciová spoločnosť (s akciami, ktorej sa verejne neobchoduje) vykúpila v roku 2017, 2018 od niektorých akcionárov akcie s nominálnou hodnotou 332 € za cenu 3 300 €, čím získala vlastné akcie. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia akcionárov v roku 2018 tieto akcie odpredala existujúcim aj novým akcionárom za ich nominálnu hodnotu, pričom rozdiel medzi nominálnou a obstarávacou (výkupnou) hodnotou vo výške 2 968 € na 1 akciu zaúčtovala z účtu 428-Nerozdelený zisk. Aký je daňový aspekt uvedenej operácie? Je potrebné rozdiel v cene nejakým spôsobom zdaniť daňou z príjmu a ak áno, komu táto povinnosť vyplýva – firme, čo predávala alebo akcionárom, čo kupovali?

V októbri 2018 spoločnosť kúpila staršie 6-ročné osobné motorové vozidlo zamestnancovi (rok výroby 2013) a podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., by spoločnosť mala zdaniť nepeňažný príjem zamestanca 1 % zo vstupnej ceny každý rok znižovanej o 12,5 %. Moja otázka je, či prvý rok zdaňovania tohto auta sa počíta od roku výroby alebo od roku nákupu do spoločnosti, t. j. rok 2018 bude prvým rokom zdaňovania už 6-ročného auta.

Keď je spoločnosť v pozícii užívateľského zamestnávateľa na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca k inému zamestnávateľovi, ako sa vtedy posudzujú náklady na ochranné pracovné pomôcky, pracovné oblečenie pre týchto zamestnancov, s ktorými však nie je v pracovnom pomere? Budú pre užívateľského zamestnávateľa uznaným daňovým nákladom?

V prípade, ak fakturujeme službu podnikateľskému subjektu z USA (mimo EÚ), ktorý má u nás na Slovensku prenajaté priestory, v ktorých má umiestnené servre a my sme mu urobili službu tkzv. Hand and eyes, to znamená, že nám z USA zavolá aby sme káblik z portu 1 prehodili do iného portu, tak fakturácia takejto služby bude obsahovať aj DPH, alebo to bude bez DPH. Ak bez DPH, tak na základe akého ustanovenia zákona o DPH.

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. V roku 2018 sa sprísnili podmienky agentskej stálej prevádzkárne takto: V prípade agentskej stálej prevádzkarne sa sprísnili podmienky závislého agenta. Závislý agent má znaky závislosti v tom, že vykonáva činnosť pre nerezidenta na území SR pričom nenesie podnikateľské riziko, ktoré znáša samotný nerezident. Slovenský zamestnanec bude vykonávať pozíciu country manažéra pre Slovensko, bude aktívne vyhľadávať nové obchodné príležitosti, dojednávať zákazky. Pôsobiť by mal len na Slovensku. Niekedy môže mať pracovnú cestu do ČR kvôli meetingom s ostatnými kolegami z ČR. V minulosti sa dalo vyhovárať na to, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienok predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Teraz však podľa nás už vzniká agentská stála prevádzkareň CZ firme na Slovensku podľa § 16 ods. 2 ZDP. Otázkami sú, či musí CZ firma zriadiť organizačnú zložku v SR? (Aby mala účtovnú jednotku.) Ďalšou otázkou je, že pri účtovnej závierke na Slovensku musí CZ firma podať len daňové priznanie PO (zo zdrojov na území SR) alebo aj účtovnú závierku (Súvaha, VZAS, Poznámky)?