Otázky a odpovede

Zjednodušenou faktúrou podľa § 74 ods. 3 písm.a) zákona o DPH je doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 €. Pri vysvetlení problematiky zjednodušenej faktúry som sa dočítala, že môže ísť o doklad, ktorý je vyhotovený ERP, ale aj o doklad, ktorý nie je vyhotovený ERP. Ako príklad boli uvedené cestovné lístky a lístky vydané parkovacím automatom za parkovné, ktorých cena nepresiahne 100 €,-t. j. služby. Avšak moja otázka sa týka tovaru, keď je hotovostný účet vystavený do 100 €, napr. softvérovým programom podľa zákona o DPH by mal spĺňať náležitosti na odpočet dane, avšak nespĺňa náležitosti podľa zákona o ERP, pretože podľa zákona o používaní ERP sú podnikatelia povinní evidovať tržbu v ERP (e-kasa). Z uvedeného mi vyplýva, že zákon o DPH vylučuje zákon o ERP. A ak už mám hotovostný doklad z účtovného softvéru za predaj tovaru môžem si z neho uplatniť DPH? Môžem to brať tak, že zákon porušuje dodávateľ, ktorý mi nevyhotovil doklad z ERP? 

Spoločnosť má v pláne využívať softvérovú platformu českého dodávateľa, ktorý musí vykonať customizáciu svojej platformy. Za túto customizáciu slovenská spoločnosť zaplatí českému dodávateľovi sumu vyššiu ako 2400 €. Majetkové práva k platforme však neprechádzajú na odberateľa. Dodávateľ po odovzdaní customizovaného softvéru následne bude fakturovať mesačne maintenance / support k softvérovej platforme. Otázky: Bude u odberateľa tento support k platforme považovaný za daňový výdavok (daňová 518) ? Má slovenská spoločnosť zaradiť softvérovú customizáciu do dlhodobého nehmotného majetku alebo je nutné účtovať customizáciu priamo do nákladov (518) ? Má slovenská spoločnosť povinnosť zraziť z dodanej customizácie softvéru zrážkovú daň pri úhrade? (dodávateľ je česká spoločnosť, bez stálej prevádzkarne na území SR)

Obec je majiteľom cenných papierov - akcií vodárenskej spoločnosti. Za rok 2018 nám prvýkrát bude vyplatený podiel zo zisku - dividenda. Obec nemá príjmy z podnikania, v ekonomickej klasifikácii sú dividendy uvedené pod položkou 211003 - ako príjmy z podnikania. Ako správne sa má zaúčtovať dividenda?

Je v prípade určenia zastupujúceho zamestnanca potrebné písomné poverenie na zastupovanie počas neprítomnosti? Musí zastupujúci zamestnanec so zastupovaním súhlasiť? Môže neprítomného vedúceho zamestnanca zastupovať aj iný vedúci zamestnanec, ale na vyššom stupni riadenia? Ako dlho môže zamestnanec zastupovať iného zamestnanca? Je niekde určená max. lehota? Je v uvedenom prípade potrebné rozlišovať zastupovanie počas krátkodobej neprítomnosti a dlhodobé zastupovanie? Aká doba sa považuje za krátkodobú neprítomnosť (1 týždeň/ 2 týždne....?) a čo sa už považuje za dlhodobé zastupovanie (viac ako 2 týždne/3 t.....) ? Je niekde uvedená hranica (aj s ohľadom na prípadný príplatok za zastupovanie)? Kedy už poverenie na zastupovanie neprítomného zamestnanca nestačí a je potrebné spraviť dodatok k pracovnej zmluve? A ako je to v prípade poverenia na dočasný výkon funkcie (podľa § ods. 9 zák. č. 552/2003 Z.z.), napr. keď je miesto vedúceho zamestnanca voľné z dôvodu neúspešného výberového konania? Je v tomto prípade potrebný dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu zmeny druhu práce alebo stačí písomné poverenie na dočasný výkon funkcie? Vykonáva zamestnanec túto vedúcu funkciu popri svojej práci alebo vykonáva len túto funkciu a svoju pôvodnú prácu nie? Musí opäť zamestnanec s týmto poverením súhlasiť? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia, ktorá sa pri odmeňovaní riadi zákonom č. 578/2004 a Zákonníkom práce (nie zákonom č. 553/2003 Z. z.).

Sme veľká plnoorganizovaná ZŠ, ktorá bude od 1. 9. 2019 zrušená a vznikne nový subjekt: ZŠ s MŠ. Okrem toho dôjde aj k dotácii stravného žiakom a v školskej jedálni a zároveň ideme mať novú vedúcu ŠJ, ktorá ešte nikde nepracovala a nemá žiadne skúsenosti, ani prax. Chcela by som Vás požiadať o radu, ako účtovať od 1. 9. 2019.

Sme RO – Základná škola, ktorá patrí pod zriaďovateľa. Vedúca školskej jedálne má vlastný potravinový účet, ktorý je príjmový aj výdavkový. Na konci mesiaca odvádza réžiu za žiakov, zamestnancov aj cudzích stravníkov na príjmový účet školy. Z príjmového účtu školy sa posledný deň v mesiaci príjmy odvedú na príjmový účet zriaďovateľa a ten ich následne v nasledujúcom mesiaci zašle ako dotáciu vlastných príjmov na výdavkový účet školy.

Stravné má ponechané počas celého roka na potravinovom účte (mesačné hlásenia mestu) a len na konci kalendárneho roka ho prevádzame na účet mesta.

Účtovania, čo ste doposiaľ zverejnili vo časopise, neobsahujú ZŠ s MŠ patriace pod obec. Preto by som Vás chcela požiadať o odpoveď, podľa ktorého, doposiaľ zverejneného postupu máme účtovať?

Ak som dobre pochopila vedúca ŠJ bude prijímať na svoj potravinový účet 221 a zúčtovávať dotácie cez 354 / 691  a 357 / 693.

Od 1. 1. 2020 sa minuloročné nevyčerpané stravné a réžia z r. 2019 budú naďalej účtovať cez 453?

Platiteľ (slovenská firma registrovaná podľa § 4 zákona o DPH) fakturuje inému platiteľovi (zahraničná PO registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH) nasledovné: Kompletná výstavba, inštalácia, montáž etylén nádrže v Bratislave- v priemyselnom areáli Slovnaftu. Otázkou je, či tieto stavebné práce patria do sekcie F CPA klasifikácie, t. j. bude sa aplikovať § 69 ods. 12 zákona o DPH?

Zdaniteľná osoba podniká v oblasti sprostredkovania prepravy od apríla 2019.  Najprv bola registrovaná podľa § 7a  a po dosiahnutí zákonného obratu sa stala platiteľom dane podľa § 4 zákona o DPH dňom 12. 7. 2019.  Vieme, že podľa § 58 zákona o DPH môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom za splnenia zákonných podmienok. V tomto období (pred registráciou) mala, okrem iných výdavkov aj tuzemské došlé faktúry od platiteľov DPH (so slovenskou DPH), ale zároveň vystavovala aj vyšlé faktúry (samozrejme bez DPH) za sprostredkovanej prepravy.  Otázka je, či má právo aj na odpočítanie dane pri registrácii z týchto prijatých prepravných služieb z obdobia do 12. 7. 2019?

Školský internát prenajíma nebytové priestory nájomcovi, ktorý v nich prevádzkuje fitnescentrum. Neplatí nám prenájom ani služby spojené s prenájmom. Poslali sme mu už výpoveď zmluvy (predtým samozrejme upomienky), v prípade, že do 31. 7. 2019 nezaplatí dlžnú sumu, list si ale neprevzal. Môžeme zastaviť prívod vody do prenajatých priestorov, v prípade, ak mu to oznámime? A čo v prípade, ak sa nám oznámenie o zastavení prívodu vody nepodarí do 31. 7. 2019 doručiť?

Spoločnosť má uzatvorenú nájomnú zmluvu na 3 roky (v postavení prenajímateľa). Od nájomcu zoberie kauciu vo výške jednomesačného nájmu - ktorá sa po ukončení nájmu vráti nájomcovi. Túto kauciu môže zaúčtovať na účet 325, resp. 379 alebo musí byť zaúčtovaná na dlhodobé záväzky - účet 479?

Spoločnosť má k dispozícii kreditnú kartu, ktorá je na meno jedného zo spoločníkov. Spoločník ňou platí firemné veci, ale niekedy aj súkromné (účtované cez účet 355). Na každom výpise k firemnej kreditnej karte je vyplatený bonus - Money back. Čo s týmto bonusom - je to príjem spoločníka alebo spoločnosti? Ak spoločnosti (alebo aspoň čiastočne spoločnosti), tak ako sa má tento príjem správať z hľadiska DPH?