Otázky s vecným pojmom: Všeobecne záväzné nariadenie

V našom meste boli verejné priestranstvá a ulice označované resp. označené názvami ešte pred účinnosťou „veľkej novely“ zákona o obecnom zriadení č. 369/1993 Zb. t.j. ešte v čase, kedy označovanie názvov ulíc a verejných priestranstiev nepodliehalo určovaním ich názvov prostredníctvom VZN a tiež zároveň dávno pred účinnosťou vyhlášky MV SR č. 31/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, ktorá s touto problematikou bytostne súvisí.

A) V nadväznosti na súčasné dianie v našej samospráve máme v úmysle vydať nové VZN, ktorým by sme chceli „potvrdiť“ a formou prílohy vydať zoznam všetkých aktuálne používaných názvov ulíc a verejných priestranstiev – najmä za „sumarizačným“ účelom a tiež z dôvodu zabezpečenia a dodržania súladu s § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Pri príprave tohto VZN požiadavkou jedného z poslancov nášho mestského zastupiteľstva však je, aby sme okrem prílohy č. 1 sumarizujúcej zoznam názvov ulíc a iných verejných priestranstiev ako ďalšiu súčasť VZN vytvorili prílohy č. 2 so zoznamom názvov autobusových zastávok MHD. Našou podotázkou je, či považujete za prípustné, aby VZN o určovaní názvov ulíc a iných verejných priestranstiev obsahovalo aj takúto prílohu, ktorá sa zaoberá názvami autobusových zastávok MHD, ktorá prejde schvaľovacím procesom zastupiteľstva? Máme sa zo, že autobusové zastávky sú súčasťou verejného priestoru (v našom prípade konkrétnej ulice), ktorému názov už mestské zastupiteľstvo kedysi určilo. Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev sa totiž vykonáva v zmysle vyšieuvedenej vyhlášky MV SR č. 31/2003, z ktorej sa domnievame jasne vyplýva, že pod verejným priestranstvom sa myslí označovanie takých verejných priestranstiev ako sú ulica, námestie, park, trhovisko, lávka, most, brod chodník, nábrežie ale nie takých ďalších objektov resp. priestorov, ktoré síce slúžia verejnému účelu a sú využívané občanmi obce, pričom sa súčasne nachádzajú na už označenom priestranstve (v našom prípade - autobusová zastávka).

B) V prípade tvorby názvoslovia autobusových zastávok MHD sme nenašli žiadnu bližšiu právnu úpravu, ani usmernenie, ktorá by sa tejto problematike venovala, a preto zastávame názor, že:

• vzhľadom na to, že zriaďovateľom zastávky MHD je obec (najmä v ohľade na jej vhodné umiestnenie v obci, jej priamu lokalizáciu), určenie jej pomenovania prináleží tiež obci, ktorá je zastupovaná štatutárom obce, z čoho analogicky vyplýva, že na určenie názvov autobusových zastávok MHD postačuje rozhodnutie štatutára, t.j. starostu obce. Táto skutočnosť však zrejme nevylučuje možnosť určiť názvy zastávok MHD rozhodnutím mestského zastupiteľstva avšak máme za to, že iba formou (bežného) uznesenia a nie všeobecne záväzným nariadením.
• Navrhovateľ sa však zas domnieva, že autobusovú zastávku MHD je náležité považovať za „iné verejné priestranstvo“ a preto má byť jej názov určený prostredníctvom VZN.
• Vedeli by ste nám prosím ozrejmiť, ktorý z týchto dvoch prístupov je správny, resp. ak ani jeden, aký postup v takomto prípade máme aplikovať? Na bližšie vysvetlenie nášho postoja dovoľte uviesť, že napriek širokému poňatiu pojmu verejného priestranstva resp. pojmu „iné verejné priestranstvo“ vychádzame z výkladu komentára Wolters Kluver k § 2b ods.1 zákona č. 369/1993 Zb. o obecnom zriadení, pričom možno na prvý pohľad možno môže zdať, že aj v prípade zastávok MHD v obci, sú kumulatívne splnené definičné znaky pojmu verejného priestranstva t.j.: 1. verejná dostupnosť, 2. neobmedzená dostupnosť priestoru, 3. účelové určenie priestoru, 4. nedôležitosť identifikácie subjektu vlastníctva priestoru a 5. neexistencia inej účelovej definície priestoru. Avšak v konečnom dôsledku sa domnievame, že: a) verejné priestranstvo, na ktorom sa (v našom prípade) nachádza zastávka MHD je ulica a tá už svoj názov určený má, takže účelové určenie tohto verejného priestranstva je už dané b) a taktiež aj v ďalšom vychádzame z výkladu § 2b ods. 1, v ktorom sa ako piaty znak uvádza “neexistencia inej účelovej definície priestoru“ t.j. že verejné priestranstvo by nemalo zahŕňať iné účelové zadefinovanie priestoru; nemá obsahovať jeho vlastné legálne vymedzenie“, ale má uľahčiť výkon pôsobnosti zákona, napríklad aj pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, čo v tomto prípade taktiež nie je splnené. Záverom prosíme láskavo o jednoznačnú odpoveď, či sa podľa Vášho názoru, autobusová zastávka MHD v zmysle § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení považuje za verejné priestranstvo, na ktoré sa vzťahuje označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev v zmysle § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, t.j. či je názov zastávky MHD je náležité určiť prostredníctvom VZN?

Obec daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľností na rok 2015 riadne rozhodnutím. Daňovník rozhodnutie prevzal bez odvolania. Rozhodnutie riadne prevzal dňa 11. 9. 2015 a až dňa 26. 2. 2016 zaplatil časť vyrubenej dane. Po zaslaní druhej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, daňovník podal podnet na okresnú prokuratúru s návrhom na podanie protestu proti VZN obce ako aj proti rozhodnutiu na zaplatenie dane. Prokuratúra listom v mesiaci október 2016 nás upozornila, resp. vydala protest, že časť VZN nie je v súlade so zákonom. Vo VZN v časti obce bola zvýšená sadzba dane o 5-násobok základnej sadzby, avšak časť netvorí ucelený pozemok, na tento rozpor so zákonom - § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. - nás upozorňuje prokuratúra. Nás by zaujímalo, či na celý prípad nemá vplyv, že daňovník sa neodvolal v stanovenej lehote proti vydanému rozhodnutiu na zaplatenie dane? Poznamenávame, že obec každoročne prijíma a vydáva VZN na ďalší rok, resp. na ďalšie zdaňovacie obdobie. V prípade, keď daňovník podal podnet na prokuratúru, už VZN na rok 2015 bolo neplatné, nakoľko po vydaní nového VZN na rok 2016 toto bolo zrušené. Chceli by sme vedie, aký je postup obce pri riešení prípadu. Môže obec argumentovať s tým, že daňovník sa neodvolal proti rozhodnutiu o zaplatenie dane, rozhodnutie tým bolo prijaté a akceptovateľné?

VZN bola zavedená daň za predajné automaty a určili sadzby dane v závislosti od počtu druhov vydávaných tovarov jedným automatom. Vzhľadom na to, že sadzba dane je pomerne vysoká, chcelo by obecné zastupiteľstvo dodatkom ku VZN zaviesť zníženie dane za predajné automaty pre všetky druhy predajných automatov.

Má obec povinnosť uviesť vo VZN o financovaní školských zariadení aj dotáciu pre CVČ nachádzajúce sa mimo územia obce a mimo jej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak toto centrum navštevujú deti s trvalým pobytom v obci? Podľa zákona 596/2003 Z. z. § 6 ods. 12 písm. c) obec určí vo VZN podmienky financovania pre školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Podľa môjho názoru dotáciu pre "cudzie" CVČ môže obec poskytnúť na základe žiadosti tohto centra aj bez určenia výšky dotácie vo VZN, samozrejme so súhlasom OZ a rozpočtovým krytím.

Chcela by som sa informovať, či môžeme ako obec zasielať občanom doklady elektronicky (za obedy, nájmy, upomienky) z nášho ekonomického SW, a teda nie cez registratúru či oficiálne evidenčné portály obce. Faktúra by bola, samozrejme, zašifrovaná a s občanmi by sme mali podpísané súhlasy so zasielaním elektronickej faktúry, kde by bola uvedená mailová adresa odberateľa. V akom prípade by sa dali takýmto spôsobom zasielať faktúry (potreba vypracovať internú smernicu? oznam na webovej stránke ?.....), nakoľko by sme radi ušetrili čas a peniaze za klasické posielanie dokladov poštou a neboli v rozpore s legislatívou. 

Obec, ktorá je zriaďovateľom MŠ bez právnej subjektivity je povinná podľa § 6 ods. 12 c) zákona č. 596/2003 Z. z. určiť všeobecne záväzným nariadením podrobnosti financovania MŠ, výšku prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa MŠ, atď. - pôvodne som zastávala názor, že takéto VZN je bezpredmetné a stačí určenie výšky financií v rozpočte, ale práve s ohľadom na vyššie citovaný § je tvorba tohto VZN zákonnou povinnosťou? V praxi malých obcí sa stretávam so situáciou, že takéto nariadenie majú schválené podľa mňa nesprávne ako "VZN o určení výšky dotácie na mzdy a prevádzku na dieťa MŠ", v ktorom obec uvádza ako príjemcu dotácie sama seba. Správne by to malo byť napr. "VZN o financovaní školského zariadenia", ktoré by určilo podmienky a výšku finančných prostriedkov, ktoré obec poskytne na úseku školstva priamo zo svojho rozpočtu, pričom logicky by sa schvaľovalo pred alebo súčasne s rozpočtom obce na príslušný rok.

Obec si stanovila vo VZN o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy z rozpočtu obce na dieťa MŠ, dieťa ŠKD a stravníka ŠJ výšku dotácie, ktorú vypočítala podľa počtu detí a použila koeficienty podľa NV 415/2012. Škola všetky tieto prostriedky riadne vyúčtuje a použije na školské zariadenia, avšak inak prerozdelené (napr. na školskú jedáleň použije viac, keďže varí aj pre deti MŠ a pod.) Ide o porušenie VZN obce? Ak áno, čo hrozí za takéto porušenie? Nebolo by vhodnejšie VZN upraviť po dohode so školou tak, že celková čiastka získaná po prepočítaní počtom detí a koeficientami sa už priamo vo VZN prerozdelí podľa skutočnej potreby, prípadne sa škole poskytne len ako jedna čiastka a prerozdelenie sa nechá na rozhodnutí školy?

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?

Ktoré normy obce majú byť prijaté ako všeobecne záväzné nariadenie a na ktoré stačí schváliť uznesenie? Počul som rôzne názory, niektoré zásady hospodárenia s majetkom sú schválené ako uznesenie, inde to majú ako nariadenie. Mohli by ste mi to nejako objasniť?

Obec chce všeobecne záväzným nariadením obmedziť predaj a požívanie alkoholu. V zákone 219/1996 Z. z. § 2 sa uvádza, že obec môže obmedziť predaj alkoholu v určitých hodinách v zariadeniach spoločného stravovania a v predajniach potravín. Znamená to, že v iných prevádzkach časovo obmedziť predaj nemôže? Máme konkrétny prípad, predaj alkoholu v novinovom stánku, ktorý sme chceli zakázať na čas, kedy chodia deti do školy a zo školy. Okolo tohto stánku chodia deti a takmer vždy tam popíjajú miestny obyvatelia alkohol, ktorý si zakúpia v novinovom stánku.