Otázky s vecným pojmom: Všeobecne záväzné nariadenie

Chcela by som sa informovať, či môžeme ako obec zasielať občanom doklady elektronicky (za obedy, nájmy, upomienky) z nášho ekonomického SW, a teda nie cez registratúru či oficiálne evidenčné portály obce. Faktúra by bola, samozrejme, zašifrovaná a s občanmi by sme mali podpísané súhlasy so zasielaním elektronickej faktúry, kde by bola uvedená mailová adresa odberateľa. V akom prípade by sa dali takýmto spôsobom zasielať faktúry (potreba vypracovať internú smernicu? oznam na webovej stránke ?.....), nakoľko by sme radi ušetrili čas a peniaze za klasické posielanie dokladov poštou a neboli v rozpore s legislatívou. 

V našom meste boli verejné priestranstvá a ulice označované resp. označené názvami ešte pred účinnosťou „veľkej novely“ zákona o obecnom zriadení č. 369/1993 Zb. t.j. ešte v čase, kedy označovanie názvov ulíc a verejných priestranstiev nepodliehalo určovaním ich názvov prostredníctvom VZN a tiež zároveň dávno pred účinnosťou vyhlášky MV SR č. 31/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, ktorá s touto problematikou bytostne súvisí.

A) V nadväznosti na súčasné dianie v našej samospráve máme v úmysle vydať nové VZN, ktorým by sme chceli „potvrdiť“ a formou prílohy vydať zoznam všetkých aktuálne používaných názvov ulíc a verejných priestranstiev – najmä za „sumarizačným“ účelom a tiež z dôvodu zabezpečenia a dodržania súladu s § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Pri príprave tohto VZN požiadavkou jedného z poslancov nášho mestského zastupiteľstva však je, aby sme okrem prílohy č. 1 sumarizujúcej zoznam názvov ulíc a iných verejných priestranstiev ako ďalšiu súčasť VZN vytvorili prílohy č. 2 so zoznamom názvov autobusových zastávok MHD. Našou podotázkou je, či považujete za prípustné, aby VZN o určovaní názvov ulíc a iných verejných priestranstiev obsahovalo aj takúto prílohu, ktorá sa zaoberá názvami autobusových zastávok MHD, ktorá prejde schvaľovacím procesom zastupiteľstva? Máme sa zo, že autobusové zastávky sú súčasťou verejného priestoru (v našom prípade konkrétnej ulice), ktorému názov už mestské zastupiteľstvo kedysi určilo. Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev sa totiž vykonáva v zmysle vyšieuvedenej vyhlášky MV SR č. 31/2003, z ktorej sa domnievame jasne vyplýva, že pod verejným priestranstvom sa myslí označovanie takých verejných priestranstiev ako sú ulica, námestie, park, trhovisko, lávka, most, brod chodník, nábrežie ale nie takých ďalších objektov resp. priestorov, ktoré síce slúžia verejnému účelu a sú využívané občanmi obce, pričom sa súčasne nachádzajú na už označenom priestranstve (v našom prípade - autobusová zastávka).

B) V prípade tvorby názvoslovia autobusových zastávok MHD sme nenašli žiadnu bližšiu právnu úpravu, ani usmernenie, ktorá by sa tejto problematike venovala, a preto zastávame názor, že:

• vzhľadom na to, že zriaďovateľom zastávky MHD je obec (najmä v ohľade na jej vhodné umiestnenie v obci, jej priamu lokalizáciu), určenie jej pomenovania prináleží tiež obci, ktorá je zastupovaná štatutárom obce, z čoho analogicky vyplýva, že na určenie názvov autobusových zastávok MHD postačuje rozhodnutie štatutára, t.j. starostu obce. Táto skutočnosť však zrejme nevylučuje možnosť určiť názvy zastávok MHD rozhodnutím mestského zastupiteľstva avšak máme za to, že iba formou (bežného) uznesenia a nie všeobecne záväzným nariadením.
• Navrhovateľ sa však zas domnieva, že autobusovú zastávku MHD je náležité považovať za „iné verejné priestranstvo“ a preto má byť jej názov určený prostredníctvom VZN.
• Vedeli by ste nám prosím ozrejmiť, ktorý z týchto dvoch prístupov je správny, resp. ak ani jeden, aký postup v takomto prípade máme aplikovať? Na bližšie vysvetlenie nášho postoja dovoľte uviesť, že napriek širokému poňatiu pojmu verejného priestranstva resp. pojmu „iné verejné priestranstvo“ vychádzame z výkladu komentára Wolters Kluver k § 2b ods.1 zákona č. 369/1993 Zb. o obecnom zriadení, pričom možno na prvý pohľad možno môže zdať, že aj v prípade zastávok MHD v obci, sú kumulatívne splnené definičné znaky pojmu verejného priestranstva t.j.: 1. verejná dostupnosť, 2. neobmedzená dostupnosť priestoru, 3. účelové určenie priestoru, 4. nedôležitosť identifikácie subjektu vlastníctva priestoru a 5. neexistencia inej účelovej definície priestoru. Avšak v konečnom dôsledku sa domnievame, že: a) verejné priestranstvo, na ktorom sa (v našom prípade) nachádza zastávka MHD je ulica a tá už svoj názov určený má, takže účelové určenie tohto verejného priestranstva je už dané b) a taktiež aj v ďalšom vychádzame z výkladu § 2b ods. 1, v ktorom sa ako piaty znak uvádza “neexistencia inej účelovej definície priestoru“ t.j. že verejné priestranstvo by nemalo zahŕňať iné účelové zadefinovanie priestoru; nemá obsahovať jeho vlastné legálne vymedzenie“, ale má uľahčiť výkon pôsobnosti zákona, napríklad aj pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, čo v tomto prípade taktiež nie je splnené. Záverom prosíme láskavo o jednoznačnú odpoveď, či sa podľa Vášho názoru, autobusová zastávka MHD v zmysle § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení považuje za verejné priestranstvo, na ktoré sa vzťahuje označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev v zmysle § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, t.j. či je názov zastávky MHD je náležité určiť prostredníctvom VZN?

Obecné zastupiteľstvo schválilo poskytnutie dotácie / fin. príspevku pre obec v susednom Poľsku na odstraňovanie škôd po požiari. Aký typ zmluvy zvoliť? Môže byť o poskytnutí fin. príspevku bez povinnosti vyúčtovania? Alebo to musí byť formou dotácie v zmysle platného VZN s povinným vyúčtovaním? Resp., môže byť zmluva o poskytnutí dotácie bez nutnosti vyúčtovania?

Má obec povinnosť uviesť vo VZN o financovaní školských zariadení aj dotáciu pre CVČ nachádzajúce sa mimo územia obce a mimo jej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak toto centrum navštevujú deti s trvalým pobytom v obci? Podľa zákona 596/2003 Z. z. § 6 ods. 12 písm. c) obec určí vo VZN podmienky financovania pre školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Podľa môjho názoru dotáciu pre "cudzie" CVČ môže obec poskytnúť na základe žiadosti tohto centra aj bez určenia výšky dotácie vo VZN, samozrejme so súhlasom OZ a rozpočtovým krytím.

Obec schvaľuje VZN na originálne kompetencie na materskú školu a zariadenie školského stravovania, ktoré sa prepočíta na náklady jedného žiaka. Celkovú sumu na zariadenie delíme skutočným počtom žiakov na rok. Ak má materská škola požiadavku na kapitálové výdavky, má to obec zapracovať do VZN, pripočítať k celkovej sume a vydeliť počtom žiakov alebo tento kapitálový výdavok pripočítať iba do rozpočtu?

Môže obec poskytnúť finančné prostriedky z rozpočtu obce speváckej skupine, ktorá reprezentuje našu obec pri rôznych podujatiach v regióne? Obecné zastupiteľstvo schválilo preplatenie nákladov na výrobu krojov z reprezentačného starostu obce.

Kontrolórka obce upozornila poslancov OcZ, že výdavky by mali ísť z kapitoly kultúra, nie z reprezentačného starostu obce. Obec nemá spracovanú smernicu k použitiu verejných prostriedkov na reprezentáciu.

Obec má schválené VZN o poskytovaní dotácií, avšak spevácka skupina nie je ani rozpočtovou ani príspevkovou organizáciou obce, nie je možné postupovať podľa schváleného VZN. Pri tvorbe rozpočtu obce, resp. v návrhu rozpočtu obce by mohli byť rozpočtované finančné prostriedky v kapitole kultúra aj na výdavky pre spevácku skupinu?

Ide nám o správny postup, nakoniec výdavok aj tak vznikne, ako to má byť správne.

V prípade, ak bude VZN schválené 16.12. stihne nadobudnúť účinnosť Podľa môjho názoru, ak bude VZN schválené 16. a 16. sa vyvesí na úradnej tabuli, tak by malo stihnúť nadobudnúť učinnosť. Je môj názor správny?

Obec poskytuje dotáciu na základe VZN neziskovej organizácii. Môže táto organizácia použiť poskytnutú dotáciu na mzdu pre účtovníčku účtujúcu pre túto neziskovú organizáciu?

Obec daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľností na rok 2015 riadne rozhodnutím. Daňovník rozhodnutie prevzal bez odvolania. Rozhodnutie riadne prevzal dňa 11. 9. 2015 a až dňa 26. 2. 2016 zaplatil časť vyrubenej dane. Po zaslaní druhej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, daňovník podal podnet na okresnú prokuratúru s návrhom na podanie protestu proti VZN obce ako aj proti rozhodnutiu na zaplatenie dane. Prokuratúra listom v mesiaci október 2016 nás upozornila, resp. vydala protest, že časť VZN nie je v súlade so zákonom. Vo VZN v časti obce bola zvýšená sadzba dane o 5-násobok základnej sadzby, avšak časť netvorí ucelený pozemok, na tento rozpor so zákonom - § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. - nás upozorňuje prokuratúra. Nás by zaujímalo, či na celý prípad nemá vplyv, že daňovník sa neodvolal v stanovenej lehote proti vydanému rozhodnutiu na zaplatenie dane? Poznamenávame, že obec každoročne prijíma a vydáva VZN na ďalší rok, resp. na ďalšie zdaňovacie obdobie. V prípade, keď daňovník podal podnet na prokuratúru, už VZN na rok 2015 bolo neplatné, nakoľko po vydaní nového VZN na rok 2016 toto bolo zrušené. Chceli by sme vedie, aký je postup obce pri riešení prípadu. Môže obec argumentovať s tým, že daňovník sa neodvolal proti rozhodnutiu o zaplatenie dane, rozhodnutie tým bolo prijaté a akceptovateľné?

Nevieme. Ako správne určiť účinnosť úplného znenia VZN. Na základe dostupných informácií sme zistili, že iné obce uvádzali dátum účinnosti zhodný s dátumom účinnosti poslednej novely VZN alebo základného VZN. Myslíme si však, že každé z uvedených riešení sa dá spochybniť.