Otázky s vecným pojmom: Všeobecne záväzné nariadenie

Poslanci obecného zastupiteľstva si schválili uznesenie, v ktorom si určili harmonogram zasadnutí obecného zastupiteľstva na celý rok. Starosta obce, aj keď podpísal toto uznesenie, nerešpektuje tento schválený harmonogram a zvoláva zasadnutia podľa potreby (dodržiava podmienku minimálne raz za dva mesiace). Poslanci obecného zastupiteľstva mu vyčítajú, že nerešpektovaním ich uznesenia koná v rozpore s ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. Majú v tomto prípade poslanci pravdu? Môžu si poslanci schváliť takéto uznesenie?

V zákone č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve je ustanovená terminológia -  Prevádzkovanie pohrebiska , Nájomná zmluva, Nájomné za hrobové miesto, nájomca hrobového miesta, a pod. V § 18 cit. zákona je uvedený pod písm. k) Cenník služieb, čiže podľa cit. zákona už nejde o sadzobník poplatkov.  Vychádzajúc z uvedenej terminológie sa neúčtuje o poplatku, ale o nájomnom. Domnievam sa, že následne by mal byť použitý účet 648 – Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti zvlášť v prípade, že obec je aj prevádzkovateľom pohrebiska.

Nemalo by sa účtovanie zmeniť z poplatku na účtovanie nájomného? Podľa ktorých kritérií sa o prenájme účtuje na

• účet 602,
• účet 648?

Výkonom štátnej správy prenesenej na obce je aj správa miestnych daní. Obce schvaľujú všeobecne záväzné nariadenie o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (§ 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) - vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach...) Je správne, že rozhodnutia vydané obcou v daňovom konaní o miestnych daniach sú opatrené úradnou pečiatkou s erbom obce?

Zákon o obecnom zriadení (§ 1b ods. 4, § 4 ods. 3 písm. c) - aj napriek týmto ustanoveniam je správa miestnych daní preneseným výkonom štátnej správy. V ustanovení § 63 ods. 3 písm. f) cit. zákona nie je jednoznačne uvedené, aký odtlačok úradnej pečiatky vyznačujú obce na rozhodnutiach. Pri študovaní rôznych výkladov a usmernení som sa stretla aj s vyjadrením, že je jedno aká pečiatka sa použije - so štátnym znakom alebo s erbom obce

Obec chce všeobecne záväzným nariadením obmedziť predaj a požívanie alkoholu. V zákone 219/1996 Z. z. § 2 sa uvádza, že obec môže obmedziť predaj alkoholu v určitých hodinách v zariadeniach spoločného stravovania a v predajniach potravín. Znamená to, že v iných prevádzkach časovo obmedziť predaj nemôže? Máme konkrétny prípad, predaj alkoholu v novinovom stánku, ktorý sme chceli zakázať na čas, kedy chodia deti do školy a zo školy. Okolo tohto stánku chodia deti a takmer vždy tam popíjajú miestny obyvatelia alkohol, ktorý si zakúpia v novinovom stánku.

V našom meste boli verejné priestranstvá a ulice označované resp. označené názvami ešte pred účinnosťou „veľkej novely“ zákona o obecnom zriadení č. 369/1993 Zb. t.j. ešte v čase, kedy označovanie názvov ulíc a verejných priestranstiev nepodliehalo určovaním ich názvov prostredníctvom VZN a tiež zároveň dávno pred účinnosťou vyhlášky MV SR č. 31/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, ktorá s touto problematikou bytostne súvisí.

A) V nadväznosti na súčasné dianie v našej samospráve máme v úmysle vydať nové VZN, ktorým by sme chceli „potvrdiť“ a formou prílohy vydať zoznam všetkých aktuálne používaných názvov ulíc a verejných priestranstiev – najmä za „sumarizačným“ účelom a tiež z dôvodu zabezpečenia a dodržania súladu s § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Pri príprave tohto VZN požiadavkou jedného z poslancov nášho mestského zastupiteľstva však je, aby sme okrem prílohy č. 1 sumarizujúcej zoznam názvov ulíc a iných verejných priestranstiev ako ďalšiu súčasť VZN vytvorili prílohy č. 2 so zoznamom názvov autobusových zastávok MHD. Našou podotázkou je, či považujete za prípustné, aby VZN o určovaní názvov ulíc a iných verejných priestranstiev obsahovalo aj takúto prílohu, ktorá sa zaoberá názvami autobusových zastávok MHD, ktorá prejde schvaľovacím procesom zastupiteľstva? Máme sa zo, že autobusové zastávky sú súčasťou verejného priestoru (v našom prípade konkrétnej ulice), ktorému názov už mestské zastupiteľstvo kedysi určilo. Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev sa totiž vykonáva v zmysle vyšieuvedenej vyhlášky MV SR č. 31/2003, z ktorej sa domnievame jasne vyplýva, že pod verejným priestranstvom sa myslí označovanie takých verejných priestranstiev ako sú ulica, námestie, park, trhovisko, lávka, most, brod chodník, nábrežie ale nie takých ďalších objektov resp. priestorov, ktoré síce slúžia verejnému účelu a sú využívané občanmi obce, pričom sa súčasne nachádzajú na už označenom priestranstve (v našom prípade - autobusová zastávka).

B) V prípade tvorby názvoslovia autobusových zastávok MHD sme nenašli žiadnu bližšiu právnu úpravu, ani usmernenie, ktorá by sa tejto problematike venovala, a preto zastávame názor, že:

• vzhľadom na to, že zriaďovateľom zastávky MHD je obec (najmä v ohľade na jej vhodné umiestnenie v obci, jej priamu lokalizáciu), určenie jej pomenovania prináleží tiež obci, ktorá je zastupovaná štatutárom obce, z čoho analogicky vyplýva, že na určenie názvov autobusových zastávok MHD postačuje rozhodnutie štatutára, t.j. starostu obce. Táto skutočnosť však zrejme nevylučuje možnosť určiť názvy zastávok MHD rozhodnutím mestského zastupiteľstva avšak máme za to, že iba formou (bežného) uznesenia a nie všeobecne záväzným nariadením.
• Navrhovateľ sa však zas domnieva, že autobusovú zastávku MHD je náležité považovať za „iné verejné priestranstvo“ a preto má byť jej názov určený prostredníctvom VZN.
• Vedeli by ste nám prosím ozrejmiť, ktorý z týchto dvoch prístupov je správny, resp. ak ani jeden, aký postup v takomto prípade máme aplikovať? Na bližšie vysvetlenie nášho postoja dovoľte uviesť, že napriek širokému poňatiu pojmu verejného priestranstva resp. pojmu „iné verejné priestranstvo“ vychádzame z výkladu komentára Wolters Kluver k § 2b ods.1 zákona č. 369/1993 Zb. o obecnom zriadení, pričom možno na prvý pohľad možno môže zdať, že aj v prípade zastávok MHD v obci, sú kumulatívne splnené definičné znaky pojmu verejného priestranstva t.j.: 1. verejná dostupnosť, 2. neobmedzená dostupnosť priestoru, 3. účelové určenie priestoru, 4. nedôležitosť identifikácie subjektu vlastníctva priestoru a 5. neexistencia inej účelovej definície priestoru. Avšak v konečnom dôsledku sa domnievame, že: a) verejné priestranstvo, na ktorom sa (v našom prípade) nachádza zastávka MHD je ulica a tá už svoj názov určený má, takže účelové určenie tohto verejného priestranstva je už dané b) a taktiež aj v ďalšom vychádzame z výkladu § 2b ods. 1, v ktorom sa ako piaty znak uvádza “neexistencia inej účelovej definície priestoru“ t.j. že verejné priestranstvo by nemalo zahŕňať iné účelové zadefinovanie priestoru; nemá obsahovať jeho vlastné legálne vymedzenie“, ale má uľahčiť výkon pôsobnosti zákona, napríklad aj pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, čo v tomto prípade taktiež nie je splnené. Záverom prosíme láskavo o jednoznačnú odpoveď, či sa podľa Vášho názoru, autobusová zastávka MHD v zmysle § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení považuje za verejné priestranstvo, na ktoré sa vzťahuje označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev v zmysle § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, t.j. či je názov zastávky MHD je náležité určiť prostredníctvom VZN?

Chcela by som sa informovať, či môžeme ako obec zasielať občanom doklady elektronicky (za obedy, nájmy, upomienky) z nášho ekonomického SW, a teda nie cez registratúru či oficiálne evidenčné portály obce. Faktúra by bola, samozrejme, zašifrovaná a s občanmi by sme mali podpísané súhlasy so zasielaním elektronickej faktúry, kde by bola uvedená mailová adresa odberateľa. V akom prípade by sa dali takýmto spôsobom zasielať faktúry (potreba vypracovať internú smernicu? oznam na webovej stránke ?.....), nakoľko by sme radi ušetrili čas a peniaze za klasické posielanie dokladov poštou a neboli v rozpore s legislatívou. 

Obec si stanovila vo VZN o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy z rozpočtu obce na dieťa MŠ, dieťa ŠKD a stravníka ŠJ výšku dotácie, ktorú vypočítala podľa počtu detí a použila koeficienty podľa NV 415/2012. Škola všetky tieto prostriedky riadne vyúčtuje a použije na školské zariadenia, avšak inak prerozdelené (napr. na školskú jedáleň použije viac, keďže varí aj pre deti MŠ a pod.) Ide o porušenie VZN obce? Ak áno, čo hrozí za takéto porušenie? Nebolo by vhodnejšie VZN upraviť po dohode so školou tak, že celková čiastka získaná po prepočítaní počtom detí a koeficientami sa už priamo vo VZN prerozdelí podľa skutočnej potreby, prípadne sa škole poskytne len ako jedna čiastka a prerozdelenie sa nechá na rozhodnutí školy?

Obecné zastupiteľstvo schválilo poskytnutie dotácie / fin. príspevku pre obec v susednom Poľsku na odstraňovanie škôd po požiari. Aký typ zmluvy zvoliť? Môže byť o poskytnutí fin. príspevku bez povinnosti vyúčtovania? Alebo to musí byť formou dotácie v zmysle platného VZN s povinným vyúčtovaním? Resp., môže byť zmluva o poskytnutí dotácie bez nutnosti vyúčtovania?

Obec, ktorá je zriaďovateľom MŠ bez právnej subjektivity je povinná podľa § 6 ods. 12 c) zákona č. 596/2003 Z. z. určiť všeobecne záväzným nariadením podrobnosti financovania MŠ, výšku prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa MŠ, atď. - pôvodne som zastávala názor, že takéto VZN je bezpredmetné a stačí určenie výšky financií v rozpočte, ale práve s ohľadom na vyššie citovaný § je tvorba tohto VZN zákonnou povinnosťou? V praxi malých obcí sa stretávam so situáciou, že takéto nariadenie majú schválené podľa mňa nesprávne ako "VZN o určení výšky dotácie na mzdy a prevádzku na dieťa MŠ", v ktorom obec uvádza ako príjemcu dotácie sama seba. Správne by to malo byť napr. "VZN o financovaní školského zariadenia", ktoré by určilo podmienky a výšku finančných prostriedkov, ktoré obec poskytne na úseku školstva priamo zo svojho rozpočtu, pričom logicky by sa schvaľovalo pred alebo súčasne s rozpočtom obce na príslušný rok.

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?