Otázky s vecným pojmom: Odpisy

Naša spoločnosť je prenajímateľ (A) a prenajímame nehnuteľnosť nájomcovi (B). V nájomnej zmluve udeľujeme súhlas, že môže časť nehnuteľnosti prenajať podnájomníkovi (C). Nájomca B vykonal aj uhradil technické zhodnotenie na nehnuteľnosti. Podnájomca C vykonal aj uhradil ďalšie technické zhodnotenie na nehnuteľnosti. Nájomný vzťah je len medzi prenajímateľom A a nájomcom B. Ďalšia nájomná zmluva je medzi nájomcom B a podnájomníkom. C. Prenajímateľ A udeľuje súhlas nájomcovi B s odpisovaním jeho časti technického zhodnotenia s tým, že prenajímateľ A nezvýši vstupnú cenu majetku (§ 24 ods. 2). Možno § 24 ods. 2 aplikovať aj u podnájomcu C? Zmluvný vzťah medzi prenajímateľom A a podnájomcom C nie je. Môže dať prenajímateľ A ako majiteľ nehnuteľnosti len súhlas na odpisovanie nehnuteľnosti podnájomcovi C, v prípade, keď nájomná zmluva je len medzi nájomcom B a podnájomcom C. Akým spôsobom sa dá vyriešiť, aby podnájomca C mohol odpisovať svoju časť technického zhodnotenia?

Obec zriadila právnickú osobu - s. r. o., kde je 100 % vlastníkom. S. r. o. sa zameriava na stavebnú činnosť a stavia nehnuteľnosti pre obec. S. r. o. účtuje na účte 602. Obec účtuje o dlhodobom majetku, ktorý je už zaradený, teda je účtovaný na účte 021, a k tomu sú účtované odpisy na účte 551, a tak isto účtuje o nedokončených investíciách na účte 042. Poprosím Vás o usmernenie, ako urobiť elimináciu vzájomných vzťahov v KUZ v prípade, keď obec účtuje ešte len na účte 042, a tak isto v prípade, keď je už majetok zaradený a idú k nemu odpisy, nakoľko obchodná spoločnosť realizuje pre obec investičnú činnosť účtovanú v obchodných spoločnostiach do výnosov, ale v obci do majetku.

FO podnikateľ, neplatiteľ DPH obstaral 01.02.2021 lesný traktor v hodnote 15 000 €. K 31.12.2021 živnosť ukončil.  Môže si do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane za rok 2021 uplatniť daňový odpis zo spomínaného lesného traktora? Má možnosť zahrnúť zostatkovú cenu traktora do daňových výdavkov roku 2021 prostredníctvom uzávierkových operácií?

Pri nákupe DDHM do našej organizácie sme použili finančné prostriedky získané z Fondu na podporu umenia a vlastné prostriedky zapojené cez účet 453. Poprosím o radu ako zúčtovať tieto finančné transakcie? Peniaze z FPU : 221/359, zúčtovanie po použití finančných prostriedkov 359/384 , odpisy 384/694. Je to správne? A použitie vlastných prostriedkov, ktoré máme na BÚ ako zostatok z predchádzajúcich rokov?

Spoločnosť účtuje v podvojnom účtovníctve a obstarala nabíjacie stanice, na ktoré dostala dotácie. Aký je kód štatistickej klasifikácie produktov a odpisovej skupiny pre elektrickú nabíjaciu stanicu pre osobné vozidlá? Alebo je potrebné pre správne posúdenie pre zaradenie odpisovej skupiny zohľadniť aj, či je stanica umiestnená na stene vo vnútri budovy s pevným prívodným el. káblom? Zaradený majetok budeme odpisovať v obstaranej cene alebo v obstaranej mínus dotácia?

Dobrý deň, poprosíme Vás o zodpovedanie nasledovných otázok v problematike zaradenia do kategórie „mikrodaňovník“ a tiež o obšírnejšie objasnenie tejto problematiky.

1/ Ak sme správne pochopili problematiku mikrodaňovníka, tak ak nedosiahneme hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona MUSÍME byť mikrodaňovník?

2/ Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €?

3/Mikrodaňovník MOŽE čerpať výhody - napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby OP k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo to pre daňovníka v praxi znamená toto postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam?

4/ Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou NEFAKTURUJÚ žiadne výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako „mikrodaňovník“?

5/ Ak je podnikateľ konateľom v jednej s. r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy NEMOŽU byť zaradené ako „mikrodaňovník“?

SZČO kúpil v roku 2019 snehovú frézu - IM, ktorú používal na podnikanie a odpisoval v rokoch 2019 a 2020. ZC k 31. 12. 2020 bola 2 000 €. V roku 2021 ju vôbec nepoužíval. Teraz je chce predať (11/2021) do s. r. o., kde je aj spoločníkom za 1 500 €. Môže si uplatniť ZC v plnej výške do nákladov?

Slovenská s. r. o. kupuje 100 % obchodný podiel od inej slovenskej s. r. o. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností je predávajúca firma majiteľom budov, ktoré ale nie sú zaradené v obchodnom majetku podľa účtovnej závierky predávajúcej firmy. Kupujúca firma si po prevode kúpeného podielu chce uvedené budovy zaradiť do obchodného majetku a odpisovať ich. Je možné si takýto majetok zaradiť do obchodného majetku napríklad na základe ocenenia podľa znaleckého posudku? Ak áno aký je spôsob účtovania takéhoto zaradenia DHM.

Exekútor v rozhodnutí o zastavení exekúcie vyčíslil aj príslušenstvo k pohľadávke, teda celkovú sumu pre oprávneného. Môžeme odpísať s pohľadávkou aj príslušenstvo?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?