Otázky s vecným pojmom: Odpisy

SZČO kúpil v roku 2019 snehovú frézu - IM, ktorú používal na podnikanie a odpisoval v rokoch 2019 a 2020. ZC k 31. 12. 2020 bola 2 000 €. V roku 2021 ju vôbec nepoužíval. Teraz je chce predať (11/2021) do s. r. o., kde je aj spoločníkom za 1 500 €. Môže si uplatniť ZC v plnej výške do nákladov?

Slovenská s. r. o. kupuje 100 % obchodný podiel od inej slovenskej s. r. o. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností je predávajúca firma majiteľom budov, ktoré ale nie sú zaradené v obchodnom majetku podľa účtovnej závierky predávajúcej firmy. Kupujúca firma si po prevode kúpeného podielu chce uvedené budovy zaradiť do obchodného majetku a odpisovať ich. Je možné si takýto majetok zaradiť do obchodného majetku napríklad na základe ocenenia podľa znaleckého posudku? Ak áno aký je spôsob účtovania takéhoto zaradenia DHM.

Exekútor v rozhodnutí o zastavení exekúcie vyčíslil aj príslušenstvo k pohľadávke, teda celkovú sumu pre oprávneného. Môžeme odpísať s pohľadávkou aj príslušenstvo?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?

Do akej odpisovej skupiny zaradiť RFID systém (škatuľa elektroniky), ktorý je primontovaný na smetiarskom aute a slúži na sčítanie počtu vyvezených odpadových nádob (každá má RFID čip) a zaznamenávanie ich polohy? Zariadenie sa používa na viacerých autách, nie je so žiadnym pevne spojené, cena zariadenia 3 000 €.

Do ktorej odpisovej skupiny zaradiť samostatne stojacu nádrž na naftu dvojplášťovú 7 500 l s čipovým systémom (kód 22.23.13, alebo 41.00.26?), triedičku štrku + dehydrátor (zariadenie potrebné pri úprave štrku-2 skupina?), elektrocentrála, ktorá sa tiež používa pri štrkovni.

Firemné auto spôsobilo haváriu a bolo totálne zničené. Havária bola v decembri 2020 a v januári 2021 bolo auto odovzdané na zošrotovanie a vyradené z evidencie. Je potrebné o tejto škode nejako účtovať ešte v r. 2020 alebo ho len stačí teraz v r. 2021 vyradiť z evidencie zápisom 082/022, keďže je už úplne odpísané a jeho zostatková cena je nulová? Zamestnancovi sa to nebude dávať k náhrade.

S. r. o., ktorá sa zaoberá prepravou, predajom sypkých materiálov, si prenajala priestory od SZČO. Po vzájomnej dohode si na uvedenom pozemku vybudovala vo vlastnej réžii skládku na štrky, piesky. Skládka je vybudovaná svojpomocne, z panelov, kde jednotlivé sypké materiály sú oddelené panelmi. Dohoda znie, že po ukončení prenájmu, dá s. r. o. pozemok do pôvodného stavu. Nakoľko vybudovanie skládky už presiahlo sumu cca 10 000 €, prosím o informáciu, ako zaradiť uvedenú prenosnú skládku, ako ju odpisovať.

Pri oprave chýb minulých účtovných období sa môže použiť účet 428 alebo 429. Účtovali sme nasledovne: Nezúčtovaná faktúra za predaj tovaru 311/428, nezaúčtovaná ZC pri predaji majetku 428/082, nezaúčtované úroky z úveru 428/461, oprava účtovania obst. ceny auta 428/022 (bola zúčtovaná vyššia OC auta), oprava účtovania odpisov 428/082 (zaúčtované boli vyššie odpisy).

Poprosím Vás o vysvetlenie, kedy sa má pri oprave chýb minulých účtovných období použiť účet 428 a kedy účet 429? Všetky uvedené účtovné prípady sme zaúčtovali len na účte 428 a vznikol nám aktívny zostatok tohto účtu, je to v poriadku?

Poprosím Vás o vysvetlenie, kedy sa použije pri účtovaní chýb minulých účtovných období z DAŇOVÉHO hľadiska pripočítateľná a kedy odpočítateľná položka, myslíme tým RIADOK 180 alebo 290 DP:

• ak výsledkom účtovania chýb minulých účtovných období / keďže ich bolo viacero , je zostatok na strane MD účtu 429- neuhradená strata,
• ak výsledkom účtovania chýb minulých účtovných období / keďže ich bolo viacero , je zostatok na strane D účtu 428- neuhradený zisk.

Poprosím konkrétnu odpoveď, nakoľko sme sa dočítali v ekonomických článkoch rôzne postupy.