Otázky a odpovede

Môže obec priznať odmenu z dotácie na prenesený výkon poskytnutý obci v rámci evidencie obyvateľov tzv. REGOB zamestnancovi, ktorý zabezpečuje výkon preneseného výkonu štátnej správy a za uvedenú činnosť poberá v rámci tarifného platu zvýšenie platu podľa § 7 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p? Ak nie, na aké činnosti v rámci bežných výdavkov tieto prostriedky môže obec použiť?

Mestská časť Petržalka zaviedla v roku 2019 parkovací systém (vyznačila parkovacie miesta a zaviedla evidenciu) za ktoré príjma platby uskutočňované formou SMS a pomocou parkovacích lístkov. Na základe uvedeného by som Vás chcela požiadať o usmernenie, či tento príjem z parkovného je predmetom dane z príjmu, resp. či uviesť v daňovom priznaní tento príjem ako oslobodený od dane z príjmov.

Ako má byť správne zaúčtovaný prenájom majetku, resp. ktoré kritérium je rozhodujúce či sa bude účtovať v rámci rozpočtových príjmov a výdavkov alebo ako podnikateľská činnosť:

1. v obci
2. v rozpočtovej organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti obce (škola prenajíma priestory na športové účely mimo vyučovacej doby) - v zriaďovacej listine má aj podnikateľskú činnosť a má na túto činnosť aj živnostenský list. Príjmy z prenájmu uvádza ako rozpočtové príjmy. Je takýto postup v súlade s platnou legislatívou? Ak nie, ako by mala základná škola  v spolupráci so zriaďovateľom postupovať?

Môže si uplatniť daňový bonus dôchodca?

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi dlhodobú hotovostnú pôžičku s ročným úrokom 1 %. Zamestnanec použil peniaze na kúpu bytu. V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.  pôžičky nie sú predmetom dane. Iná situácia nastáva pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby. Ak je nižšia ako úroková sadzba, za ktorú by si zamestnanec mohol zobrať rovnakú pôžičku v banke v mieste a čase poskytnutia pôžičky, musí zamestnávateľ oceniť toto zvýhodnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem.

Keďže zamestnanec použil peniaze na kúpu bytu, môže zamestnávateľ porovnať uvedenú úrokovú sadzbu s úrokovými sadzbami pri hypotekárnych úveroch alebo musí použiť pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca úrokové sadzby, za ktorých banky poskytujú bežné bezúčelové spotrebné úvery?

Je nepeňažný príjem zamestnanca vymeriavacím základom pre platenie zdravotných a sociálnych odvodov? Platí odvody aj zamestnávateľ alebo iba zamestnanec?

Podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve zaplatil 5. 1. 2016 členský príspevok do Slovenskej komory lekárov na rok 2016. Tento príspevok je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane. Zároveň však 30. 12. 2016 zaplatil príspevok do Slovenskej komory lekárov na rok 2017. Prosím Vás, príspevok na rok 2017 je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane v roku 2016? Môže účtovať v rámci jedného účtovného obdobia dva príspevky do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane?

Ako by mal kupujúci ďalej postupovať, keď odstúpil od kúpnej zmluvy nového auta, ktoré kupoval minulý rok (je tam 5 ročná záruka) od ...... s.r.o.? Písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo predávajúcemu doručené poštou doporučenie s doručenkou. Kupujúci ako dôvod odstúpenia uviedol § 48 ods. 1 a 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo auto v priebehu prvého roka opravované už 5krát (spolu 3 rôzne chyby a zároveň 1 chyba sa opakovala 3krát). Auto nemá ani rok. Opravy vykonala autorizovaná opravovňa. Za poslednú sme si však už museli zaplatiť, ak sme chceli doklad o oprave. Kupujúci v odstúpení vyzval predávajúceho na vrátenie kúpnej ceny do 10 dní od doručenia odstúpenia s uvedením čísla účtu, na základe čoho mu kupujúci vráti automobil. Predávajúci sa mu zatiaľ neozval, nijako ho nekontaktoval. Ako by mal kupujúci ďalej postupovať? A čo keď sa v najbližšej dobe (dokým sa tento problém s odstúpením od zmluvy vyrieši) auto opäť pokazí, kto bude hradiť opravu, predávajúci či kupujúci? Platí na auto po odstúpení od kúpnej zmluvy stále 5 ročná záruka?

Chcem sa informovať ohľadom kúpy bytu slovenskou právnickou osobou, platiteľom DPH, od fyzickej osoby - slovenský občan, byt nachádzajúci sa na Slovensku a jeho následný predaj fyzickej osobe, prípadne právnickej osobe. Aký je správny postup z pohľadu zdaňovania dani z príjmov, účtovania a DPH? Z pohľadu účtovania ide o kúpu nehnuteľnosti na predaj, teda účet 133 - Nehnuteľnosť na predaj, takže 133AE/325AE alebo 379AE, úhrada 379AE/221AE, následný predaj 311AE (343AE)/607AE a 507AE/133AE. Je to správne? Z pohľadu dane z príjmov v prípade predaja nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako bola obstarávacia cena uznáva za daňový náklad, alebo je to pripočítateľná položka k základu dane? Z pohľadu DPH môže predaj bytu oslobodiť od DPH? Musí nahlásiť používanie koeficientu na DÚ? Prostredníctvom koeficientu sa bude uplatňovať na vstupe iba služby, ktoré súvisia s obstaraním oslobodených plnení a neoslobodených plnení, napríklad tel. hovory, spracovanie účtovníctva a pod.? Nebude sa uplatňovať DPH na vstupe na dodávku tovarov a služieb, ktoré súvisia s obstaraním bytu? A plný odpočet bude na iné činnosti, ktoré nesúvisia s oslobodenými plneniami. Je to tak správne? Na čo prihliadať, aby nedošlo k nejakej chybe? 

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu si zabezpečuje zákazník z Rakúska. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne, pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? 

Môže zamestnávateľ v Kolektívnej zmluve dohodnúť výšku príspevku na DDS zamestnávateľa rozdielne pre zamestnancov, konkrétne odstupňovaním podľa dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.

Príklad:

• do 5 rokov trvania pracovného pomeru je príspevok zamestnávateľa 2 %,
• od 5 do 10 rokov 2,5 %,
• od 10 a viac 3 %.

Môže to byť diskriminačné v zmysle zákona?