Otázky a odpovede

Slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckého odberateľa služby stavebného charakteru na území Nemecka. Po dodaní služieb slovenská firma fakturuje dodanie nemeckej firme. Obchodná zmluva s nemeckým odberateľom je postavená tak, že pri každej fakturácii Nemci zadržiavajú takzvanú zábezpeku 10 % z fakturovanej sumy, a teda uhradia 90 % z faktúry. Zadržiavaných 10 % vyplatia až po 24 mesiacoch, pokiaľ sa zistí, že na stavbách nie sú žiadne závažné závady. Môže slovenská firma účtovať do daňových výnosov len 90 % z fakturácie a ostatných 10 % účtovať do výnosov až po úhrade, keďže podľa obchodnej zmluvy ide o zadržiavanú zábezpeku?

Natrafila som v zodpovedaných otázkach aj v otázkach, ktoré boli zverejnené v časopise na otázku ohľadom účtovania dávky v hmotnej núdzi. Otázka bola zo dňa 20. 5. 2011 a znela: "Ako správne postupovať pri účtovaní jednotlivých krokov, v prípade, ak je mesto osobitným príjemcom dávky v hmotnej núdzi neprispôsobivých občanov, ktorá sa mestu poskytuje prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dávka zahŕňa aj príspevok na bývanie. Mesto s touto dávkou nakladá takto: 3 x v mesiaci časť dávky zasiela občanovi na jeho osobný účet, keďže občan býva v mestskom nájomnom byte, mestu z toho prislúcha platiť nájom (čo má byť zároveň príjmom rozpočtu mesta), médiá, vývoz odpadu, fond opráv a údržby, ale zároveň mesto z tejto dávky chce splácať dlh na TKO za minulé obdobie (čo má byť zároveň príjmom rozpočtu mesta)." Pri tejto otázke bol uvedený spôsob zaúčtovania. Ja sa chcem spýtať, keďže sa to týka aj mňa. Akým spôsobom sa zúčtuje účet 693? Keďže z toho účtovania, ktoré bolo uvedené ako odpoveď som vyrozumela, že účet 357 sa celkovo zúčtoval. Ale transfer by mal byť zúčtovaný oproti 693, tak sa chcem spýtať, aký súvzťažný účet by mal byť v tomto konkrétnom prípade oproti 693? 

Naša spoločnosť účtujúca v PÚ predala tovar odberateľovi - zdaniteľnej osobe, daňový doklad - faktúra bola zaúčtovaná 311 MD, 604,343 D. Odberateľ uzatvoril na financovanie kúpy tovaru zmluvu s úverovou spoločnosťou a na náš bankový účet uhradil akontáciu. Zvyšnú časť pohľadávky nám uhradila úverová spoločnosť. Moja otázka znie, či treba tento prípad posudzovať ako postúpenie pohľadávky a účtovať 546/311 a následne pohľadávku voči úverovej spoločnosti 315/646. Odberateľ nám predložil úverovú zmluvu, kde je spomenutý spôsob úhrady tak ako prebehol.

Chcela by som sa opýtať, akým spôsobom sa vypočíta spotreba PHL metódou plnej nádrže.

PU, PO, platiteľ  DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.

Slovenská spoločnosť uskutočňuje predaj tovaru na diaľku do Maďarska už od roku 2015. V roku 2021 zaregistrovala do MOSS. Maďarský daňový úrad vykonávala kontrolu u spomenutej spoločnosti, a prišiel na to, že slovenská spoločnost už presiahla limit pre zásielkový predaj platný v Maďarsku ešte v roku 2017, t.j. od tohto roku by bola povinná vystavovať svoje faktúry do Maďarska s maďarskou 27 %-nou DPH. Maďarský daňový úrad teraz vyzvala spoločnosť na zaplatenie 27 %-nej DPH z hodnoty tovarov dodaných do Maďarska. Spoločnosť fakturovala tovar do Maďarska do roku 2021 so slovenskou 20 %-nou DPH. Otázkou je, že môže slovenská spoločnosť získať späť slovenskú DPH z hodnoty tovarov, pri ktorých by bola povinnou platiť maďarskú DPH, alebo už nemá žiadne možnosti z dôvodu uvedeného v ustanovení § 69 ods. 5 zákona o DPH, a daň z týchto tovarov bude zaplatená aj na Slovensku, aj v Maďarsku. Čo by ste odporučili?

Ako je to s určením tarifného platu, ak máme v obci koordinátora aktivačných prác, ktorý by bol zamestnaný na riadny pracovný pomer, ale kratší pracovný čas, tzn. 16 h týždenne/4 dni v týždni.

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku. Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Zatiaľ všetky úlohy s prevádzkovaním vykonávala zahraničná spoločnosť, ktorá hradila aj všetky náklady. Otázkou je, že zahraničnej vysokej škole vzniká na území stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, alebo je povinná zriadiť na území SR organizačnú zložku?