Otázky v kategórii: Daň z pridanej hodnoty

Daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer - rozdiel dane z pridanej hodnoty - čím zvýšil daňovú povinnosť. Spoločnosť v daňovom priznaní k DPH mala uvedené dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ako dodanie oslobodené od dane. Daňový úrad zistil, že odberateľ (spoločnosť v inom členskom štáte) v čase dodania tovaru nemal platné IČ DPH. Dodanie tovaru teda neuznal ako oslobodené od DPH, ale zo sumy dodania tovaru vypočítal spätne DPH. A posúdil to ako dodanie tovaru v tuzemsku, napr. dodanie bolo v sume 10 000 eur, zaúčtované ako tržba na účte 604. Daňový úrad z tejto sumy vypočítal DPH vo výške 1 666,67 eura. Túto sumu bolo potrebné doplatiť daňovému úradu. O túto sumu sa ponížili tržbu. Možno tento dodatočný platobný výmer zaúčtovať ako zníženie tržby na účte 604, čiže 1 666,67 eura  ako zápis na účtoch 604/343?

PO, PU, platiteľ DPH, na základe upomienky sme zistili, že neevidujeme prijatú faktúru, tak sme si vyžiadali opätovné zaslanie. Faktúra má dodanie 30. 8. 2015. Opis faktúry nám došiel 10.10. 2015. Do ktorého obdobia ju v podvojnom účtovníctve zaúčtujeme (08 alebo 10), čo sa týka DPH, tak si uplatním odpočet v 10/2015 a v kontrolnom výkaze to ide tiež do 10/2015?

Daňový úrad nám dorubil DPH za minulé roky z dôvodu údajného neoprávneného odpočítania DPH z faktúr od slovenského odberateľa. Uvedený obchod nemal byť predmetom dane na Slovensku. Prvé rozhodnutie príslušného daňového úradu bolo v júni 2013, voči nemu sme sa odvolali. V novembri 2013 druhostupňový úrad potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ale ani s ním nesúhlasíme a podávame žalobu na súd. Ako mám účtovať daný účtovný prípad? Kedy mi vzniká záväzok voči daňovému úradu a kedy mám zaúčtovať zápis 538/343? K dátumu rozhodnutia prvostupňového orgánu, druhostupňového orgánu alebo až po prípadnom negatívnom rozhodnutí súdu? Bude dané dorubenie DPH znižovať daňový základ dane z príjmov?

Sme výrobca výrobkov, ktorému vyplývajú zo zákona o odpadoch povinnosti viažúce sa k výrobkom, ktoré sa našou činnosťou uvádzajú na trh alebo do distribúcie. Zmluvné dojednanie so spoločnosťou, ktorá pre nás túto službu (t.j. službu spojenú so zberom a likvidáciou odpadom) vykonáva kvartálne. Po skončení IV. štvrťroka 2016 vystavila faktúru na základe nami vyplneného štvrťročného výkazu, pričom dátum vzniku ZP = dátum prijatia štvrťročného výkazu (18. 1. 2017). Kedy vzniká zdaniteľné plnenie a do akého zdaňovacieho obdobia máme priradiť náklady na službu?

Zahraničná firma sa registrovala pre  DPH v júni 2012 podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ako zahraničný platiteľ DPH, keďže dodáva tovar s montážou českému odberateľovi, tovar je však inštalovaný na Slovensku. Inštalačné práce sa začali v júni 2012, ale ešte pred týmto termínom však prijala zálohu na tieto inštalačné prace. Za jún 2012 po prvýkrát podávala daňové priznanie k DPH.

Kedy zdaní ďalšiu zálohu prijatú v júni 2012? Ako sa má spoločnosť vysporiadať so zatiaľ nezdanenou  zálohou prijatou ešte  pred registráciou?  Treba  ju zdaniť podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH, resp. v prvom zdaňovacom období za jún 2012, alebo až pri úplnom dodaní diela, kedy bude finálne vyúčtovanie?

Občianske združenie so sídlom v SR organizuje školenie-seminár "Sexuálna výchova u postihnutých detí". Prednášajúca/lektorka je podnikateľka z Českej republiky. Hlavným cieľom OZ podľa stanov je sociálna a edukačná práca s postihnutými deťmi vrátane organizácie školení a seminárov v oblasti starostlivosti a práce s deťmi so špeciálnymi potrebami. Predmetný seminár je určený nielen pre členov OZ, ale aj pre verejnosť (rodičov detí so špeciálnymi potrebami) a podmienkou účasti je zaplatené vstupné. Považuje sa OZ za zdaniteľnú osobu v zmysle § 3 zákona o DPH a teda je povinné sa registrovať pre DPH podľa § 7a zákona o DPH?

Firma podala žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty o dobrovoľné platenie DPH na daňovom úrade dňa  21. 9. 2012. V žiadosti uviedli, že chcú byť štvrťročnými platiteľmi DPH. Daňový úrad túto žiadosť  schválil, na karte „Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty “ je dátum vydania osvedčenia 27. 9. 2012. Platiteľom dane sa spoločnosť stala  10. októbra 2012. Vzťahuje sa na túto spoločnosť  znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platné spred 1. 10. 2012, čiže je štvrťročnym platiteľom DPH alebo už sa na firmu  vzťahuje nové znenie zákona, t. j. že je mesačným platiteľom  DPH? Podľa metodického pokynu, ktorý vydalo Finančné riaditeľstvo SR, by táto spoločnosť mala byť štvrťročným platiteľom DPH. Firma nepodala DPH v novembri (za október) 2012.

Ak slovenská spoločnosť s daňovým domicilom v SR, kontrahuje (tzn. aj mu vypláca odmenu) zahraničného umelca so sídlom mimo EÚ ale s jeho vystúpením v ČR:

1. Zrážková alebo zabezpečovacia daň, ktorého štátu sa aplikuje na odmenu, ktorá  je vyplatená tomuto umelcovi?
2. Je predaj lístkov v ČR prostredníctvom českého predajcu stálou prevádzkarňou slovenskej spoločnosti (predpokladajme, že predaj je menej ako 6 kal. mesiacov) a aká DPH sa aplikuje na listky predávané v ČR?

Farmaceutický dodávateľ (držiteľ povolenia na distribúciu liekov) vystavuje pre lekáreň (poskytovateľ lekárenskej starostlivosti) rôzne dobropisy za odber prípravkov od výrobcu, za poskytnutý finančný bonus za odber tovaru, za bonus za preferovaný predaj a dobropisy na finančnú odmenu za skorú úhradu a odobraté množstvo. Tieto dobropisy sú s nulovou DPH, účtujú sa mínusom 504 MD/321 D (B spôsob). Postupujeme správne, že nakoľko ide o peňažné plnenie, ktoré vypláca držiteľ lekárni, tak lekáreň nemusí platiť zrážkovú daň?

Slovenský subjekt platiteľ DPH, registrovaný v SR na všetky dane má jediného spoločníka -jednoosobovú spoločnosť, ktorou  je občan Maďarskej republiky. Slovenský subjekt vlastní technológiu , nemá na území SR dostatok práce a vtedy majiteľ spoločnosti dáva svoje peniaze do slovenskej spoločnosti, aby „prežila“. V roku 2015 by chcel predať technológiu zo slovenského subjektu platiteľ DPH na spoločnosť, ktorá je zaregistrovaná v Maďarsku, je to subjekt s právami a povinnosťami v Maďarsku, tiež platiteľ DPH v Maďarsku , kde je tiež jediným spoločníkom ten istý občan, ktorý vlastní aj slovenský subjekt. Tá istá technológia by však neopustila územie SR , zostala by v nájme slovenského subjektu, ktorý ju predtým vlastnil. Zhrnutie: Maďarský platiteľ DPH, vlastník technológie by prenajal slovenskému subjektu technológiu.

Otázka znie:

1)     Slovenský subjekt platiteľ DPH po predaji maďarskému subjektu platiteľovi DPH vystaví FA bez DPH a u Maďara by nastalo samozdanenie. Avšak, ak technológia neopustí SR, tak potom by DPH mala zostať v SR a FA by mala byť s DPH?

2)     Pri nájme technológie bude Maďar vystavovať FA bez DPH a slovenský subjekt bude samozdaňovať?