Otázky s vecným pojmom: Stravné

V akej výške uplatniť diety: SR - ČR - letecky Kórea -23.7.2013 odchod SR 05.00 - prechod ČR hranice 06,30 odlet lietadla 18,30 v tomto prípade diety ČR 600 CZK nad 12 hod. a vreckové 40 % zo 600 - 240 CZK - kurz sa uplatní zo dňa pred predložením vyúč. ZSC? Je to správne? Potom SZ trvá 24.7.2013 - 31.7.2013 - tam sa uplatní dieta vo výške 40 € denne podľa opatrenia a diety 40 % - 16 € denne - všetko nad 12 hod. Je to správne? A potom odlet je 31.7.2013 zo Soulu o 12.45 hod. prílet Praha tiež 31.7.2013 o 16,50 hod. je tu časový posun. Ako to posúdiť z hľadiska vyplatenia diet. Je správne dať na toho 31.7.2013 nad 12 hod. dietu vo výške 40 € - Korea a vreckové 40 % - 16 € a potom už z ČR - do SR nič. Posúdené ako nad 12 hod. - v Korei toho 31.7.2013 ? A ešte, stačí ak vo vyúčtovaní na CP budú uvedené a preplatené len diety a vreckové, nakoľko zam. sú zároveň konateľmi, záloha nebola daná a ostatné náklady ako letenky, poistenie, parkovné, PHM, DZ boli platené plat. kartou spoločnosti s.r.o.

Dobrý deň, potrebujem vedieť stanovisko k danej problematike: Kupujeme obedy pre našich zamestnancov od neplatiteľa DPH v sume 3,40 €. Ako správne vypočítame a odvedieme DPH za obedy, ktoré zamestnancom vyúčtujeme vo výške 45 % hodnoty jedla. Prosíme vás o konkrétne sumy, ak vychádzame z uvedenej sumy - 3,40 € Ďakujeme za rýchlu odpoveď.

Na základe Vašej odpovede ohľadom zákona o cestovných náhradach poprosím o vysvetlenie § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Zo znenia ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť v pracovnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Z uvedeného vyplýva, že vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25 % vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je poskytovanie stravného v zmysle zákona o cestovných náhradách (ide o ustanovenie tohto zákona), a teda v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., z čoho vyplýva, že ide o oprávnený daňový výdavok a následne nie je potrebné dodaniť ani príjem zamestnancov podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Je naša interpretácia správna? Zároveň ak vychádzame z ustanovenia § 5 ods. ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5-12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. Keďže naši zamestnanci uvedené spĺňajú a cca 10 dní v mesiaci práve v čase obeda musia absolvovať pracovné cesty v trvaní menej ako 5 hodín, z nášho pohľadu majú nárok na poskytnutie stravného v čase 5-12 hodín a vzhľadom na spoločné ustanovenia zákona o cestovných náhradách možno náhrady podľa uvedeného zákona paušalizovať. Máme za to, že náš postup je v zmysle zákona o cest. náhradách správny a aj tieto náhrady sú teda daňovo uznané.

Ako je zamestnávateľ povinný poskytovať stravné listky? Napr. na mesiac máj by sa mali odpočítať dni za apríl, kedy napr. zamestnanec mal pracovnú neschopnosť, dovolenku, platí to aj pre mesiac január a mínus dni za december?

Zjednodušený príklad výpočtu stravného pracovnej cesty:

• 1. deň  - Odchod zamestnanca z tuzemska o 20.00 h.
• 2. deň  - Po polnoci prešiel hranicou s Českou republikou a celý deň bol v tejto krajine.
• 3. deň: - Odchod z Českej republiky, o 18.00 h prechod cez hranicu a príchod domov o 22.00 h

Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v zmysle § 5 ods. 4 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách")?

Má zamestnanec nárok na výplatu tuzemského stravného v prípade, že sa prelína so zahraničnou cestou?  Vodič preváža tovar do Českej republiky. Odchod na pracovnú cestu zo sídla podniku je o 21.00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou Republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13.00 h o 15.00 h prekračuje hranicu  so SR a o 18.00 h má príchod späť do firmy. Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v úhrne za dva dni?

Stravné lístky rozpočtovej organizácii došli až v marci, ale zamestnancom ich rozdali za mesiace január, február a marec 2013, teda spätne. Hodnota stravného lístka je 3 eurá, a nakoľko boli rozdané spätne, chcela by organizácia  úhradu od zamestnanca vyriešiť cez pokladnicu.

Spoločnosti, ktorá prevádzkuje sklad potravín, bežne odberatelia platia stravnými poukážkami. Poukážky potom odovzdáva za 5% spoločnostiam , a len minimálnu časť používa na ďalší nákup tovaru. môžeme Možno tieto stravné poukážky používať na ďalší nákup tovaru, a môže spoločnosť stravné poukážky od odberateľov použiť aj pre zamestnancov.

Právnická osoba má zamestnancov, ktorých činnosť môžeme charakterizovať ako činnosť osôb, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Zamestnávateľ sa v dodatku k pracovnej zmluve so zamestnancami dohodol, že im bude v zmysle 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „cestovné náhrady“) vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25% vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny SR. Bude tento náklad daňovým výdavkom spoločnosti? Pre ďalšiu skupinu zamestnancov, ktorých pracovné cesty trvajú denne, avšak denne menej ako 5 hodín, stanovil zamestnávateľ paušál pre vyplácanie diét.  Bude tento výdavok daňovo uznaným v zmysle § 34 zákona o cestovných náhradách?

Samostatne zárobkovo činná osoba, účtujúca v systéme jednoduchého účtovníctva, podniká v reštauračných službách, t. j. má vlastné stravovacie zariadenie a zamestnancov. Ako sa bude účtovať vlastná strava podnikateľa a stravovanie jeho zamestnancov v peňažnom denníku? Stravná jednotka je 3,25 eura za obed.