Otázky s vecným pojmom: Stravné

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

V organizácii je zavedený pružný pracovný čas. Ako je to s nárokom na stravné lístky u zamestnancov, ked v danom dni neodpracujú viac ako 4 hodiny? Nemajú v tých dňoch nárok na stravný lístok? Je potrebné mať odborovú organizáciu, aby sa mohol zaviesť pružný pracovný čas?

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na:

1. dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie,
2. čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom,
3. stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce,
4. na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste,
5. na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Firma má zmluvu o poskytovaní stravovania s dodávateľskou spoločnosťou. Cena fakturovaného stravného lístka je 2,13 eura plus 0,43 eura (DPH), čiže spolu je to  2,56 eura. Na vstupe si uplatňuje firma odpočet DPH v plnej výške, t. j. 0,43 eura za každý stravný lístok. Náklady spoločnosti sa účtujú nasledovne:

• 1,20 eura +0,24 eura (DPH) spolu 1,44 eura,
• príspevok zo sociálneho fondu 0,16 eura + 0,03 eura (DPH) spolu 0,19 eura,
• zamestnanec platí 0,77 eura + 0,16 eura (DPH) spolu 0,93 eura.

Takto postupuje od 1.1.2010. Je tento postup správny, alebo sa má odvádzať DPH len vo výške 0,16 eura, t. j. zo sumy ktorú platí zamestnanec?

Podnikateľ – SZČO poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky bez náhrady - v plnej výške 3,60 €  a do výdavkov si započíta iba 55 %z hodnoty stravného lístka. Ako je to z pohľadu zamestnanca?

Má zamestnanec nárok na výplatu tuzemského stravného v prípade, že sa prelína so zahraničnou cestou?  Vodič preváža tovar do Českej republiky. Odchod na pracovnú cestu zo sídla podniku je o 21.00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou Republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13.00 h o 15.00 h prekračuje hranicu  so SR a o 18.00 h má príchod späť do firmy. Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v úhrne za dva dni?

Dobrý deň, potrebujem vedieť stanovisko k danej problematike: Kupujeme obedy pre našich zamestnancov od neplatiteľa DPH v sume 3,40 €. Ako správne vypočítame a odvedieme DPH za obedy, ktoré zamestnancom vyúčtujeme vo výške 45 % hodnoty jedla. Prosíme vás o konkrétne sumy, ak vychádzame z uvedenej sumy - 3,40 € Ďakujeme za rýchlu odpoveď.

Dňa 18. 11. 2014 došlo k škole k havárii - zhorel elektrický kábel, z tohto dôvodu bola školská jedáleň odstavená a nevarilo sa. Škola zabezpečuje stravovanie zamestnancov vo vlastnej školskej jedálni.  V škole je objednávkový systém, strava sa objednáva vopred, najneskôr deň dopredu do 12,30 hod. V utorok ráno, t. j. 18. 11., keď sa zamestnanci o havárii dozvedeli, už nie je možné sa na stravu prihlásiť ani odhlásiť. Na ďalší deň - stredu 19. 11. 2014 bol objednávkový systém prístupný a funkčný, pretože nikto nevedel, či sa podarí poruchu odstrániť v utorok alebo až v stredu. Keďže sa nevarilo, zabezpečili sme v utorok aj v stredu stravovanie stravnými lístkami pre tých zamestnancov, ktorí mali stravu nahlásenú a objednanú. Dňa 3. 12. 2014  s odstupom cca 3 týždňov sa obrátila na mňa osobne predsedkyňa Nových školských odborov, odborovej organizácie, ktorá na našej škole pôsobí, so žiadosťou o vydanie stravných lístkov všetkým zamestnancom školy, teda aj tým, ktorí nemali obed prihlásený. Následne 4. 12. 2014 poslala svoju požiadavku mailom. Sú to takí zamestnanci, ktorí sa nestravujú a nevyužívajú služby školskej jedálne, alebo ich využívajú veľmi sporadicky. V čase školských prázdnin, keď je kuchyňa mimo prevádzky - je to vopred plánovaná odstávka, dostávajú stravné lístky všetci zamestnanci. Ide o prázdniny v mesiaci júl, prípadne ak sa rozhodne o odstávke, tak iné prázdninové obdobie v roku (jesenné, jarné). Považujeme rozhodnutie vydať stravenky len tým zamestnancom, ktorí mali stravu prihlásenú, za správne. Prosila by som o vaše stanovisko k danému problému. V prípade, že škola nepostupovala správne, chceme problém doriešiť.

Sme nemocnica, príspevková organizácia ŽSK. Naša odborová organizácia chce čerpať sociálny fond formou gastrolístkov, ktoré sa dajú zamestnancom na dni dovolenky. Je to možné, ako túto skutočnosť účtovať? Je toto čerpanie zdanené daňou z príjmu a platia sa odvody?