Otázky s vecným pojmom: Stravné

Sme slovenská s.r.o., ktorá bude mať zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy budú mať miesto výkonu práce v Rakúsku. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") § 18 sa aplikuje na zamestnanca, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí. Má spoločnosť aplikovať pre uvedených zamestnancov náhrady (stravné) ako pri zahraničnej služobnej ceste, nakoľko zamestnanci vždy každý týždeň v pondelok odchádzajú do Rakúska a vracajú sa večer na Slovensko do Bratislavy, kde im naša spoločnosť hradí ubytovanie. A zase v utorok idú do Rakúska a večer sa vracajú do Bratislavy a takto to je až do piatku. Podľa § 18 zákona  o cestovných náhradách  zamestnancovi, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí  uvedené náhrady pri zahraničnej služobnej ceste nepatria. Čo si  bude zamestnanec vykazovať v cestovnom príkaze aké náhrady (stravné)?

Na základe Vašej odpovede ohľadom zákona o cestovných náhradach poprosím o vysvetlenie § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Zo znenia ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť v pracovnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Z uvedeného vyplýva, že vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25 % vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je poskytovanie stravného v zmysle zákona o cestovných náhradách (ide o ustanovenie tohto zákona), a teda v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., z čoho vyplýva, že ide o oprávnený daňový výdavok a následne nie je potrebné dodaniť ani príjem zamestnancov podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Je naša interpretácia správna? Zároveň ak vychádzame z ustanovenia § 5 ods. ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5-12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. Keďže naši zamestnanci uvedené spĺňajú a cca 10 dní v mesiaci práve v čase obeda musia absolvovať pracovné cesty v trvaní menej ako 5 hodín, z nášho pohľadu majú nárok na poskytnutie stravného v čase 5-12 hodín a vzhľadom na spoločné ustanovenia zákona o cestovných náhradách možno náhrady podľa uvedeného zákona paušalizovať. Máme za to, že náš postup je v zmysle zákona o cest. náhradách správny a aj tieto náhrady sú teda daňovo uznané.

Právnická osoba má zamestnancov, ktorých činnosť môžeme charakterizovať ako činnosť osôb, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Zamestnávateľ sa v dodatku k pracovnej zmluve so zamestnancami dohodol, že im bude v zmysle 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „cestovné náhrady“) vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25% vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny SR. Bude tento náklad daňovým výdavkom spoločnosti? Pre ďalšiu skupinu zamestnancov, ktorých pracovné cesty trvajú denne, avšak denne menej ako 5 hodín, stanovil zamestnávateľ paušál pre vyplácanie diét.  Bude tento výdavok daňovo uznaným v zmysle § 34 zákona o cestovných náhradách?

SZČO vykonávajúca stavebné práce, má zamestnancov pracujúcich v zahraničí - Rakúsku. V pracovnej zmluve je miesto výkonu práce uvedené Slovenská republika, Rakúsko. Zamestnanci chodia na dvojtýždňové turnusy. Majú zamestnanci nárok na cestovné náhrady počas výkonu práce v zahraničí? O aký druh cestovných náhrad môžu zamestnávateľa požiadať? Je to pre zamestnávateľa daňový výdavok? A ako sa uplatňuje nárok na cestovné náhrady - stravné, vypísaním tlačiva Cestovný príkaz?

Naša firma doteraz prispievala zamestnancom zo SF na stravu 4 % z hodnoty stravného listka a v decembri zakúpila vianočné kolekcie. Napísal sa zoznam pracovníkov, priložil doklad z pokladnice, oni to pri prevzatí podpísali a v decembrovej výplate to mali cez pásku zdanené. Teraz od decembra bude minimálna hodnota SL 3,38 €. Prosím Vás, koľko eur, alebo % môžeme prispieť zamestnancom z tejto hodnoty SL a ešte, že tento rok zamestnanci namiesto kolekcií chcú koncoročné posedenie "akože KAPUSTNICA". Ako to môžeme urobiť, aby to bolo správne, nakoľko nebudeme mať žiaden doklad z registračnej pokladnice?

Sme nemocnica, príspevková organizácia ŽSK. Naša odborová organizácia chce čerpať sociálny fond formou gastrolístkov, ktoré sa dajú zamestnancom na dni dovolenky. Je to možné, ako túto skutočnosť účtovať? Je toto čerpanie zdanené daňou z príjmu a platia sa odvody?

Ak sa člen telovýchovnej jednoty zúčastní športového podujatia v trvaní viac ako 5 h mimo bydliska, treba pri účtovaní tohto stravného prikladať k podpisu o prevzatí sumy aj pokladničný doklad o použití stravného a musí byť presne vo výške 3,8 eura ?

Firma má zmluvu o poskytovaní stravovania s dodávateľskou spoločnosťou. Cena fakturovaného stravného lístka je 2,13 eura plus 0,43 eura (DPH), čiže spolu je to  2,56 eura. Na vstupe si uplatňuje firma odpočet DPH v plnej výške, t. j. 0,43 eura za každý stravný lístok. Náklady spoločnosti sa účtujú nasledovne:

• 1,20 eura +0,24 eura (DPH) spolu 1,44 eura,
• príspevok zo sociálneho fondu 0,16 eura + 0,03 eura (DPH) spolu 0,19 eura,
• zamestnanec platí 0,77 eura + 0,16 eura (DPH) spolu 0,93 eura.

Takto postupuje od 1.1.2010. Je tento postup správny, alebo sa má odvádzať DPH len vo výške 0,16 eura, t. j. zo sumy ktorú platí zamestnanec?

Pri poskytovaní stravných poukážok, pri nákupe ktorých si neuplatňujeme na vstupe DPH, neodvádzame zo sumy, ktorú si hradí zamestnanec (0,4 €) DPH. Postupujeme správne?

Naši obchodníci majú možnosť stravovať sa v troch vybraných reštauračných zariadeniach. Cena obeda je každý deň rôzna, no zamestnávateľ prispieva z nákladov každému zamestnancovi 2,27 € a zo sociálneho fondu 0,10 €. Celý rozdiel si zamestnanec uhrádza sám. Reštaurácia nám mesačne odobraté obedy fakturuje. DPH na vstupe si neuplatňujeme. Postupujeme správne, ak DPH na výstupe neodvádzame?