Otázky s vecným pojmom: Stravné

Liečim sa  na vredovú chorobu mám potvrdenie od špecializovaného lekára, že môj zdravotný stav si  vyžaduje diétne stravovanie, nemôžem využívať  spôsob stravovania v zariadení, musím jesť častejšie a malé množstva jedlá po celý deň. Obrátila som sa  na môjho zamestnávateľa už od 1. 8. 2014 mi nedáva stravné lístky a taktiež mi nedopláca na stravu. Ja si nosím  stravu z domu. Organizácia mi odpísala, že organizácia varí diétnu stravu a jesť môžem kedy chcem. Obed je od 12-12,30 hod. Podľa Zákonníka práce § 152 ods. nemôžem využívať žiadny so spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Poraďte mi prosím čo mám robiť od 1. 8. 2014 do dnešného dňa som vlastne ukrátená z príspevku na stravovanie.

Sme rozpočtová organizácia zriadená obcou (DSS pre seniorov). Stravu zamestnancom zabezpečujeme vo vlastnej kuchyni, zamestnancom zrážame stravné cez výplatnú pásku za skutočne odobraté obedy za daný mesiac. Hodnota obeda 1,78 € (z toho cena surovín 1,50 , režijné N 0,28 €) príspevok zamestávateľ 55 % 0,98 € príspevok zo SF 0,09 € úhrada zamestnanec 0,71 €. Chcela by som požiadať o celý postup účtovania-od predpisu miezd, cez úhradu mzdy, prevod zo SF, aj z rozp. položkami, 223 001, 223 003, 637 014. Ešte sa u nás stravujú aj dôchodci z obce, stravu platia na konci mesiaca za skutočne odobraté obedy, vyberáme do pokladnice, následne odvod do banky na príjmový, odtiaľ prevod zriaď., ktorý vráti na výdavkový. Aj tu by som si chcela by istá postupom účtovania. V dostupnej literatúre sú len školské jedálne, ale my nevedieme stravné na jedálenskom mimorozp. účte, my ho máme cez rozpočet. Ak by sa dalo poprosila by som celý postup oboch účtovaní. Ešte posledná otázka to čo vyberieme za stravné na položke 223 003 musíme použiť iba na nákup potravín na položke 633 011? Môžem stravné, ktoré mi zostane na konci roka na príjme použiť v januári na úhradu decembrových fa za potraviny?

SZČO, JÚ, platiteľ DPH,  môže takto účtovať nákup a predaj stravných lístkov DF za str. lístky : zdaniteľný výdaj - réžia PPD úhrada od zamestnancov : zdaniteľný výdaj - ostatný /hodnota str. lístka je 2,46 € bez DPH, zamestnanci hradia 45 % z hodnoty t. j. 1,11 € - SF 0,28 € = 0,83 x 20 % = 1 €/str. lístok

Stravovanie zamestnancov máme zabezpečené dovozom jedla z reštaurácie, ktorá nám na základe počtu odobratých jedál vystaví faktúru. My sme platitelia DPH a rozhodujeme sa medzi reštauráciou, ktorá je platiteľom a neplatiteľom DPH? Aký to má dopad?

a) Reštaurácia - neplatiteľ DPH cena jedla = 3,15 € daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,60 € 528/321.  Je účtovanie správne? Z pohľadu DPH, akú DPH máme odviesť, keď zamestnanec vôbec neprispieva na stravu, pre zamestnávateľa je dobrovoľný príspevok nad rámec nedaňový náklad. Aký je základ dane pre DPH? Reštaurácia je neplatiteľ DPH a zamestnávateľ obdržal faktúru bez DPH (žiadna odpočítaná DPH)?

b) Reštaurácia - platiteľ DPH cena jedla = 3,15 € s DPH (ZD=2,63 € a DPH=0,52 €) daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,08 € 528/321.  V akej výške môžeme DPH odpočítať a akú DPH odviesť? Prosím, uveďte správne zaúčtovanie so sumami.

Dňa 18. 11. 2014 došlo k škole k havárii - zhorel elektrický kábel, z tohto dôvodu bola školská jedáleň odstavená a nevarilo sa. Škola zabezpečuje stravovanie zamestnancov vo vlastnej školskej jedálni.  V škole je objednávkový systém, strava sa objednáva vopred, najneskôr deň dopredu do 12,30 hod. V utorok ráno, t. j. 18. 11., keď sa zamestnanci o havárii dozvedeli, už nie je možné sa na stravu prihlásiť ani odhlásiť. Na ďalší deň - stredu 19. 11. 2014 bol objednávkový systém prístupný a funkčný, pretože nikto nevedel, či sa podarí poruchu odstrániť v utorok alebo až v stredu. Keďže sa nevarilo, zabezpečili sme v utorok aj v stredu stravovanie stravnými lístkami pre tých zamestnancov, ktorí mali stravu nahlásenú a objednanú. Dňa 3. 12. 2014  s odstupom cca 3 týždňov sa obrátila na mňa osobne predsedkyňa Nových školských odborov, odborovej organizácie, ktorá na našej škole pôsobí, so žiadosťou o vydanie stravných lístkov všetkým zamestnancom školy, teda aj tým, ktorí nemali obed prihlásený. Následne 4. 12. 2014 poslala svoju požiadavku mailom. Sú to takí zamestnanci, ktorí sa nestravujú a nevyužívajú služby školskej jedálne, alebo ich využívajú veľmi sporadicky. V čase školských prázdnin, keď je kuchyňa mimo prevádzky - je to vopred plánovaná odstávka, dostávajú stravné lístky všetci zamestnanci. Ide o prázdniny v mesiaci júl, prípadne ak sa rozhodne o odstávke, tak iné prázdninové obdobie v roku (jesenné, jarné). Považujeme rozhodnutie vydať stravenky len tým zamestnancom, ktorí mali stravu prihlásenú, za správne. Prosila by som o vaše stanovisko k danému problému. V prípade, že škola nepostupovala správne, chceme problém doriešiť.

Účtovná jednotka má vlastné stravovacie zariadenie a poskytuje reštauračné služby. Účtovná jednotka je platitteľom DPH a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V priebehu bežného účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok, nakupuje suroviny do kuchyne (múku, cukor, mäso, koreniny a pod.), z ktorých pripravuje jedlá na denné menu a tiež tzv. minútkové jedlá. Nákup týchto surovín účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Cena denného menu je 3 €. V tejto cene, ktorou sú 3 €, poskytuje stravu aj vlastným zamenstnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, vo vlastnej reštaurácii. Na stravu prispieva zamestnávateľ vo výške 55 % z 3 €, čo je 1,65 €a zamestnanci doplácajú zvyšných 1,35 € za každé jedlo. Na konci mesiaca každý zamestnanec prinesie pokladníčke peniaze v sume 1,35 € x počet obedov, pokladníčka vypíše príjmový pokladničný doklad a zároveň dá zamestnancovi podpísať protokol o počte zjedených jedál za daný mesiac, pričom zamestnanec podpisom tohto protokolu potvrdzuje, že za dané jedlá aj zaplatil. Následne dá pokladníčka tento protokol a príjmový doklad účtovníčke a účtovníčka na základe tohto príjmového dokladu a protokolu účtuje nasledovné:

1. Prijaté peniaze od zamestnancov do pokladnice: 1,35 € za 1 obed x počet obedov mínus DPH z každého obeda, čo je 0,22 €. Účtovanie: peňažný denník, pokladnica, príjem ovplyvňujúci základ dane, čiže príjmom ovplyvňujúcim základ dane je 1,13 € za každý poskytnutý obed zamestnancovi, pričom pre výpočet platí: 1,35 € - 0,22 €= 1,13 €. Samotná DPH potom predstavuje účtovanie v peňažnom denníku v časti pokladnica ako účtovanie o príjme neovplyvňujúcom základ dane, pričom pre výpočet sumy DPH platí: DPH z prijatého plnenia je 1,35 € / 1,2 = 1,13 €, čo je základ DPH. 1,35 € - 1,13 € = 0,22 €, a to je DPH.

2. Príspevok zamestnávateľa: 1,65 € a toto už účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, keďže o skutočných výdavkoch už účtovala pri nákupe surovín. Otázky: 1. Je vyššie uvedené účtovanie správne? 2. Je postup výpočtu DPH správny? 2. Nemohla by účtovná jednotka účtovať o výdavku vo výške 1,65 € v rámci uzávierkových účtovných operácií, čo je príspevok zamestnávateľa, ako o daňovom výdavku, hoci raz už o daňových výdavkoch účtovala v priebehu bežného účtovného obdobia, a síce nákup surovín do kuchyne na prípravu denného menu a tzv. minútkových jedál. Z týchto surovín sa totižto pripravuje aj strava pre zamestnancov.

PO,PU,platiteľ DPH. Naši zamestnanci robia medzinárodnú prepravu. Vždy do 15 nasledujúci mesiac nám odovzdávajú podklady pre výpočet diét za predchádzajúci mesiac, ktoré im vyplácame vo výplatnom termíne (t. j. 20.) spolu s mzdou . Akým kurzom máme prepočítať zahraničné stravné (napr. české), ktoré nie je v eurách?

SZČO vykonávajúca stavebné práce, má zamestnancov pracujúcich v zahraničí - Rakúsku. V pracovnej zmluve je miesto výkonu práce uvedené Slovenská republika, Rakúsko. Zamestnanci chodia na dvojtýždňové turnusy. Majú zamestnanci nárok na cestovné náhrady počas výkonu práce v zahraničí? O aký druh cestovných náhrad môžu zamestnávateľa požiadať? Je to pre zamestnávateľa daňový výdavok? A ako sa uplatňuje nárok na cestovné náhrady - stravné, vypísaním tlačiva Cestovný príkaz?

Spoločník a konateľ s. r. o. je zároveň aj jej zamestnancom. S. r. o. má sídlo od miesta jeho trvalého bydliska vzdialené 100 km. Do zamestnania dochádza v pondelok ráno a v piatok odchádza domov. Ubytovanie mu poskytujú príbuzní bývajúci v mieste sídla firmy. Má nárok na vyúčtovanie cestovných náhrad a stravného vo forme cestovných príkazov? Môže si s. r. o. tieto náhrady uplatniť ako výdavky?

Obec, prostredníctvom externého dodávateľa, zabezpečuje stravu pre dôchodcov. Podľa dohody externý dodávateľ fakturuje obci sumu, ktorá je súčinom ceny za jedno jedlo a počtu poskytnutých obedov. Dôchodcovia platia za poskytnutú stravu podľa počtu prijatých jedál a sumy za jedno jedlo, ktorá je nižšia o poskytnutý  príspevok obce na stravu pre dôchodcov, priamo na bankový účet obce. Ako má obec postupovať pri účtovaní týchto operácií, ako aj pri ich zaraďovaní do položiek rozpočtu?