Otázky a odpovede

Slovenská s.r.o., plátce DPH má jednatele, který je občan České republiky a na Slovensku nemá žádný pobyt. Slovenská společnost je 100 % vlastněna mateřskou českou s.r.o. Dotaz je na odměňování jednatele z ČR. Firma by ráda vyplácela na základě smlouvy o jednatelství jednateli měsíčně 1 000 Euro odměnu. Jednatel je obyvatel ČR, svou činnost pro slovenskou společnost vykonává na dálku z České republiky, na Slovensku je maximálně 2 x za měsíc. Jak to bude se zdaněním, odvodem zdravotního a sociálního pojištění? Musí jednatel něco platit? Nebo svůj příjem zdaní v ČR? Prosím o sdělení sazeb daně a odvodů sociálního a zdravotního, které bude muset odvádět a o informaci, kam všude se musí informace o příjmu hlásit (na jaké úřady) a vůbec o celkový postup.

Prosím, mala by som otázku k odpovedi č. ID3075 z 13.11.2017: z akého dôvodu skončila platnosť odpovede 31.12.2017? Rovnaký prípad ako v ID3075, ale v roku 2023: Slovenský platiteľ si objednal právne služby u dodávateľa z EU. Predmetom fakturácie by bola likvidácia dcérskej spoločnosti tohto slovenského platiteľa, ktorá sídli v zahraničí. Otázka: je možné odpočítať DPH z faktúry za právne služby, služba bude daňovým náklad slovenského subjektu?

Zriaďovateľ ZŠ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti. Je potrebné, aby zriaďovateľ vypracoval aj pracovnú náplň pre riaditeľa ZŠ?

Prosím o informáciu, ako sa má určiť započítaná prax zamestnancov odmeňovaných podľa zákona 553/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme počas priestupného roku. Ak zamestnanec odpracuje celý priestupný rok, napr. rok 2024, do započítanej praxe sa mu má uviesť 1 rok alebo 1 rok a 1 deň? Za predpokladu, že zamestnanec odpracuje len časť roka, napr. od 1.1.2024 – 29.02.2024, do započítanej praxe sa mu uvedie 60 dní? Existuje nejaký predpis / metodika, ktorý/á to určuje? 

Materská spoločnosť so sídlom v ČR ako benefit poskytla českým zamestnancom 10 dní dovolenky naviac. V ČR je základná dovolenka 20 dní, tj. každý zamestnanec dostal 10 dní dovolenky naviac ako benefit nad rámec zákona. Materská spoločnosť má na Slovensku dcérsku spoločnosť, u ktorej tiež v rámci benefitov poskytla rovnaký počet dní pre svojich zamestnancov. V SR však je rozdielny základ dovolenky. Z toho titulu niektorí zamestnanci dostali ako benefit 10 dní dovolenky naviac a niektorí zamestnanci 5 dní tj. tí ktorí mali základnú výmeru dovolenky 25 dní. Prosím o vyjadrenie, či nie je možné takúto skutočnosť na Slovensku napadnúť a či je výmera 30 dní dovolenky paušálne po právnej stránke priechodná. Ide o obchodnú spoločnosť.

Zamestnávateľ chce uplatniť § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. V prípade príspevku zamestnávateľa do DDS sa u niektorých zamestnancov zmení základ dane pre nárok na plný daňový bonus.  Je možné, aby zamestnanec, ktorý nechce prísť o plný daňový bonus, mal možnosť výberu? Ako to môžeme urobiť - dať podpísať "Súhlas" s uplatnením tohto benefitu? Ak áno - ako by mal prosím vyzerať dokument, ktorí budú zamestnanci podpisovať.

Prosím môžete nám podať informáciu ohľadom opatrenia č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného zo dňa 20. 05. 2023, účinného od 01. 06. 2023. 

Momentálne sme zamestnancom vyplácali finančný príspevok vo výške: 3,75 zo sumy 6,80 a zo soc. fondu sme im dávali príspevok vo výške 0,68 (10 % zo sumy 6,80).

Keďže od 01.06.2023 došlo k zvýšeniu stravného zo sumy 6,80 na 7,30 €. Moja otázka znie, či sme povinní od tohto dátumu navýšiť príspevok na 4,02 a zo soc. fondu 0,73?

Alebo môžem pokračovať v pôvodnej sume platnej do 31.05.2023 a napríklad by sme zmenu dali od septembra 2023?

Stále by sme sa teda zmestili do minima  príspevku na stravné.

1.1.-31.5.2023..... 6,80........ Min 2,81 - Max. 3,74

1.6.2023...............7,30........ Min. 3,02 - Max. 4,02

Slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckého odberateľa služby stavebného charakteru na území Nemecka. Po dodaní služieb slovenská firma fakturuje dodanie nemeckej firme. Obchodná zmluva s nemeckým odberateľom je postavená tak, že pri každej fakturácii Nemci zadržiavajú takzvanú zábezpeku 10 % z fakturovanej sumy, a teda uhradia 90 % z faktúry. Zadržiavaných 10 % vyplatia až po 24 mesiacoch, pokiaľ sa zistí, že na stavbách nie sú žiadne závažné závady. Môže slovenská firma účtovať do daňových výnosov len 90 % z fakturácie a ostatných 10 % účtovať do výnosov až po úhrade, keďže podľa obchodnej zmluvy ide o zadržiavanú zábezpeku?

Chceme začať účtovať firmu A. Firma A prenajíma miestnosť kasína od firmy B. Firma A vlastne zabezpečuje prevádzkovanie kasína, vykonáva to v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu (firma C). Takže výnosom firmy A je provízia za sprostredkovanie stávok a iných podobných hier. (oslobodená od dane v zmysle § 41 zákona o DPH.) Inými slovami firma C ako Mandant poskytuje odmenu firme A (Mandatár) vo forme: Odmena Mandatára z čistého výťažku hazardných hier (x %) podľa zákona o hazardných hrách 30/2019. Takže táto odmena je vlastne výnosom firmy A. Fyzicky samotné peniaze z hracích automatov vyberá firma A a následne ich vloží na svoj bankový účet. Pre firmu A tieto peniaze nie sú výnosom. Firma A nemá ORP, predpokladám ak je to potrebné pri tejto činnosti (prevádzkovanie herní), ORP môže mať firma C. Samotná tržba (výnos) patrí firme C. Firma C vyhotoví každý mesiac mesačnú sumarizáciu, že vlastne koľko hotovosti mu dlží firma A, a firma A na základe toho zo svojho bankového účtu prevedie túto sumu zníženú o províziu firme C. V automatoch je zabudované počítadlo. V účtovníctve by to vyzeralo takto: 378/ 379 predpis podľa mesačnej sumarizácie firmy C... 100 EUR (Alebo alternatívne predpis 211/379 lebo vlastne tá hotovosť je vo vlastníctve firmy A keď ich vyberie z automatov), 221/378 (alebo alternatívne 221/261 a 261/211) vklad hotovosti na bankový účet firmy A... 100 EUR, 379/221 prevod firme C... 80 EUR, 379/311 kompenzácia faktúry firmy A za sprostredkovanie stávok... 20 EUR (311/602...20 EUR). Otázka je, že ktorý hore uvedený účtovný postup je správny? Druhá otázka je, že občas sa stáva, že konateľ firmy A peniaze omylom vloží na vlastný bankový účet, ale samozrejme presnú sumu potom prevodom prepošle na firemný. Z nášho účtovného hľadiska sa podľa mňa krok 221/378 (alternatívne 221/261 a 261/211) sa nemení. Je táto úvaha správna? Ďakujeme pekne

Mesto má faktúru na výrobu dreveného vyrezávaného kríža v sume 4 500,00 EUR. Účtujem to ako služba 518 alebo ako výroba na zákazku, resp. ako nákup majetku? Prosím o usmernenie, kde to zaradiť do majetku na akú triedu (022 alebo 032) aj akú ekonomickú klasifikáciu použiť z kapitálových výdavkov?