Otázky a odpovede

Slovenská spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a spracovaním mäsa požiadala zahraničnú spoločnosť o vypracovanie a zavedenie projektu ekonomického riadenia podniku. Zhotoviteľ – zahraničná spoločnosť sa zaoberá ekonomickými a finančnými službami. Zahraničná spoločnosť má v zmluve uzatvorenej so slovenskou spoločnosťou na zhotovenie uvedenej štúdie klauzulu, v ktorej zahraničná spoločnosť slovenskú spoločnosť zaväzuje na mlčanie a neprezradenie vypracovanej štúdie, z dôvodu, že ide o tajné informácie, ktoré sú know-how tejto spoločnosti. Slovenská spoločnosť sa teda domnieva, že ide o know-how spadajúce pod licenčné poplatky, a teda ich zdaňuje ako príjem zo zdroja na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. zrážkovou daňou.

Chorvátsky spevák vystupuje v Bratislave na koncerte organizovanom slovenskou agentúrou. Ako mu má zdaniť honorár?

Slovenská chemická spoločnosť uzavrela zmluvu s talianskym daňovníkom na vypracovanie analýzy technologického zariadenia používaného v prevádzke chemickej výroby slovenskej spoločnosti, vrátane poradenskej činnosti na zefektívnenie technologického procesu. Výsledkom práce talianskeho experta je poradenstvo pri rekonštrukcii závodu, ktorej cieľom je zvyšovanie kapacity výroby. Forma poradenskej činnosti je skúmanie existujúceho stavu a návrhy technických riešení pri rekonštrukcii závodu. Túto prácu nevykonáva taliansky daňovník trvalo a na území SR sa zdržiava len v krátkodobých intervaloch počas výkonu prác pre slovenskú spoločnosť. Taliansky daňovník predložil slovenskej spoločnosti čestné prehlásenie o tom, že nevykonáva služby pre iných daňovníkov na území SR. Je jeho príjem zdaniteľný na území SR?

Daňovník, právnická osoba so sídlom v SRN, uzavrel so slovenskou spoločnosťou zmluvu, predmetom, ktorej sú audítorské služby a ročné kontrolné audity, ktoré bude vykonávať nemecká spoločnosť v slovenskej spoločnosti. Sú zdaniteľné úhrady za poskytnuté služby nemeckou spoločnosťou pre slovenskú spoločnosť na území SR?

Daňovník, ktorý má bydlisko v nezmluvnom štáte, vypracoval na území SR pre svojho slovenského obchodného partnera marketingovú štúdiu [príjem podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – jednorazovo poskytnutá služba], pričom túto činnosť vykonával na území SR kratšie ako šesť mesiacov. Ako sa bude postupovať v prípade zdanenia?

Daňový úrad X doručí poštou podnikateľovi – fyzickej osobe oznámenie, že dňa 12. 7. 2010 bude začatá daňová kontrola na Daňovom úrade X na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. (Daňový úrad pri doručovaní musí prihliadať aj na lehotu na doručovanie podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. v ktorom je ustanovená lehota na prevzatie písomnosti, t. j. pätnásť dní od jej uloženia, plus lehota na opakované doručovanie doručovateľom).

Daňový úrad začal dňa 4. 1. 2010 u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie za rok 2004. Daňovú kontrolu nemohol ukončiť v šesťmesačnej lehote, preto požiadal daňové riaditeľstvo a predĺženie lehoty, o čom písomne upovedomil daňový subjekt. DR SR predĺžilo lehotu na vykonanie kontroly do 31. 12. 2010. Protokol z daňovej kontroly prerokoval správca dane s daňovým subjektom dňa 4. 1. 2011.

Daňový subjekt bol miestne príslušný na Daňovom úrade Bratislava II. Počas daňovej kontroly (napr. dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2008) zmenil miestnu príslušnosť na Daňový úrad Bratislava III.

Zamestnanec vykonal zahraničnú pracovnú cestu do Českej republiky na základe dohody so zamestnávateľom súkromným vozidlom. Celkovo najazdil 260 km, z toho mimo územia SR 60 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy ES č. 93/116, a to pre mestský cyklus 11,7 l, pre mimomestský cyklus 7,1 l a pre kombinovaný cyklus 8,8 l.

Zamestnanec počas zahraničnej pracovnej cesty najazdil:

• v mestskom cykle 50 km,
• v mimomestskom cykle 210 km,
• v kombinovanom cykle 0 km.

Cenu PHL kúpenej v eurách na Slovensku zamestnanec nepreukázal dokladom o čerpaní, a preto zamestnávateľ použil na výpočet cenu PHL v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu a zamestnancovi uznal cenu 1,31 €.

Zamestnanec vykonal zahraničnú pracovnú cestu z Bratislavy do Rakúska na základe dohody so zamestnávateľom súkromným vozidlom. Celkovo najazdil 1 500 km, z toho na území Rakúska 1 460 km. Na PHL kúpenú na Slovensku v eurách prešiel 20 km na Slovensku (z Bratislavy po prechod hraníc) a ešte 480 km v Rakúsku. Na PHL, ktorú kúpil v eurách v Rakúsku prešiel 980 km v Rakúsku a 20 km od prechodu hraníc do miesta skončenia pracovnej cesty, t. j. do Bratislavy. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy EHK, a to pre mesto 9,1 l, pre rýchlosť 90 km/hod. 5,8 l a pre rýchlosť 120 km/hod. 7,6 l, priemerná spotreba PHL podľa normy EHK (norma Európskej hospodárskej komisie, ktorá obsahuje spotrebu pre 3 ustálené režimy, a to spotrebu pre rýchlosť 90 km/hod., 120 km/hod. a spotrebu pre jazdu v meste) je 7,5 l/100 km [(9,1 + 5,8 + 7,6) / 3 = 7,5 l]. Zamestnanec preukázal cenu PHL v eurách dokladom o čerpaní v Rakúsku, ktorá bola 1,10 €. Cenu PHL v eurách kúpenú na území SR nepreukázal dokladom o čerpaní, a preto zamestnávateľ použil na výpočet cenu PHL, ktorú si zistil v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu a zamestnancovi uznal cenu 1,31 €.