Otázky a odpovede

Môže byť účasť zamestnanca obecného úradu na zasadnutiach OZ určená ako povinná? Z § 16 zákona o obecnom zriadení to priamo nevyplýva, mohol by to podľa mňa určiť starosta ako vedúci zamestnanec (v prípade malej obce), organizačný poriadok (tiež tvorený starostom), rokovací poriadok, ale čo v prípadoch, ak to tak nie je a účasť zamestnanca úradu vyžadujú len poslanci OZ? Majú na to právo? Ide o situáciu, kedy zamestnankyne úradu odmietajú účasť na zasadnutí, pretože sú konfrontované otázkami nie priamo súvisiacimi s bodmi rokovania alebo príliš detailnými, na ktoré nie sú pripravené, nemajú potrebné podklady a pod. Nemajú problém sa zúčastniť v prípade prizvania ku konkrétnym bodom rokovania.

Aké sú náležitosti čestného vyhlásenia zamestnanca o osamelosti zamestnanca /zamestnankyne, ktorý (-á) sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov? Toto čestné vyhlásenie predkladá zamestnanec zamestnávateľovi - štátnej príspevkovej organizácii (fakultná nemocnica) za účelom § 164 ods. 3 Zákonníka práce (výlučne len dohoda o práci nadčas a o pracovnej pohotovosti). Obdobne aj v prípade čestného vyhlásenia o osamelosti zamestnanca, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky - § 64 ods. 1 písm. d) ZP (zákaz výpovede) alebo 68 ods. 3 ZP (obmedzenie OSPP)? Je v týchto prípadoch zamestnanec povinný uvádzať v čestnom vyhlásení aj údaje o dieťati (meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko)? Treba potom dať aj súhlas zamestnanca-zákonného zástupcu dieťaťa so spracovaním osobných údajov dieťaťa? Uvádza sa v čestnom vyhlásení, že uvedené údaje sú pravdivé a že zamestnanec si je vedomý právnych následkov v prípade ich nepravdivosti? resp. vťahuje sa na tieto prípady § 39 ods. 3 správneho poriadku a § 21 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb.?

Sme príspevková organizácia mesta a v hlavnej činnosti máme aj vedenie evidencie a správu pohrebiska. V tomto roku sme sa rozhodli digitalizovať hrobové miesta. Do toho však vstúpila do platnosti  novela Zákona o ochrane osobných údajov a GDPR a nevieme či malo vôbec zmysel to robiť. Momentálne sú všetky internetové stránky s digitálnymi pohrebiskami dočasne nedostupné. Ako je to s ochranou osobných údajov v tomto smere?

Je povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytujúceho špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorého ambulancia je vybavená výpočtovou technikou, okrem zápisu do zdravotnej dokumentácie, ktorý odovzdáva pacientovi pre všeobecného lekára, vyhotoviť v papierovej podobe jeden zápis a založiť do ním vedenej zdravotnej dokumentácie, alebo stačí jeho uchovanie v elektronickej podobe?

Obec chce založiť obecný podnik. Aké právne formy môže mať obecný podnik?

Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo, pričom jeho funkcia je zo zákona nezávislá od starostu aj od obecného zastupiteľstva. Čo však s hlavným kontrolórom, ktorý nekoná nezávisle, ale tendenčne a v záujme skupiny poslancov obecného zastupiteľstva (ktorí zároveň tvoria väčšinu)?

Na Krajský stavebný úrad bol doručený podnet účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia obce ako stavebného úradu podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok"). Krajský stavebný úrad zrušil rozhodnutie obce a v spisovom materiáli uviedol, že na každé rozhodnutie o prerušení konania je potrebné vyznačiť právoplatnosť, a ako deň právoplatnosti sa má uviesť dátum až vtedy, kedy si účastník konania prevzal oznámenie o prerušení konania. V § 52 ods. 1 správneho poriadku je uvedené, že rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné dňom, ktorý je uvedený rozhodnutí (na takéto rozhodnutia sa nevyznačuje právoplatnosť v spise a nie už iný dátum, kedy si účastník prevzal oznámenie). Má sa vyznačiť právoplatnosť na rozhodnutie o prerušení a s akým dátumom, alebo nie?

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie:

1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce.

2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu?

3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri?

4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.

Sme príspevková organizácia mesta a v roku 2021 sme v podnikateľskej činnosti vykázali stratu ( dôsledkom pandémie, nakoľko nebolo možné prenajímať priestory kultúrneho domu). V hlavnej činnosti sme mali zisk aj celkový výsledok hospodárenia bol kladný. Chcem sa spýtať, či aj pre rok 2021 platí zákon 198/2020 Z. z. § 33a odsek 2 , v ktorom sa hovorí následovné: "Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie k 30. septembru 2020 strata a vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nezabezpečí, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, nie je povinný vykonať opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti podľa osobitného predpisu.54b)“. 

Mestskému úradu Komárno som podal žiadosť o vyjadrenie sa k funkčnému využitiu pozemku (časť záhrady), chcel som stavať garáž vo výmere 40m2. Vyjadrenie mi poslali po 44 dní s nesúhlasom, lebo zastavaná plocha by sa zvýšila nad povolené percento., čo je aj pravda. Ide o tri susedné parcely (na jednej parcele je rodinný dom, na druhej letná kuchyňa, a tretia je záhrada). Písali, že podľa územného plánu percento zastavanej plochy platí pre jednotlivé parcely alebo súbor parciel vo vlastníctve jediného vlastníka. Ak by sme prepísali záhradu na moje meno, povolené percento by som neprekročil na parcele záhrady. Na toto mi povedali, že vtedy by ostatné 2 parcely prekročili zastavanosť, a to je problém tiež. Podľa mňa hovoria nezmysly, lebo v tomto prípade už parcely nemali rovnakého vlastníka a predsa rodinný dom nemôžu nariadiť zbúrať... Sú hore uvedené úvahy správne? Akú lehotu majú na vydanie vyjadrenia k funkčnému využitiu pozemku? Dá sa proti tomuto vyjadreniu odvolať a v akej lehote?