Otázky a odpovede

Chceli by sme s opýtať, akú sadzbu DPH sme povinní uplatňovať, keď vykonávame "zábrus" okuliarových šošoviek (skiel) do rámu. Tento zábrus je potrebné vykonať, aby sa dala šošovka osadiť do rámu. Šošovky podliehajú zníženej sadzbe dane. Pri predaji účtujeme zvlášť cenu šošovky a jej zvlášť zábrus.

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Podľa prvej verzie CZ firma bude mať na území SK sklad (vzorkový sklad - výstavnú miestnosť). Podľa druhej verzie CZ firma bude mať na území SK namiesto skladu predajňu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači a pod. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či vzorkový sklad alebo predajňa zakladá povinnosť CZ firme zriadiť na území SK organizačnú zložku? 

Zasielame Vám otázku ohľadom DPH a zaúčtovania poskytnutej dotácie na nájomné v súvislosti so šírením choroby COVID-19. Naša a. s. prenajíma nehnuteľností a nájomcom začiatkom mesiaca na daný mesiac vystavuje pravidelne mesačne faktúry za prenájom. V súvislosti so šírením choroby COVID-19 boli prenajaté priestory zatvorené. Nájomcovia nemohli v prenajatých priestoroch podnikať. Naša spoločnosť im za mesiac apríl a máj vyfakturovala znížené nájomné o dohodnutú zľavu, ktorá bola väčšia ako poskytnutá dotácia. Nevystavovali sme dobropisy. V mesiaci júl sme podali žiadosť na Ministerstvo hospodárstva SR o poskytnutie dotácie na prenajaté priestory. Žiadosť nám bola schválená a dotácia následne zaslaná na náš účet v mesiaci august.

Sme prenajímateľ priestorov :

1/ Ako máme zaúčtovať poskytnutú dotáciu, ak poskytovanie služieb prenájmu je našou obvyklou činnosťou?

2/ Ako máme zaúčtovať poskytnutú dotáciu, ak poskytovanie služieb prenájmu nie je našou obvyklou činnosťou?

3/ Podlieha prijatá dotácia zdaneniu daňou DPH?

Spoločnosti (platiteľ) bolo doručené oznámenie o kompletnej daňovej kontrole dane z príjmov PO na rok 2017. Pri skontrolovaní dokladov, ktoré má spoločnosť predložiť daňovému úradu, prišli na to, že spoločnosť omylom nevyplnila údaje v časti I – transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale jej nevznikol (preto ani neuviedla) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené skutočnosti neuviedla ani v Poznámkach za rok 2017. Podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole spoločnosť podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie 2017, v ktorom doplní chýbajúce údaje o transakciách so závislými osobami. Je spoločnosť povinná opraviť horeuvedené údaje aj v Poznámkach za rok 2017, alebo má takú možnosť, ak účtovná závierka za rok 2017 už bola schválená? 

Obchodujeme s komoditami s prenosom daň. povinnosti na odberateľa - par. 69 ods.12. V mesiaci jún sme uhradili dodávateľovi zálohu vo výške 100 000 €. Keďže v júni sa neuskutočnila dodávka tovaru - obilia, dodávateľ nám vystavil daňový doklad k prijatej platbe do júna 2020. My sme v 6/2020 túto faktúru samozdanili a naúčtovali sme na účet 343 vstup aj výstup (100 000 x 20 %). V mesiaci júl sa uskutočnila čiastočná dodávka tovaru na 40 000 €. Ostatné dodávky tovaru sa uskutočnia až v 8/2020. Ako máme zaúčtovať faktúru na 40 000 € v 7/2020? Je potrebné ešte niečo riešiť s DPH alebo je to všetko vysporiadané v 6/2020 cez uhradenú zálohu a už netreba nič účtovať na účet 343? Vstúpi to do DPH a do KV DPH za 7/2020 faktúra na 40 000 €?

Možno vziať odstúpenie od zmluvy späť, keby si to kupujúci rozmyslel? Ide o odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy (auta), uzavretej medzi kupujúcim (spotrebiteľom) a predávajúcim (podnikateľom) podľa Obchodného zákonníka, ktoré bolo doručené predávajúcemu. 

Akciová spoločnosť pri vzniku (vznik a.s. v roku 2019) emitovala akcie, 25 ks kmeňových akcií v hodnote 1 000 €/akciu (teda základné imanie zapísané v OR je 25 000 Eur). Akcionárom novovzniknutej a.s.je fyzická osoba-A. V roku 2020 na základe zmluvy o Kúpe akcií, jediný akcionár-A, predal tieto akcie v celkovej sume 31 000 €, t.j. 25 ks akcií v hodnote 1 240 €/akcia, inej fyzickej osobe-B. Ako zaúčtovať tento predaj akcií a aké z toho plynú daňové povinnosti.

Ako zaúčtujem v podvojnom účtovníctve vrátenie duplicitnej platby?

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

Naše společnosti si při pořízení firemního automobilu nárokovala DPH ve výši 80 % = předpokládané použití na podnikatelské účely. Neuplatněná daň pro soukromé účely byla ve výši 20 %. Při kontrole využívání automobilu na soukromé účely jsem zjistila, že automobil u dvou zaměstnanců přesáhl v poměru soukromých kilometrů o 4 % - tedy využití pro soukromé účely bylo ve výši 24 % namísto 20 %. Je zde nějaká hranice odchylky pro úpravu výše uplatněného odpočtu? Např. v České republice platí, že pokud se odchyluje původní odhad od skutečnosti o více než 10 %, musí se výše odpočtu upravit - do 10 % se upravovat nemusí. Ve Slovenských postupech jsem o této metodice nic nenašla, tak mě jen zajímá, zda mám automaticky upravit uplatněný odpočet dle vzorce podle přílohy č.1 zákonu o DPH u automobilu, u kterého ještě od doby pořízení neuběhlo 5 let.