Otázky a odpovede

Spoločnosť v procese vývoja špeciálneho zariadenia vyrobila jeho prototyp, na ktorého už v jeho priebehu evidovala záujemcu o kúpu. Teraz po dokončení prototypu dochádza k jeho odpredaju (z hľadiska vývojových prác splnil svoju funkciu). Ide o hmotnú časť vývoja, ktorej hodnota sa v priebehu tohto vývoja sledovala.

Zaradiť vývoj na účet 012 v plnej výške (z dôvodu zaevidovania celkových vývojových nákladov), vrátane prototypu, ktorého časť by sa ihneď vyradila alebo odpredať hmotnú časť vývoja priamo z účtu 041 a zaradiť do majetku firmy len nehmotnú časť vývoja?

Mesto plánuje realizovať pozemkové úpravy vo svojom katastrálnom území, aj ako vízia do budúcnosti na IBV. Ide o bežný alebo kapitálový výdavok? Aká ekonomická položka? Ak kapitálový, budú vstupovať tieto výdavky do obstarávacej ceny IBV?

Ako správne zaúčtovať príjem a použitie dotácie určenej z UPSVaR na podporu zamestnanosti v MŠ?

Aké má povinnosti obec, ktorá nie je platiteľom DPH v súvislosti s úhradou stavebných prác - dodávka + montáž okien v sume 7 000 € bez DPH, ktorej dodávateľom je maďarská firma - platiteľ DPH. Musí obec hradiť aj DPH? Má povinnosť registrovať sa? Faktúra je vystavená vo forintoch.

Mali by sme otázku ohľadne stravovania zamestnancov. V prípade, že v s.r.o. je konateľ alebo spoločník zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas, vzťahuje sa na túto spoločnosť zákonná povinnosť zabezpečiť stravovanie ktoroukoľvek formou /buď poskytnutím stravných lístkov, alebo využitia stravovacieho zariadenia/vlastné, resp. iné ? Existuje nejaká možnosť /vnútorná smernica a pod./ - spôsob , že by sa tohoto stravného konateľ alebo spoločník dobrovoľne vzdal ?

Tuzemský podnikateľ, neplatiteľ dph, bude vykonávať služby-montážne práce na obytných kontajneroch v DE pre odberateľa z ČR, platiteľa dph. Predpokladám, že vyvstáva povinnosť registrácie v zmysle § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Práce sa budú robiť v DE. Kde bude v tomto prípade miesto zdaniteľného plnenia? Vyvstávajú okrem registrácie v zmysle § 7a pre tuzemského podnikateľa aj iné povinnosti? Čo v prípade, ak pri rozsiahlych prácach si zabezpečí dodávateľské práce živnostníka zo SR, neplatiteľa dph. Aké ma on povinnosti a ako môže fakturovať tuzemskému podnikateľovi? 

Slovenská s.r.o. (dcérska spoločnosť Maďarskej spoločnosti) dováža tovar z Číny, ktorú preclieva na Slovensku (platí clo z dovozu, a DPH), takže znáša všetky obstarávacie náklady k tovaru. Následne predáva tento tovar v nezmenenej podobe svojmu jedinému spoločníkovi- maďarskej firme, ktorý následne predáva tento tovar nezávislým osobám a firmám v Maďarsku. Inej spoločnosti alebo osobe slovenská firma nepredáva tovar ani na Slovensku, ani v Maďarsku. Preto je to nastavené takto, lebo na jednej strane pri týchto produktoch (produkty železiarstva- napr. skrutky, náradie, reťaze, doplnky....atď. Jedná sa o cca. 5000 -10 000 rôznych typov produktov) sú colné procesy jednoduchšie a výhodnejšie na Slovensku v porovnaní s Maďarskom. Na druhej strane zákazníci v Maďarsku (maďarský webshop, aj železiarstvo) by absolútne nedôverovali Slovenskej firme, takže produkty v Maďarsku musia predávať prostredníctvom maďarskej materskej firmy. Takže proste slovenská firma je zodpovedná za obstaranie produktov a maďarská firma je zodpovedná za všetko ostatné, najmä za komplexný predaj a marketing spojený s predajom produktov. Ak berieme do úvahy všetko v hlavnej knihe, obchodná marža pri tejto kontrolovanej transakcie je okolo 1 percent (je to najmä za províziu). Slovenská spoločnosť teraz chce vyhotoviť transferovú dokumentáciu. Ktorú metódu by ste odporučili na obhájenie hore uvedenej kontrolovanej transakcie? (Metóda trhovej ceny je ťažko stanoviteľná pri 5 000 rôznych produktov, metóda následného predaja je tiež ťažko stanoviteľná, lebo porovnateľné obchodné rozpätie v odvetví je tiež ťažko stanoviteľné a obhájiteľné, možno metóda čistého obchodného rozpätia, ale tam by bol potrebný prístup do Amadeus systému.)

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. CZ firma bude mať na území SK aj predajňu. Takže jej vzniká stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov na území SR. CZ firma má na Slovensku aj webshop. Prisúdenie zdaniteľných príjmov musí vychádzať z činnosti stálej prevádzkarne. Podstatou je, aby zriaďovateľ bol schopný dostatočne obhájiť aj príjmy preukázateľne prisúdené k činnosti stálej prevádzkarne § 17/ (7) zákona o dani z príjmov. Takže napr. predaje, ktoré sa budú realizovať fyzicky v slovenskej predajni (zákazníci dostanú blok z VRP) sa budú počítať samozrejme do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne. Ak však ide o zásielkový predaj (tovar ide priamo z CZ prostredníctvom prepravcu na Slovensko fyzickým osobám a tovar je objednaný na SK webshope), tento príjem sa nepočíta do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne, lebo sa jej to netýka. Hoci objednávka je vytvorená na SK webshope, ale to nie je podstatné. Ak by išlo o takú objednávku, ktorá je vytvorená na SK webshope a tovar ide k zákazníkovi priamo z SK predajne, tento príjem by sa započítal do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne. Sú hore uvedené úvahy správne ohľadom zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne?

Chceli by sme s opýtať, akú sadzbu DPH sme povinní uplatňovať, keď vykonávame "zábrus" okuliarových šošoviek (skiel) do rámu. Tento zábrus je potrebné vykonať, aby sa dala šošovka osadiť do rámu. Šošovky podliehajú zníženej sadzbe dane. Pri predaji účtujeme zvlášť cenu šošovky a jej zvlášť zábrus.

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Podľa prvej verzie CZ firma bude mať na území SK sklad (vzorkový sklad - výstavnú miestnosť). Podľa druhej verzie CZ firma bude mať na území SK namiesto skladu predajňu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači a pod. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či vzorkový sklad alebo predajňa zakladá povinnosť CZ firme zriadiť na území SK organizačnú zložku?