Otázky s vecným pojmom: Plat

Som riaditeľkou dvojtriednej MŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a za funkciu riaditeľky v súčasnej dobe dostávam sumu 36,50 eur. Keďže na podobnú problematiku ste už vo vašom časopise odpovedali, dozvedela som sa, že pokiaľ je riaditeľka zaradená v deviatej platovej triede, najnižšia suma príplatku za túto funkciu je 61,50 eur, čo je aj môj prípad. V predchádzajúcich rokoch som za funkciu poberala len 600 SKK. Až na moju urgenciu mi bol príplatok upravený na súčasných 36,50 eur.

Je možné aj spätné dorovnanie do sumy 61,50 eur pre mňa za vlaňajší rok, keďže príplatok za riadenie je nárokovateľnou položkou platu a ja som bola nesprávne zaradená do tabuľky v štvrtom stupni riadenia a nie v stupni 2a ?

Riaditeľ od 1.1.2010 určil vychovávateľkám v ŠKD funkčný plat, ktorý je znížený, znížil im vraj sumu osobného príplatku. Tá je nenárokovou zložkou platu. Po školení sme však § 32b pochopili tak, že funkčný plat sa nemôže znížiť (iba ak zmenou pracovného zaradenia, teda ak sa zamestnancovi nemenili podmienky, musí mať funkčný plat taký, ako pred 1.11.2009, v dekréte sme však mali zahrnutý aj osobný príplatok). Riaditeľ vychovávateľky upozornil, že im osobný príplatok môže zobrať aj celkom. To súhlasí. Podľa prechodných ustanovení v zákone, to však chápeme tak, že ak mali vychovávateľky v oznámení o výške funkčného platu pred 1.11.2009 aj osobný príplatok, výška funkčného platu by sa nemala znížiť. Ak im vezme osobný príplatok, dorovnať by mal stále do sumy funkčného platu (je to správne?). Kto má pravdu? A ako sa možno dopracovať k tomu, aby sa to zmenilo?

V doplňujúcich voľbách v obci z dôvodu úmrtia starostu bola zvolená nová starostka. Jej predchodca vykonával svoju funkciu už druhé volebné obdobie na plný úväzok. Po jej zvolení však obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že pre obec je postačujúce, ak bude svoju funkciu vykonávať len na úväzok s najnižšie prípustným platom zodpovedajúcim koeficientu 0,3. Prijaté rozhodnutie obecného zastupiteľstva považuje nová starostka za prinajmenšom nekorektné, lebo v čase kandidovania na túto funkciu o takejto možnosti nebola informovaná. Existujú zákonné objektívne kritéria pre stanovenie rozsahu úväzku, aby obecné zastupiteľstvo nemohlo rozhodovať svojvoľne a takto dosiahnuť aj možnú rezignáciu politicky nevyhovujúceho starostu.

Týka sa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci a primátorov miest v z. n. p. sa  aj zástupcov, napríklad pokiaľ ide o plat, odstupné a dovolenku? Ak nie, tak potom aké pracovnoprávne a finančné nároky má zástupca starostu zo zákona?

Starosta vykonáva funkciu na skrátený pracovný úväzok. Podľa počtu obyvateľov je zaradený do platovej skupiny 1. do 500 obyvateľov (1,65–násobok). Priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2009 na základe údajov Štatistického úradu SR je 744,50 €.

I. alternatíva výpočtu:

744,50 € x 1,65 násobok = 1 228,425 €, po zaokrúhlení na celé euro nahor = 1 229 € x 0,5 (úväzok) = 614,50 €.

II. alternatíva výpočtu:

744,50 € x 1,65 násobok = 1 228,425 € x 0,5 (úväzok) = 614,2125 €, po zaokrúhlení na celé euro nahor = 615 €.

Ktorá z uvedených alternatív je správna z hľadiska zaokrúhľovania?