Otázky s vecným pojmom: Náhrada príjmu

Kedy sa zamestnancovi „ oplatí" ísť na dovolenku?

Vzhľadom na nerovnomernú prevádzku sa spoločnosť rozhodla, že zamestnanci, ktorí odpracujú nadčas si budú prednostne čerpať náhradné voľno, nakoľko v rámci prevádzky sa vyskytujú výrazne pracovne „silnejšie“ a „slabšie“ mesiace. Spoločnosť zamestnáva 15 zamestnancov, t. j. neuvažuje o konte pracovného času. Podľa § 121 Zákonníka práce zamestnancovi patrí mzda za prácu nadčas, t. j. pochopila som to tak, že mzdu za nadčas dostane zamestnanec vyplatenú v mesiaci, keď nadčas odpracuje (§ 118 – zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu). V nasledujúcom mesiaci bude čerpať náhradné voľno, za ktoré mu už ale mzda nepatrí, nakoľko nevykonáva prácu. T. j., dôjde k výkyvom v mesačných mzdách - napr. pri fonde prac. času 160 hodín a mesačnej mzde 1 000 €, ak zamestnanec odpracuje 80 hodín nadčasov tak dostane mzdu 1 500 €. V nasledujúcom mesiaci vyčerpá 80 hodín náhradného voľna, t. j. dostane mzdu 500 €. Zamestnanci nechcú výkyvy vo mzdách, argumentujú, ze inde mali v podstate stále rovnakú mzdu, aj keď robili nadčasy a potom čerpali náhradné voľno. Je možnosť sa dohodnúť so zamestnancami o odklade vyplatenia mzdy za nadčas do obdobia, keď budú čerpať náhradné voľno? Je pre tento postup opora v zákone? Alebo mzda za nadčas musí byť vyplatená v čase, ked je práca vykonaná a výkyvom vo mzdách sa nevyhneme? Je možnosť aj opačného postupu, že najprv sa bude čerpat náhradné voľno a nadčas sa odpracuje neskôr. Ako sa to prejaví vo mzde?

Ako sa správne vypočítava náhrada mzdy za riadne čerpanie dovolenky pre starostu obce v súlade s platnou legislatívou. Predpokladám, že sa to vypočítava v obciach rozdielne, aj z toho dôvodu, že aj na internete som našla dva rozdielne výpočty a aj môj mzdový program to počíta inak, ako mzdový program v susednej obci. A pritom, by sme to mali robiť rovnako, veriť firmám, ktoré pre nás programy zostavujú, alebo ich treba kontrolovať. Predpokladám, že kontrola na obci neuzná neznalosť zákona. Jedna verzia hovorí, že náhrada mzdy za dovolenku sa vypočítava podľa § 5 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z., druhá verzia tú prvú vyvracia, vraj to má byť podľa Zákonníka práce. Vraj znenie § 5 ods. 2 sa používa iba pri náhradách za nevyčerpanú dovolenku a pri odstupnom. Uvediem príklad: starosta je vo svojej funkcii od decembra 2014, je to obec do 500 obyvateľov, má určený plat podľa § 3, ods. 1, bude čerpať dovolenku v auguste 2015 - 3 dni, podľa prvej verzie - § 5 ods. 2, by mal náhradu mzdy nasledovnú: (1 228 x 3)+(1 279 x 5)= 10 079/8 mesiacov = 1 259,875/21 dní x 3 dni dovolenky = 179,98 € náhrada mzdy, podľa druhej verzie - Zákonník práce - ak nemal za predchádzajúce mesiace dovolenku 1 279 x 3 = 3 837/520 hodín = 7,3788 na 1 hodinu x 24 hodín (3 dni dovolenky) = 177,09 € náhrada mzdy. Môžete mi poradiť, ktorý postup je správny.

Prosím o vyjadrenie, či náhrada za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska vstupuje do vymeriavacieho základu DDS za zamestnávateľa a do výpočtu tvorby sociálneho fondu, nakoľko v programe MRP nám to tam automaticky zaraďuje.

Ako správne vypočítať plat za čerpanie dovolenky v prípade starostu? Podľa ktorého právneho predpisu sa má vypočítať starostovi plat za dovolenku?

Zamestnancom pracujúcim v trvalom pracovnom pomere v priestoroch spoločnosti chce spoločnosť preplácať v roku 2013 náhrady, pravdepodobne paušálne vo výške cca 200 eur mesačné za používanie vlastného naradia (nástrojov), ktoré používajú v priestoroch firmy, a aj doma, ide o notebooky, internet, a pod. Spoločnosť prevádzkuje internetový obchod a títo zamestnanci pracujú aj doma, spracúvajú si objednávky, a pod. Ide z hľadiska spoločnosti o daňovo uznané výdavky, a z hľadiska  zamestnancov je ich príjem ako nezdaniteľná náhrada? Je tento príjem oslobodený aj od povinného sociálneho a zdravotného poistenia? Je rovnaká legislatíva v tejto oblasti, aj keď zamestnanci pracujú na dohodu o pracovnej činnosti?

Zo zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní  na seba a 7 dní  na sprevádzanie rodinného príslušníka. Zamestnankyňa chodí na vyšetrenia so svojou matkou a ešte žiada, že má nárok na invalidného manžela 7 dní, ale v zákone som to nenašla. Prosím o vyjadrenie.

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?

Zamestnanec použil po dohode so zamestnávateľom pri pracovnej ceste z Bratislavy do Popradu súkromné vozidlo a prejazdil 690 km, pričom všetky kilometre najazdil v režime mimo mesto. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu pohonných látok (ďalej len „PHL") podľa normy STN, ktorá je 9,9 l/100 km. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o čerpaní, ktorá bola 1,31 €.

Spotreba PHL výrazne nezodpovedala skutočnej spotrebe a zamestnanec preukázal spotrebu 10,90 l/100 km, a to dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie.

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?