Otázky v kategórii: Podvojné účtovníctvo

Aké sú výhody, resp. nevýhody pri aplikácii modelu precenenia pri hmotnom majetku k súvahovému dňu z hľadiska IAS/IFRS?

Spoločnosť uzatvorila zmluvu na obstaranie zásob (tovaru), ktoré budú dodávané priebežne v apríli a máji. Bol však už uhradený preddavok na celý objem zásob uhradený v cudzej mene (USD). Vedenie spoločnosti má záujem oceňovať príjem tovaru na sklad kurzom, ktorým bol uhradený preddavok, nie dátumom príjmu tovaru, ako je bežne zaužívané. Je to z pohľadu IFRS možné?

1. Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom akcie ako súčasť bonusu. Podmienkou je, že zamestnanec musí v spoločnosti pracovať minimálne 3 roky. V deň, keď akcie dostane, zároveň obdrží „put opciu" na predaj daných akcií spoločnosti naspäť (za cenu, keď akcie dostal). To znamená, že ak cena na trhu bude nižšia, zamestnanec si samozrejme opciu uplatní, v opačnom prípade nie. Na uplatnenie opcie má zamestnanec tri roky.  Dá sa uvedené brať ako transakcie s platbou na základe podielov vysporiadaných akciami (equity settlet share-based payment transactions), alebo naopak ako zložený finančný nástroj (compound financial instrument), keďže zamestnanec má v podstate právo voľby medzi akciou alebo peňažnými prostriedkami?
2. Predpokladajme, že spoločnosť zamestnancovi vydá akcie a zároveň mu poskytne „put opciu". Spoločnosť plánuje v prípade využitia tejto opcie predať akcie na trhu. Je táto skutočnosť predmetom vlastných akcií (treasury shares) alebo iba sa účtuje o záväzku z rozdielu medzi trhovou cenou (market price) a cenou opcie? V prípade, že cena bude na trhu vyššia, predpokladáme, že nemáme čo účtovať, keďže v podstate nevzniká žiadny záväzok.

Obchodná firma predávajúca tovar zaviedla tzv. vernostné konto zákazníkom, kde pripisuje vernostné body za nákup tovaru podľa určitých pravidiel. Zákazníkovi môže vzniknúť nárok po získaní určitého objemu bodov vybrať si tovar v určitom objeme. Čo s uznaním výnosov z týchto transakcií podľa IAS/IFRS v situácii, keď firma len začína a nemá žiadnu historickú skúsenosť s tým, či zákazníci tento objem dosiahnu? Pri záväzku firmy z týchto vernostných bodov postupujeme podľa interpretácie IFRIC 13.

Platí z hľadiska IAS/IFRS kapitalizácia aj na hnuteľný hmotný majetok (významné dopravné prostriedky) pre klienta, ktorý vykonáva verejnú prepravnú službu? Významným spôsobom sa vynovil vozový park, ktorý sa bude niekoľko rokov financovať z vysokého úveru a samozrejme s vysokými úrokmi aj inými poplatkami.

Môžu sa z pohľadu IAS/IFRS úroky z úveru zahrnúť do obstarávacej ceny (tá časť úrokov, ktorá bola zaplatená do dňa uvedenia majetku do užívania) dlhodobého majetku, alebo sa účtujú priamo do nákladov?

Existuje pre IFRS a US GAAP nejaký návod, ktorý by sa zaoberal fakturáciou služieb medzi priaznenými osobami?

Akciová spoločnosť na valnom zhromaždení rozhodla o premene zaknihovaných akcií na doručiteľa na listinné kmeňové akcie na meno. Akcie, ktoré si akcionári nevymenili do určitého dátumu a času, sa stali neplatnými a zanikli. Za všetky tieto kmeňové listinné akcie na meno, ktoré si akcionári nevyzdvihli, sa vydáva hromadná kmeňová akcia na meno, ktorej emitentom je akciová spoločnosť. Nová hromadná akcia na meno vzniká ako cenný papier a stáva sa majetkom akciovej spoločnosti. Spoločnosť vlastní hromadnú kmeňovú akciu v menovitej hodnote 9 860,40 eur (297 ks x 33,20). Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa v súvahe účtovnej jednotky nevykazujú v majetku, ale vo vlastnom imaní na samostatnom riadku so zápornými znamienkom, ako položka znižujúca hodnotu základného imania a zároveň je povinnosť tvorby osobitného rezervného fondu v rovnakej výške, ako je hodnota akcie.  Ako sa má správne účtovať o nadobudnutí tejto hromadnej akcie a následne o jej ďalšom predaji?

Môže si účtovná jednotka, účtujúca v sústave podvojného účtovníctva pridávať účty hocikedy podľa vlastného uváženia? Dovoľuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.  kedykoľvek meniť - pridávať účty?

Som platiteľom DPH.Za dovoz tovaru z tretích krajín mám na vstupe JCD vystavené colným úradom, ktoré za mňa uhradila špeditérska spoločnosť – platiteľ DPH. Tá mi následne vo svojej faktúre za služby vyfakturovala svoju činnosť + záväzok colnici, ktorý za mňa uhradila, o čom doložila JCD vystavené na mňa ako dovozcu + potvrdenie o úhrade colného záväzku.Ako mám tieto dva prípady účtovne správne ošetriť?